Pius XII. a II. svetová vojna

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 16.934

Posledné boje a osud národov

Druhá vojna sa chýlila ku koncu, aj Svätá stolica však mala záujem na tom, ako má tento koniec vyzerať. Svätý otec bol stále ten istý, nezľakol sa keď boli Nemci v Ríme, ani keď boli na vrchole svojej moci, nezľakol sa ani keď Spojenci a Sovieti mali už Nemecko na lopate. Snažil sa diskutovať o poskytnutí Nemecku slušných podmienok, aby neskôr neprišlo k ďalšej vojne, vo Vatikáne si neboli celkom istý, že najlepším risešením je Spojenecké unconditional surrender. Pius XII. to povedal Myronovi Tylorovi jasne, rozlišuje medzi režimom, armádou a ľudom Nemecka.

Svätá stolica dávala tiež pozor na otázku Sovietskeho zväzu a nedala sa presvedčiť, že tento režim sa zmenil k lepšiemu. Svätá stolica mala samozrejme záujem na tom, aby sa stredoeurópska oblôasť nedostala do područia Sovietskeho zväzu. Zo Svätej stolice vyšlo aj memorandum, v ktorom sa ukázalo náboženské prenasledovanie v Sovietskom zväze.

Reklama

22.augusta zomrel kardinál Maglione na srdcový záchvat v Casorii, v svojom rodnom mieste, kam si odišiel na krátky čas oddychnúť. Do konca svojho pontifikátu ostáva Pius XII. svojim vlastným štátnym tajomníkom.

Vojna už bola jasne prehratá pre Nemecko. Svätý otec sa zaujímal predovšetkým o Poľsko. Koncom januára roka 1944 sa Mons. Godfrey vyslanec Svätej stolice stretol s ministrom zahraničných vecí Poľska Romerom, ktorý mu oznámil, že je veľký rozpor medzi Sovietmi a poľskou exilovou vládou a dúfajú vo veľkú pomoc englickej vlády a Američanov. Dvaja poľskí preláti, Radonski a Kaczynsky sa vyslovili, že ak sa prijmú požiadavky Sovietov, tak by sa 51% územia Poľska dostalo do Sovietskeho zväzu s 12 000 000 obyvateľmi (z toho 8 000 000 katolíkov). Dvaja biskupi navyše varovali, že Moskva chce v Poľsku nastoliť bábkovú vládu.

28.júla 1944 prijíma Pius XII. delegáciu poľskej armády. Generál Sosnkowski a generál Anders prišli s vyše 500 vojakmi, nunciom Cortesim a veľvyslancom Papém. Pius XII. s pohnutými slovami pripomína audienci z 30.septembra 19398. Po piatich rokoch bola nádej silnejšia a najvyšší veľkňaz znovu potvrdzoval práva Poľska.

Keď úprišlo k Churchillovej návšteve Vatikánu, poľská otázka sa stala dominantná. Tá sa konala 23.augusta a Pius XII. sa dotkol problémov Nemecka, Poľska, Ruska, komunizmu a Talianska, veľkou pravdou je, že to bolo stretnutie dvoch zarytých nepriateľov komunizmu.

O dva dni neskôr dostal Štátny sekretariát z Washingtonu znepokujujúcu správu o poľských pomeroch. Pod Rusmi sa nedali získať žiadne informácie z Poľska. Každý vie, ako nechutne sa Sovietsky zväz opäť zachoval k Poľsku, zvlášť výrazným je memento v prípade Varšavy. V auguste prikročilo hnutie odporu v hlavnom meste Poľska k akcii. Ich situácia však bola beznádejná, keďže to zväčša neboli komunisti, tak sa Sovieti zachovali nesmierne hyenisticky a nechali nemeckých vojakov, nech povraždia poľských povstalcov. Zrada Sovietov na Poľsku bola v tejto vojne nesmierna a vyrovná sa takmer zločinom nacistov. Sovieti dokonca nedovolili ani pristávať spojeneckým lietadlám a nechali Varšavu vykrvácať.

Reklama

Osservatore Romano aj pápež mohli len vyjadriť sústrasť hrdinným obrancom Varšavy. (Osservatore Romano: Vedzte, že naše srdce krvácalo nad ruinami vášho hlavného mesta, medzi ktorými sa odhrávala jedna z najbolestnejších, ale aj najheroickejších tragédií vášho národa).

2.októbra museli poslední povstalci kapitulovať. Pius XII. prijal 15.novembra Poliakov z Ríma a prehovoril pred nimi o tejto tragédii poľských dejín. Pápež adresoval zároveň toto posolstvo aj Spojencom, od ktorých očakával, že Poľsku pomôžu, to sa však neskôr ukázalo ako omyl. (Joachim Fernau hovorí o Jaltskej konferencii: „Maximum, čo Roosevelt povolil, bola účasť Churchilla. V opojení pocitov všemosnosti a v nálade sudcu sveta si myslel, že on a Stalin by stačili. Jeho sprievod bol zdesený. Každý videl, že prezident už nie je celkom pri zmysloch. On, ktorý nevedel nič o moderných dejinách, nič o zemeopise a nič o noivých národoch už dávno nepočúval žiadnych poradcov a podklady, ktoré mu pre jaltu pripravili nechal ležať ladom. Sníval ako potvrdil Arthur onte na základe jeho výrokov o spoločnej vláde nad svetom spolu so Stalinom. Prostriedkom mala byť OSN, ručiteľ večného mieru na zemi. V takom vytržení sa Roosevelt stretol s ruckým diktátorom. Očití svedkovia dosvedčujú, že sa o priazeň obdivovaného Stalina usiloval až dojemne detsky. Dnes už niet žiadnych žiadnych pochýb o tom – ako neskôr napísali jedny francúzske noviny – skĺzol do blaženého bláznovstva. Stalin chvíľu počúval jeho tátraniny a až potom prešiel k programu dňa. Aj Roosevelt okamžite zaujal pózu tvrdého realistu. Strašne túžil potom, aby ho tak ľudia videli. Takže sa predvádzal. Hneď pri prvom poháriku Stalinovi navrhol, že dá zastreliť 50 000 nemeckých dôstojníkov. Uncle Joe sa usmial. Niečo vám tu asi chýba a skutočne. Chýba nám fakt, že Churchill, ktorý bol predsa starý britský lev sa postavil a odcestoval domov. Lebo to neurobil, ale iba trošku protestoval, ale ostal tam sedieť, stal sa komplicom. O Poľsku, za ktorého celistvosť sa bojovalo – o všetkých týchto ideáloch sa už nehovorilo. Stalin diktoval. Za misku šošovice získal vládu nad východnou Európou, nad polovicou Balkánu a Mongolskom. Silnou rukou posunul Poľsko na západ ako neživú šachovú figúrku a prerezal Nemecko rovno stredom srdca.- S týmto Fernauovým popisom udalostí nemusíte súhlasiť, pravdou ostáva, že Stalinovi čoskoro doslova patrila stredná Európa).

Výsledky z Jalty zďaleka nezodpovedali želaniam Svätej stolice. Poľská otázka sa riešila priaznivo pre Sovietov, keďže Poľsko bolo obsadené Červenou armádou. Pius XII. sa snažil urobiť pre Poľsko, čo sa dalo, ale o Poľsku už bolo rozhodnuté.

Svätá stolica bola taktiež vylúčená s povojnovej konferencie, jej nekompromisné stanoviská totiž nesedeli ako Spojencom, tak Stalinovi, ktorý si mohol blahoželať.

Svätý otec Pius XII. počas celej druhej svetovej vojny konal ako mu to jeho možnosti dovolovali, konal v prospech ľudstva ako muž vedený Duchom svätým ako duchovný pastier svätej cirkvi a nástupca Ježiša Krista.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více