Pius XII. a II. svetová vojna

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 19.235

Rím a Francúzsko

Rím bol mesto, v ktoré sa podarilo Svätému otcovi uchrániť pred bombardovaním a vojnovým ničením. Otázka bombradovania Ríma sa objavila už 10.júna 1940, kedy Taliansko vstúpilo do vojny. Aktuálna sa stala najmä v roku 1942, kedy Angličania bombardovali Janov, Turín a Miláno.

Pápež sa vyjadril, že ak bude bombardovaný Rím – jeho diecéza a hlavné mesto katolíckej cirkvi, bude protestovať. Američania boli celkom ústretoví, hoci nedali záruky, naopak Angličania zatiaľ nevylučovali bombardovanie hlavného mesta Talianska.

Reklama

Neskôr v roku 1944 padla Mussoliniho vláda a vlády sa ujal maršál Badoglio, ktorý vyhlásil Rím za otvorené mesto. Rím bol zatiaľ dva krát bombardovaný. 19.júla i 13. augusta sa Svätý otec vybral priamo na miesta zasiahnuté bombardovaním. V septembri 1944 Nemci pod vedením Kesselringa obsadili Taliansko. 10.septembra sa Nemci dostali do Ríma. SS napadli čoskoro Židov, najprv žiadali zlato, aby sa Židia vykúpili (15kg dala za Židov Svätá stolica), mnohí Židia sa skrývali v kláštoroch. V noci z 15. na 16.októbra však Nemci vykonali raziu a zatkli asi 1000 Židov. Obete odviezli do Nemecka, kde bez stopy zmizli. Kardinál Maglione si ihneď privolal nemeckého veľvyslanca a apeloval na neho, nech sa snaží týchto ľudí zachrániť. Svätý otec sa oficiálnou cestou vyjadril, že ak bude pokračovať verejné zatýkanie, tak by mohol siahnuť po verejnom proteste. Na túto výzvu Himmler nechal zastaviť zatýkanie v Ríme. Anglický vyslanec Osborne zas vyjadril presvedčenie, že to bolo skôr na zásah veľvyslanca Weiszackera.

5.novembra bol bombardovaný Vatikán, zrejme omylom, žiadna budova nebola zasiahnutá. Svätému otcovi sa podarilo zaistiť, aby sa v Ríme nebojovalo a mesto bolo vďaka jeho iniciatíve zachránené pred ešte väčšou volebnou katastrofou.

Francúzsko so svojimi dvoma zónami, jednou podrobenou režimu vojenskej okupácie, druhou podriadenou vláde vo Vichy. Mons. Valerio Valeri, ktorý bol akreditovaný roku 1936 pri socialistickej vláde a nasledoval Reynaudovu vládu, ktorá sa stiahla pred nemeckou inváziou oznamuje 17.júna z Bordeau, že vláda sa obrátila na Nemecko a Talianskoso žiadosťou o prímerie. Mons. Valeri sa tak stáva vyslancom Svätej stolice vo Vichystickom Francúzsku. Prvou snahou Vatikánu vo Francúzsku bolo riešenie ekonomickej situácie Francúzska. Táto otázka nebola celkom vyriešená, pretože britský ministerský predseda trval na blokáde. Maršál Petain, ktorý viedol vichystické Francúzsko dokonca navrhol vytvorenie vatikánskej flotily, ktorá by sa starala o zásobovanie psotihnutých štátov, táto iniciatíva však nebola dotiahnutá do konca. Zaujímavé, že prepustenie konvoja z potravinami odmietli Briti nielen pre okupované Francúzsko, ale taktiež aj Grécku. Nakoniec však iniciatíva kardinála maglioneho viedla k udeleniu výnimky a prepustenia lodí s potravinami do Grécka, išlo o 8 000 obilia.

Francúzsky nuncius sa však musel venovať predovšetkým vnútorným problémom cirkvi vo Francúzsku. Nuncius sa taktiež zapojil aj do protestu proti rasovej legislatíve vo Francúzsku. Situácia začala byť vyhrotená v polovici roka 1942. Len 20.júla 1942 bolo zatknutých 12 000 Židov v Paríži. Tento krok rozbúril parížsku verejnosť, ktorá bola už predtým nespokojná s nariadeniami proti Židom. O týchto udalostiach sa diskutovalo na porade francúzskych arcibiskupov, odtiaľ vyšiel aj list zaslaný hlave štátu, ktorý bol protestom proti zatýkaniu Židov.

7.augusta 1942 Valerio Valeri oznamoval, že zatýkanie Židov sa rozšírilo aj do neokupovanej zóny.

Reklama

K hlave štátu prišla 6.júna delegácia katolíkov a protestantov, ktorá mu predostrela obavy kresťanov. Delegácia dostala uistenie, ktoré sa však neskôr nesplnilo, že väčšina zaistených bude môcť odísť do Ameriky. Konečne samotný Valeri v tomto čase navštívil viacero vichystických pohlavárov, aby internoval v prospech Židov.

24.augusta hovoril s Lavalom. Ten sa vyslovil, že Židia sú pre Francúzsko nebezpečenstvom (ďalší chorý človek veriaci na spiknutia). Na to mu nuncius ostro odvetil, že Francúzsko neohrozujú Tí, čo sú zadržaní v koncentračných táboroch. Valeri dosiahol len niekoľko ústupkov v niektorých konkrétnych prípadoch, Laval bol absolútne nadšený Hitlerom. Arcibiskup Salieri z Toulouse vydal pastiersky list, v ktorom informoval všetkých kňazov a veriacich o krokoch vykonaných proti Židom, ktorý sa nachádzali vo Francúzsku. Tento list Lavala veľmi popudil, takže vláda sa čoskoro vyslovila za to, že by uvítala odchod arcibiskupa do dôchodku. Okrem toho Laval opakoval svoje rozhodnutie, any sa polícia a štátna správa podielali na deportáciách.

V nasledujúcich týždňoch sa vo Francúzsku uskutočnili viaceré iniciatívy na záchranu toho, čo sa dalo zachrániť. 31.augusta v Ženeve generálny vikár z Fribourgu oboznámil švajčiarskeho nuncia s projektom na pomoc Židom vo Francúzsku. Lavalova vláda, vysvetľoval, prejavujúca poslušnosť voči želaniam Nemcov, posiela nazad Židov do strednej Európy. Cirkev pokračovala v hľadaní miest, kam by poslala Židov, ktorých sa ešte dalo zachrániť. V každom prípade je dnes uznávanou skutočnosťou, ktorá vyplýva z dostupných dokumentov, že Mons. Valerio Valeri mal obrovskú zásluhu na zastavení deportácií.

6.júna 1944 vznikla nová situácia vo Francúzsku. Prišiel deň D a vo Francúzsku sa vytvoril dlho očakávaný relevantný druhý front. Mons. Valeri si všíma opozíciu krajiny voči Lavalovi, zároveň vidí, že Nemci sú schpopní v prípade potreby zbaviť sa Pétaina. 19.augusta 1944 musel Pétain viac menej nedobrovoľne odísť z Vichy. Čoskoro vznikla nová francúzska vláda. Vzťahy medzi de Gaullom a Piom XII. boli veľmi dobré. Generál si vždy vážil pápeža a jeho kroky počas celej vojny. 30.júna 1944 je prijatý v Ríme, vo svojich Pamätiach jasne hovorí o tom, že si Svätého otca ctí a jeho rozhodnutia vždy presahujú rozhodnutia obyčajných ľudí. 25.septembra odchádza Valerio Valeri do Paríža, dostáva však len súkromnú audienciu, pretože nová vláda neprijíma nikoho z Vichy.

Hoci absolvuje nikeoľko rozhovorov s predstaviteľmi novej vlády, nakoniec sa Svätá stolica rozhodne, že Valeriho nahradí Roncallim.

Nuncius Valerio valeri je teda 23.decembra 1944 už v Ríme, Roncalli prichádza 28. decembra popoludní.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více