Gaius Iulius Caesar - Caesarova diktatúra

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 20.333

Po návrate od Thapsu a Utiky do Ríma sa caesar postaral predovšetkým o to, aby zapôsobil dobrým dojmom a určitým smerom ovplyvnil verejnú mienku. Vystupoval pred ľudom aj v senáte, zdôrazňoval, že nemá nijaké tyranské zámery a vyzdvihoval svoje úsilie o zvýšenie blahobytu na úkor podmanených území.

V auguste 46 potom oslávil veľkolepý 4 – násobný triumf nad galiou, Egyptom, Pontom a Afrikou. Cena všetkých pokladov, ktoré sa ukazovali v tie dni dosahovala 65 000 talentov. Hneď po triumfe Caesar štedro odmenil vojsko. Potom odmenil obyčajných ľudí obilím, olejom a zrnom. Usporiadal tiež pre nich veľkú oslavu. Vtom čase Caesara vyhlásili za diktátora, s neobmedzenými cenzorskými právami, tribúnskou mocou disponoval už predtým. Aby si ešte upevnil svoje postavenie rozdal pôdu veteránom. Ďalej urobil napríklad reformu kalendára so 365 dňami. Vydal zákony proti prepychu. V politike si ešte viac upevnil svoje postavenie, že senát doplnil svojimi ľuďmi.

Reklama

Caesarova reformátorská činnosť, jeho úsilie o obnovu štátneho ,poriadku bolo čoskoro prerušené náhlym odchodom do Hispánie. Po skončení afrického ťaženia sa 2 légie umiestnené v zadnej Hispánii znovu vzbúrili a vyhlásili podporu pompeiovcom. Keď prišiel do Hispánie Pompeiov starší syn Gnaeus hneď ho vyhlásili za hlavného veliteľa. Gnaeus Pompeius sa ukázal ako skvelý veliteľ a za chvíľu disponoval 13 légiami. Celková situácia v Hispánii sa stala vážna a vyžadovala Caesarovu účasť.

Caesar tentokrát vôbec netúžil opustiť Rím. No chtiac – nechtiac musel ísť, vedenie v Ríme zanechal Lepidovi, ktorý sa postaral, aby bol Caesar zvolený po 4 krát za konzula, tentokrát sine collega. Na začiatku roka 45 p.nl. zahájil Caesar útok. 19. februára sa mu podarilo dobyť mesto Ategua, ktoré pompeiovci pokladali za nedobytné. Následne nato sa k nemu pridalo mnoho hispánskych občín.

Došlo ešte k niekoľkým zrážkam, kým sa odohrala rozhodujúca bitka. Bola to slávna bitka pri Munde ( 17.marca 45 p.nl. ) Caesar mal vtedy 80 kohort pechoty, čiastočne sformovaných zo zvyškov 3., 5., a 10. légie a okolo 9 000 jazdcov. Vojsko protivníka sa rozložilo na výšinách. Caesar čakal, že nepriateľ zostúpi do doliny a prekročí potok. Výpočty mu však tentokrát nevyšli. Caesarove légie sa približovali k potoku, ale pompeiovci sa nezberali zísť zo svojich výšin. Caesarove légie sa zastavili pred ich opevnenými pozíciami. Rozpútala sa krutá bitka a jej výsledok bol dlho na vážkach. V jednej chvíli Caesarove šíky dokonca zakolísali. Vtedy Caesar zoskočil z koňa, vzal štít, vrhol sa vpred a kričal, že tento deň nech bude pre neho posledný ako aj celé ťaženie pre vojakov. Pribehol k nepriateľskej línii, kde ho zasypali krupobitím kopijí, kým mu neprišli na pomoc centurióni. Týmto zúfalým činom však nastal prelom, boj sa rozpútal s novou silou a urputnosťou. Mauretánsky vojaci, ktorí bojovali s Ceasarom zrazu urobili z vlastnej iniciatívy hlboký jazdecký vpád do tyla nepriateľa a napadli jeho tábor. Labienus spozoroval tento manéver, zaviedol svojich 5 kohort späť a tým oslabil obranný front. To vlastne rozhodlo o výsledku – pompeiovci sa dali na útek. Caesar dosiahol definitívne víťazstvo. Jeho straty neprevyšovali tisíc mužov, zatiaľ čo protivník ich stratil viac ako 30 000. Medzi padlými bol i Labienus, ktorého na Caesarov príkaz pochovali. Bitka pri Munde bola najurputnejšou a najkrutejšou bitkou v celej občianskej vojne. Nie nadarmo potom Caesar povedal svojim priateľom, že neraz bojoval o víťazstvo, ale vtedy po prvý raz o svoj život.

Začiatkom októbra bol Caesar opäť v Ríme. Krátko po návrate Caesar oslávil nový, už 5 triumf. Hneď po triumfe sa vzdal úradu konzula sine collega a vyhlásil voľby na nastávajúce tri mesiace.

Caesar sa i teraz, ako vlastne počas celej občianskej vojny riadil heslom milosrdenstva – clementiou. Táto politika sa však neosvedčila. Mohla viesť a aj viedla k čiastkovým taktickým úspechom, no ukázala sa ako zhubná. A navyše pri doživotnej diktatúre ostávala pre opozíciu, ktorú vytvoril sám Caesar, vlastne jediná cesta k víťazstvu – fyzické odstránenie diktátora.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více