Gaius Iulius Caesar - Pôvod, mladosť, politické začiatky

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 20.992

Dnes nevieme úplne presne rok Caesarovho narodenia. Podľa spisov Suetonia a Plutarcha to bol rok 100 p.nl., ale možné sú i roky 101,102. Nesporný je však mesiac narodenia. Je to quintilius, ktorý bol ešte za Caesarovho života premenovaný na júl.

Gaius Iulius Caesar pochádzal zo starého patricijského rodu. Sám z hrdosťou ozajstného Rimana odvodzoval svoj rod od polo legendárnych rímskych kráľov, až bohov. Čo sa týka Caesarovej matky Aurelie, tá pochádzala síce z plebejského, ale zato veľmi váženého rodu Aureliovcov.

Reklama

Napriek urodzenému pôvodu bola Caesarova rodina tradične spriaznená s odporcami senátneho režimu, s tými, ktorí sa obvykle pokladajú za predstaviteľov demokratického krídla. Táto tradícia pravdepodobne pochádzala z matkinho rodu, v ktorom boli nielen konzuli, ale aj tribúni ľudu. Najvýraznejšie však rodinu ovplyvnilo, že otcova sestra Iulia bola manželkou Gaia Maria.

Keď Caesar dovŕšil 15 rokov, náhle umrel jeho otec, ktorý bol v roku 92 p.nl. praetorom v, potom prokonzulom v Ázii, ale vrchol politickej kariéry – konzulát už dosiahnuť nestihol.

Roku 84 p.nl. bol mladý Caesar vďaka protekcii vplyvných príbuzných a rodinných priateľov zvolený za Jupiterovho kňaza. Do tejto funkcie mohol byť zvolený iba patricij, ktorý pochádza z rodiny, kde sa rodičia zosobášili starodávnym náboženským obradom confarreatiao, ktorý vylučuje rozvod. Caesar sa v roku 84 zároveň i oženil – s Corneliou, dcérou konzula Cinnu. Caesar čoskoro prišiel o svoje postavenie.

Hlavnou príčinou bolo, že na jar 83 p.nl. sa v Itálii vylodil Sulla so svojou armádou a začala sa občianska vojna a roku 82 Sullove vojská dobyli Rím. Začala sa Sullova diktatúra. Sulla sa zároveň pustil do proskripcií. Caesar však bol ešte príliš mladý a politicky neskúsený, aby ho diktátor mohol pokladať za protivníka. Predsa ho však nenechal bez povšimnutia. Najprv ho zbavili funkcie, potom od neho žiadali, aby sa rozviedol s Corneliou. Caesar však odmietol, čím sa dostal do nebezpečnej situácie. Corneliino veno bolo skonfiškované a on sám stratil otcovské dedičstvo. Pod hrozbou väzenia, preoblečený a v horúčke sa túlal po Sabinskej oblasti a každú noc menil útulok. Napriek tomu ho Sullove patroly zajali a pomohol mu len úplatok 12 000 denárov.

Taktiež sa do veci zaplietla jeho matka, ktorá mala kontakty na Sullovské kruhy. Sulla omilostil mladého aristokrata, pričom to urobil veľmi neochotne a povedal : „ Neviete za koho orodujete ! V tom chlapcovi sa skrýva niekoľko Mariov.

Potom sa Caesar pobral do Bithýnie ku kráľovi Nikomédovi s diplomatickou úlohou. Keď odtiaľ odišiel zúčastnil sa dobytia Mytilény. Keďže Sulla medzitým zomrel pobral sa Caesar naspäť do Ríma. Tu sa začala jeho právnická kariéra. Špecializoval sa hlavne na politické procesy. Roku 77 p. nl. obvinil z vydieračstva významného sullovca Dolabellu. Caesar tento spor síce nevyhral, ale jeho reč bola taká dobrá, že si získal povesť jedného z najlepších rečníkov. V dobe rétoriky však Caesar cítil, že nie je ešte natoľko dobrým rečníkom, preto sa odišiel priučiť rečníckemu umeniu na Rodos. Pri návrate ho zajali piráti.

Podľa Plutarcha sa Caesar správal medzi pirátmi nie ako zajatec, ale ako ich vodca. Dokonca zvýšil výkupné, ktoré piráti za neho žiadali, lebo sa mu nezdalo dostatočne vysoké. Caesar pravidelne nútil pirátov počúvať svoje rečnícke prejavy a keď mu nevenovali dostatočnú pozornosť sľúbil im, že ich po návrate z Ríma príde ukrižovať. Tak sa i stalo, keď si Caesar najal vojsko a splnil, čo pirátom sľúbil.

Caesar sa po tejto epizóde opäť vrátil do Ríma a dostal funkciu vojenského tribúna, ktorou sa začínala v Ríme politická kariéra. Caesar začal svoj politický život ako populár. Aktívne sa zapojil do kampane za obnovenie práv tribúna ľudu a za vrátenie pôdy tým, ktorí o ňu prišli za Sullovej diktatúry. Caesar potom predniesol niekoľko rečí, v ktorých bránil obete Sullových proskripcií. Okrem toho vystavil na fóre portréty Maria, čím si získal popularitu medzi rímskym ľudom.

Reklama

Čoskoro po Caesarovom návrate do Ríma sa moci v Ríme chytili 2 veľké osobnosti : víťaz nad Spatakom – Crassus a víťaz v Hispánii Pompeius. Tí sa stali v roku 70 p.nl. konzulmi. Caesar vtedy ostával v tieni týchto postáv a vieme o ňom až v roku 68, kedy ho zvolili za questora. Vieme však, že Caesar v tomto období míňal obrovské čiastky, aby sa stal v Ríme známym. Po skončení kvestúry bol prevelený k miestodržiteľovi Zadnej Hispánie. V jednom meste vraj uvidel sochu Alexandra Macedónskeho a povedal : „Dosiaľ som nevykonal nič významného a Alexander v mojom veku už pokoril celý svet.“ Caesar však z Hispánie predčasne odišiel do Predalpskej Galie, kde naviazal styky s vplyvnými rodinami.

Keď sa opäť vrátil do Ríma aktívne sa zapojil do politického diania. Keďže bol už niekoľko rokov vdovcov oženil sa so Sullovou vnučkou, ktorá bola zároveň Pompeiovou vzdialenou príbuznou. Caesar sa vtedy v politike začal orientovať smerom k Pompeiovi. Dokonca, keď bol v Senáte prednesený návrh aby sa Pompeiovi dali obrovské právomoci, keď išiel do boja proti pirátom so všetkých senátorov ho podporil iba Caesar. V ľudovom zhromaždení tento zákon prešiel a Caesar si opäť zvýšil popularitu medzi ľudom. Pompeius zvládol situáciu skvele, keď za 3 mesiace vyčistil od pirátov celé Stredozemné more.

Na rok 65 p.nl. bol Caesar zvolený za aedila. Pompeius vtedy práve vďaka Caesarovi a praetorovi Cicerovi bojoval na Východe, tak sa Caesar obrátil na Marca Crassa. Tým skôr, že Crassa zvolili na cenzora. Caesar našiel i s Crassom spoločnú reč. Týmto dvom sa však sprvu moc nedarilo : napríklad neprešiel nimi navrhovaný konzul, ale akýsi mladý právnik Marcus Tullius Cicero. Caesar a Crassus potom chystali zákon, ktorým by politicky odstránili Pompeia, no po Cicerových vystúpeniach v senáte i na verejnosti sa o nich ani nehlasovalo. Na ďalší rok bol Caesar zvolený za predsedu súdu pre vraždy. Caesar mal vždy veľmi dobre prepracované obžaloby proti sullovcom, napriek tomu procesy nevyhral. Prečo ? Sullovcov totiž obhajoval Cicero. Tak sa Caesarove ďalšie pokusy skončili neúspechom. Caesar tak predložil v roku 63 p.nl. kandidatúru na veľmi dôležité miesto pontifexa maximusa – najvyššieho kňaza, aby zakryl svoje neúspechy. Keď odchádzal z domu povedal matke : „ Dnes ma uvidíš, buď ako konzula, alebo ako vyhnanca.“ A konečne Caesar vo voľbách z veľkou prevahou zvíťazil.

Cicero potom obžaloval Caesarovho priateľa Lentulla, ktorý Cicerovi usiloval o život. Najprv bolo nálada, aby Lentulla odsúdili na smrť. Potom však zasiahol Caesar a senátori zmiernili trest na väzenie. Po prvýkrát Cicero Caesara v rečníctve neprekonal, no ešte nebol koniec, lebo zrazu prehovoril Caesarov budúci nepriateľ, ďalší veľký rečník Marcus Portius Catto. Po jeho reči dostal Lentullus a jeho komplici trest smrti a Caesar opäť prehral. Napriek tomu Caesarova dobrá reputácia neutrpela, čo bolo najdôležitejšie. V roku 62 bol dokonca zvolený za praetora. Širokým vrstvám imponovala jeho štedrosť a šarm, v politických kruhoch už vtedy vyvolávalo jeho meno obdiv a strach.

Caesar v tomto čase naozaj nekráčal od 1 víťazstva k 2, nie každý svoj úspech, každé svoje víťazstvo si vydobíjal obrovským úsilím a dosť často pocítil trpkosť porážky. Možno práve to ho predurčovalo k tomu, aby sa raz predsa stal veľkým.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více