2. Rytierstvo

Slovo rytier pôvodne znamenalo – jazdec, bojovník. Často sa však používali aj romantické označenia ako caballero, cavaliere a chevalier. Rytierstvo sa začalo vyvíjať v 11. stor. v západnej a strednej Európe. V nadväznosti na to, sa v 12. a počiatkom 13. storočia začala pestovať aj rytierska výchova.

Rytierstvo v sebe zahŕňalo význačné vlastnosti stredovekého vojenského stavu, stretávala sa v ňom náboženská a vojenská zložka.² Práve tieto zložky najviac charakterizovali a ovplyvňovali život stredovekej Európy. Rytierstvo však malo aj vysoko ideologický význam. Vo svojej podstate bolo nerozlúčitelne späté s feudalizmom. Rytieri museli mať šľachtický pôvod a dokonca aj neskoršie léna na Východe boli prístupné len ľuďom rytierskeho stavu. Rytier mal rozličné práva, ale aj povinnosti. Nesmel byť napríklad spútaný a za čestné slovo a sľub výkupného mohol byť prepustený.³

Po prvej križiackej výprave sa začali zakladať duchovné rytierske rády, ktorých rytieri tvorili elitnú základňu križiackeho vojska. V týchto rádoch sa stretával vojenský duch odvahy s kresťanskou ideológiou.

² OTTO, J.: Ottuv slovník náučný. 22. diel, Praha: J. Otto, 1904, s. 146.
³ Tamtiež