V pondelok 27. apríla 2020 Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (Stockholm International Peace Research Institute, SIPRI) zverejnil novú správu, v ktorej sa uvádza, koľko peňazí na svete sa vynakladá na zbrojenie.
Podľa SIPRI v roku 2019 všetky krajiny sveta utratili za zbrane celkom 1,917 bilióna dolárov. To predstavuje približne 2,2% globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 249 dolárov na osobu. V porovnaní s rokom 2018 nárast výdavkov dosiahol 3,6 %, čo je najvyšší ukazovateľ od roku 2010.
Päť krajín s najvyššími výdavkami v minulom roku: USA, Čína, India, Rusko a Saudská Arábia. Americké výdavky zároveň dosiahli výšku 732 miliárd dolárov, čo predstavuje 38 % celosvetových výdavkov a o 5,3 % viac, ako sa vynaložilo v roku 2018. Čína utratila na obranu 261 miliárd dolárov, India 71,1 miliárd dolárov, ruské výdavky vzrástli o 4,5 % na 65,1 miliardy dolárov (3,9 % HDP krajiny).
Nemecké vojenské výdavky vzrástli v roku 2019 o 10 percent na 49,3 miliardy dolárov. To bol najväčší nárast výdavkov medzi 15 najvýznamnejšími vojenskými "míňačmi peňazí" v roku 2019. “Nárast vojenských výdavkov Nemecka možno čiastočne vysvetliť vnímaním zvýšenej hrozby Ruska, ktorú zdieľajú mnohé členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO)", povedal Diego Lopes da Silva, výskumný pracovník SIPRI. „Vojenské výdavky Francúzska a Spojeného kráľovstva však zostali relatívne stabilné.“
Medzi niektorými členskými štátmi NATO v strednej Európe došlo k prudkému nárastu vojenských výdavkov: napríklad v Bulharsku sa zvýšili o 127 % - a to najmä v dôsledku platieb za nové bojové lietadlá, v Rumunsku vzrástli vojenské výdavky o 17 %. Celkové vojenské výdavky všetkých 29 členských štátov NATO činili v roku 2019 1035 miliárd dolárov.
Podľa SIPRI v roku 2019 všetky krajiny sveta utratili za zbrane celkom 1,917 bilióna dolárov. To predstavuje približne 2,2% globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 249 dolárov na osobu. V porovnaní s rokom 2018 nárast výdavkov dosiahol 3,6 %, čo je najvyšší ukazovateľ od roku 2010.
Päť krajín s najvyššími výdavkami v minulom roku: USA, Čína, India, Rusko a Saudská Arábia. Americké výdavky zároveň dosiahli výšku 732 miliárd dolárov, čo predstavuje 38 % celosvetových výdavkov a o 5,3 % viac, ako sa vynaložilo v roku 2018. Čína utratila na obranu 261 miliárd dolárov, India 71,1 miliárd dolárov, ruské výdavky vzrástli o 4,5 % na 65,1 miliardy dolárov (3,9 % HDP krajiny).
Nemecké vojenské výdavky vzrástli v roku 2019 o 10 percent na 49,3 miliardy dolárov. To bol najväčší nárast výdavkov medzi 15 najvýznamnejšími vojenskými "míňačmi peňazí" v roku 2019. “Nárast vojenských výdavkov Nemecka možno čiastočne vysvetliť vnímaním zvýšenej hrozby Ruska, ktorú zdieľajú mnohé členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO)", povedal Diego Lopes da Silva, výskumný pracovník SIPRI. „Vojenské výdavky Francúzska a Spojeného kráľovstva však zostali relatívne stabilné.“
Medzi niektorými členskými štátmi NATO v strednej Európe došlo k prudkému nárastu vojenských výdavkov: napríklad v Bulharsku sa zvýšili o 127 % - a to najmä v dôsledku platieb za nové bojové lietadlá, v Rumunsku vzrástli vojenské výdavky o 17 %. Celkové vojenské výdavky všetkých 29 členských štátov NATO činili v roku 2019 1035 miliárd dolárov.