18. pěší pluk [1884-1944]

18th Infantry Regiment
歩兵第18連隊
     
Název:
Name:
18. pěší pluk 18th Infantry Regiment
Originální název:
Original Name:
歩兵第18連隊
Datum vzniku:
Raised/Formed:
DD.MM.1884
Předchůdce:
Predecessor:
- -
Datum zániku:
Disbanded:
26.07.1944
Nástupce:
Successor:
- -
Nadřízené velitelství:
Higher Command:
DD.MM.1884-DD.05.1888 Nagoya Chindai (posádka?)
DD.05.1888-DD.MM.1907 3. divize
DD.MM.1907-01.05.1925 17. brigáda pěchoty 15. divize
01.05.1925-26.07.1944 3. divize
DD.MM.1884-DD.05.1888 Nagoya Chindai (Garrison?)
DD.05.1888-DD.MM.1907 3rd Division
DD.MM.1907-01.05.1925 17th Infantry Brigade 15th Division
01.05.1925-26.07.1944 3rd Division
Dislokace:
Deployed:
DD.MM.1884-DD.MM.RRRR Toyohashi
DD.MM.1894-DD.MM.RRRR ?, Čína /
DD.MM.1904-DD.MM.RRRR ?, Manchukuo /
DD.MM.1928-DD.MM.RRRR Tianjin /
DD.02.1933-DD.MM.RRRR vnútorná Mongolia, Manchukuo /
DD.MM.RRRR-DD.MM.1936 ?, Manchukuo /
DD.MM.1936-DD.MM.1937 Toyohashi
DD.MM.1937-DD.MM.1937 Šanghaj /
DD.MM.1937-DD.MM.1937 Nanjing /
DD.MM.1937-DD.07.1942 ?, Čína /
DD.07.1942-DD.02.1944 Haicheng /
DD.02.1944-DD.MM.RRRR Korea /
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Pusan /
DD.MM.RRRR-29.02.1944 na mori, loď Sakito Maru
29.02.1944-DD.MM.RRRR Saipan /
DD.05.1944-26.07.1944 Guam /

Velitel:
Commander:
01.05.1884-DD.11.1887 Kou Fukuhara, Yutaka (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
DD.11.1887-14.09.1888 Kou Fukuhara, Yutaka (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
14.09.1888-25.08.1889 Kobayashi ? 1), (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
25.08.1889-24.11.1891 Kojima, Masatoshi (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
24.11.1891-DD.11.1892 Sato, Tadashi (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
DD.11.1892-07.03.1895 Sato, Tadashi (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
07.03.1895-11.10.1897 Watanabe, Akira (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
11.10.1897-25.04.1900 Surisawa, Shizuo (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
25.04.1900-DD.11.1901 Ishihara ? 2), (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
DD.11.1901-02.06.1905 Ishihara ? 2), (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
02.06.1905-02.07.1905 ?, ( )
02.07.1905-28.06.1906 Takashi ? 3), (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
28.06.1906-13.02.1907 Tanioka, Rui (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
13.02.1907-DD.11.1907 Inoguchi Haru, Kiyoshi (Rikugun Čúsa / Rikugun Chusa)
DD.11.1907-05.03.1912 Inoguchi Haru, Kiyoshi (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
05.03.1912-06.03.1912 ?, ( )
06.03.1912-24.08.1916 Denji, Gondo (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
24.08.1916-20.11.1918 Kumamoto, Okuda (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
20.11.1918-15.08.1922 Sakuma, Goro (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
15.08.1922-05.03.1927 Yanosuke, Takashima (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
05.03.1927-01.08.1930 Kanie Fuyu, Built (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
01.08.1930-23.02.1932 Sasaki, Touichi (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
23.02.1932-29.02.1932 ?, ( )
29.02.1932-18.03.1933 Shinohara, S. (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
18.03.1933-07.03.1936 Tamura, Genichi (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
07.03.1936-02.08.1937 Nakazawa, Mitsuo (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
02.08.1937-14.08.1937 Qing Shiozawa, Sun (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
14.08.1937-09.03.1939 Ishii, Yoshio (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
09.03.1939-02.12.1940 Takano, Naomitsu (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
02.12.1940-10.06.1943 Shin, Ishii (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
10.06.1943-29.02.1944 Momma, Kentaro (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
29.02.1944-28.03.1944 ?, ( )
28.03.1944-26.07.1944 Hikoshiro, Ohashi (Rikugun Tajsa / Rikugun Taisa)
Podřízené jednotky:
Subordinated Units:
DD.MM.1884-26.07.1944 Velenie
DD.MM.1884-26.07.1944 1. prapor
DD.MM.1884-26.07.1944 2. prapor
DD.MM.1884-26.07.1944 3. prapor
DD.MM.1884-26.07.1944 ?
DD.MM.1884-26.07.1944 Command
DD.MM.1884-26.07.1944 1st Battalion
DD.MM.1884-26.07.1944 2nd Battalion
DD.MM.1884-26.07.1944 3rd Battalion
DD.MM.1884-26.07.1944 ?
Čestný název:
Honorary Name:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Decorations:
DD.MM.RRRR
Poznámka:
Note:
- alias Thunder 3219 / 雷3219
1) meno v orginále 小林師現
2) meno v orginále 石原応恒
3) meno v orginále 渡敬行


- alias Thunder 3219 / 雷3219
Zdroje:
Sources:
http://ja.wikipedia.org/wiki/歩兵第18連隊
en.wikipedia.org

18. pěší pluk [1884-1944] - 18. pluk 1937, bitva Dachang, Čína

18. pluk 1937, bitva Dachang, Čína
18. pěší pluk [1884-1944] - 1940 operácia Ichang, Čína

1940 operácia Ichang, Čína
18. pěší pluk [1884-1944] - Vchod do kasární v Toyohashi
http://www.city.toyohashi.aichi.jp

Vchod do kasární v Toyohashi
http://www.city.toyohashi.aichi.jp

18. pěší pluk [1884-1944] - plukovná pohladnica
http://www.pocketbooks-japan.com

plukovná pohladnica
http://www.pocketbooks-japan.com

18. pěší pluk [1884-1944] - plukovná pohladnica
http://www.pocketbooks-japan.com

plukovná pohladnica
http://www.pocketbooks-japan.com

URL : https://www.valka.cz/18-pesi-pluk-1884-1944-t124802#424631 Verze : 2
Pluk bol sformovaný v 1884 v Toyohashi, ako súčasť posádky Nagoya. Väčšina jeho príslušníkov pochádzala z regiónu Mikawa alebo východu prefektúry Aichi.


3 prapory tohto pluku boli doslokované v Nagoya a pluk obdržal svoju zástavu 15.8.1884.


V 1886 je pluk premiestnený do posádky v Toyohashi. V máji 1888 dochádza k reorganizácii 3. divízie, do ktorej podriadenisti sa pluk zaraďuje.


Od roku 1894 – 1895 sa pluk účastní prvej Sino Japonskej vojny. V 1904 tiahne pluk znova do bojov, tentokrát v rámci Rusko – Japonskej vojny. Tu sa medzi inými účastní medzi inými bitiev Nanshan, Te-Li-Ssu, Tashihchiao, Shaho a Panlongshan.


V 1907 dochádza k zmene podriadenosti a prechádza pod velenie 15. divízie pechoty pod ktorú patrí až do jej rozpustenia na základe odzbrojenia ministra vojny Ugaki Kazushige. K tomuto dochádza 1.5.1925 a znovu sa vracia pod 3. divíziu.


V máji 1928 sa účastní incident v Jinan a následne je pluk dislokovaný v Tianjin. Vo februári 1933 sa pluk účastní operácie Nekka, ktorej výsledkom je stret Čínskych a Japonských síl a Vnútorné Mongolsko následne je začlenené do štátu Manchukuo.


V 1934 slúži pluk ako okupačná sila v Manchukuo až kým sa v roku 1936 nevráti do Toyohashi.



Pluk v druhej Sino Japonskej vojne


Po udianí sa incident na moste Marco Polo, je v auguste 1937 pluk mobilizovaný. Pluk je vypravený z Japonska a po pristáni na pevnine sa účastní bitvy Šanghaj a následne bitvy Nanjing.


Počiatkom decmbra 1937 prekračuje rieku Yangtzea približne v pol ceste medzi Šanghajom a Nanjingom, zahajuje útok z Jiangyin na južnom brehu na oproti ležiaci Jingjiang. Pluk obsadí tieto mestá do 9.3.1938.


V pozdnom 1938 sa pluk účastní na operácii Hankou a tiež bitvy Wuhan. V 1939 bojuje v bitve na rieke Xiang a v prvej bitve Changsha.


V 1940 sa pluk účastní operácii Ichang a na rieke Han, ako aj oboch operácii v provincii Hubei.


V júly 1942 je velenie presunuté z 3. divízie na 29. divíziu. Následne pluk dostáva rozkaz, slúžiť ako posádkové sily v Haicheng, toho času provincia Mukden, dnes súčasť provincia Liaoning.


Počiatkom 1944 je spacifikovaný a bezpečný sever Číny a väčšina plukov z tejto oblasti je presunutých do Pacifiku, na rozličné ostrovy z dôvodu ich ochrany pred spojeneckou inváziou.


Vo februári 1944 je 29. divízii, ktorá záhŕňa 18., 38. a 50. pluk pechoty nariadená mobilizácia a príprava na operácie v Pacifiku.



Presun do Pacifiku


Z Manchurie sa pluk spolu s ostatnými plukmi 29. divíziepresúva do Korei, kde je v Pusane nalodený na prepravné plavidlo.


Konvoj je doprevádzaný 3 plavidlami triedy Yugumo. Torpédoborcami divízie 31.: Asashimo, Kishinami, a Okinami. Kovoj najprv pristáva na ostrove Saipan. 29.2.1944 je prepravná loď transportujúca pluk, Sakito Maru, zasiahnutá torpedo z USS Trout, severovýchodne od Saipan.


Loď sa potopí, pričom spolu s ňou aj 2,200 z 3,500 mužov na palube, spolu s velitelom plk. Monma Kentaro. Stratené sú mnohé z tankov ako aj väčšina z plukovného vybavenia. 3 eskortné torpédoborce ihneď nakladú hlbinné míny a potopia USS Trout, a následne vykonajú záchranné práce a vytiahnu preživších. Na Saipan prichádza okolo 1.800 mužov.


Saipan


Po reorganizácii pluku na dva podstavové papory s nedostatkom výbavy je v máji 1944 presunutý na Guam. Ale napriek presunu na Saipane ostáva stále okolo 600 mužov z 1. praporu. Tieto sily pod velením kpt. Masao Kubo sú zaradené do miestnych posádkových síl. Skoro všetci z tohto stavu zakrátko na to, v júny – júli 1944 padnú v bitve o Saipan.


Krátko po tom, sa vyznamenáva kpt. Sakae Ōba, ktorý preberá velenie nad niekolkými preživšími vojakmi a námorníkmi, a následne spolu s týmito chráni Japonských civilistov. Skupina okolo 300 osôb sa skrývav malých osadách v džungli a v jaskyniach. Skupina neustále uniká spojeneckým vojakom, ktorí ich prenasledujú, až kým sa po dohode nevzdajú 1.12.1945.



Guam a posledné chvíle pluku


V marci 1944 sa 29. divízi pod velením gen. por. Takeshi Takashina vyloďuje na Guame a preberá vojenské velenie nad obranou ostrova. V očakávaní spojeneckého útoku, je hlavná časť 18. pluku situovaná v horách, pričom každá z jeho rot je umiestnená tak, aby kryla najdôležitejšie možné body vylodenia.


21.7.1944 sa začína americké vylodenie. aj cez rozhodný odpor Japonských síl sa US armáde a marine podarí po zotmení zachytiť sa na dvoch plážach a vytvoriť tam predmostia. Obsadzujú poloostrov Orote na západnom pobreží. Pritom Japonskí obranci neustále vykonávajú protiútoky a palbu z kulometov, delostrelectvom a mínometmi.
24.7. dostáva Japonské velenie rozkaz, udržať Guam za každú cenu. Generál Takashina prichádza s plánom útoku na 3. divíziu námornej pechoty, ktorá okupuje vyvýšeninu Asan, severne na poloostrove Orote.


Takashinaho útok mal byť koordinovaný s ostatnými Japonskými silami a pokúsiť sa o vytlačenie protivíka a obsadenie poloostrova.


18. pluk, ktorý bol reorganizovaný na 3 prapory bol jednou z hlavných jednotiek útočiacich na americké pozície.


2 prapory maly vykonať útok na 21. pluk námornej pechoty a jeden na krídlo 9. pluku námornej pechoty. Cieľom bolo využiť cca 700 metrový priestor medzi týmito jednotkami, prerušiť americkú líniu a dosiahnuť vyššie postavenie.


Ďalšie jednotky mali za úlohu napadnúť námornú pechotu na plážach ako aj pokúsiť sa zničiť ich zásoby a muníciu za pomoci náloží.


25.7. bola zástava 18. pluku pechoty rituálne spálená s povolením velitela divízie. Takto sa stalo v očakávaní osudu pluku – jeho úplného zničenia.


1. prapor

Hneď po polnoci 1. prapor 18. pluku zaútočil na stred 22. pluku námornej pechoty.


Mnohí veteráni tejto udalosti spomínajú, že Japonskí vojaci útočili na bodáky, velitelia ich viedli do boja s vytasenými šabľami. Mnohí vojaci v rukách s nožmi alebo z palíc podomácky vytvorenými kopiami.


Útok sa činil v otvorenom teréne a Japonskí vojaci boli ihneď zachytení paľbou delostrelectva, mínometov a kulometov. Toto ich prinútilo ustúpiť do manglových bažin. US delostrelectvo pokračovalo v bombardovaní bažín, ako prevenciu pred prípadným ďalším útokom.


2. prapor


Hlavný Japonský útok je zahájený 03.00 hrs. 26.7. 2. prapor 18. pluku útočí pod velením mjr. Maruyama Chusa. Útočí na stred 21. pluku námornej pechoty a vykonáva zúfalý boj muža proti mužovi. Prapor dosahuje námornú pechotu aj cez paľbu delostrelectva a kulometnú palbu. Japonci dosahujú ústup na pláž. Avšak američania boli na takúto situáciu pripravení a zrazu Japosnkí vojaci čelili niekoľkým Shermanom. Japonskí vojaci postrádali akúkoľvek protitankovú výzbroj a neboli schopní poškodiť jediný tank. Vojaci sa preskupili a vykonali ďalší útok muža proti mužovi, až do úplného konca jednotky.


3. prapor


3. prapor 18. pluku pod velením mjr. Yukioka Setsuo bol schopný využiť priestoru medzi 9. a 21. plukom námornej pechoty a postúpil akž k centru velenia blízko pláže. Japonci boli blízko tomu, aby obkľúčili centrum velenia, ale ich útok bol oslabený zúfalým bojom počas amerického protiútoku, ktorý bol podporovaný delostreleckou a mínometnou paľbou.


Jedna z častí 3. praporu aj napriek tomu napadla centrum velenia 3. divízie námornej pechoty. Japonskému obkľúčeniu zabránilo iba to, že každý muž, kuchár, úradník, doctor atď. sa chopil zbrane a zapojil sa do boja.


A to až kým nedorazili dve roty ženistov, ktorí uráchlene prišli na pomoc obráncoom.
Ženisti následne zahájili protiútok a rozohnali alebo zabili japonských útočníkov. Následne ženisti postupovali a prenasledovali zvyšky 3. praporu. Japonci miesto kapitulácie najčastejšie spáchali sebevraždu a mnoho krát za použiti ručných granátov.


Ráno, 26.7. bolo jasné že Japonský plán na protiútok stroskotal. Teraz už bolo jasné aj gen. Takashina že výťazstvo na Guame je nemožné, pre ohromné straty na životoch, materiále, morálke. Takashina sa rozhodol že všetky zvyšné jednotky ustúpia do vnútrozemia ostrova, preskupia sa a zája boje ako guerilla, pričom budú pôsobiť maximálne možné straty spojencom.



Počas predošlej noci bola väččina z mužov 18. pluku zabitá v boji, spolu s nimi aj velitel plk. Hikoshiro Ohashi.


Koncom dňa 26.7.1944 prestal 18. pluk pechoty existovať ako jednotka.


zdroj
ja.wikipedia.org;
en.wikipedia.org

18. pěší pluk [1884-1944] - pamätník pluku v meste Toyohashi

pamätník pluku v meste Toyohashi
18. pěší pluk [1884-1944] - vstup do parku na počesť 18. pluku v Toyohashi

vstup do parku na počesť 18. pluku v Toyohashi
URL : https://www.valka.cz/18-pesi-pluk-1884-1944-t124802#424633 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více