Paraguayská kampaň [1810-1811]

Paraguay campaign
Paraguajská kampaň
Expedición de Belgrano al Paraguay
Paraguajská kampaň, alebo Belgranova expedícia do Paraguaja bola súčasťou snahy vlády Spojených provincií Južnej Ameriky získať pod svoju kontrolu celé územie španielskeho Miestokráľovstva Río de La Plata. Expedícia bola zameraná proti územiu Asunciónskej intendancie (Intendancy of Asunción del Paraguay), známej aj ako Provincia Paraguaj.


Po májovom povstaní v Buenos Aires (18.05.-25.05.1810) vyslali predstavitelia Spojených provincií Južnej Ameriky svojich emisárov k jednotlivým správnym celkom Miestokráľovstva Río de La Plata s cieľom získať tieto provincie pod svoju moc. Do Asunciónu bol vyslaný plukovník José de Espinola, ale jeho misia skončila neúspechom. Kráľovský guvernér Bernardo de Velasco zorganizoval 24.07.1810 zasadanie miestnej samosprávy (Cabildo), na ktorej sa vyše 200 miestnych osobností odmietlo podriadiť vláde v Buenos Aires a potvrdili loajalitu španielskemu kráľovi Ferdinandovi VII. Zároveň ale vyjadrilo nádej, že napriek uvedeným skutočnostiam sa podarí udržiavťa s Buenos Aires dobré vzťahy.


Vláda v Buenos Aires ešte predtým ako sa dozvedela o odmietnutí ich ponuky začala ekonomickú blogádu provincie - už 03.08.1810 a 11.08.1810 nariadila v prístavoch v Buenos Aires, Santa Fe, La Bajada a Corrientes zadržiavať tovar, lode, ľudí a korešpondenciu do a z Paraguaja. Ďalšie nariadenie boli prijaté vzápätí - 13.08.1810 dostal guvernér Tomás de Rocamora úlohu zabezpečiť blokáciu rieky Uruguaj, čo malo prerušiť komunikáciu medzi Montevideom a Asunciónom. A nakoniec 19.08.1810 bolo zakázané prijímať výplatné zmenky z Paraguaja na Generálnom riditeľstve pre tabak v Buenos Aires.


Okrem ekonomickej blogády bolo do provincie vyslaných aj niekoľko agentov, ktorých cieľom bolo presvedčiť možných odporcov guvernéra de Velascu o výhodách podriadenia sa vláde v Buenos Aires. Prvou z niekoľkých misí bola misia kapitána Juana Francisca Ariasa zo Salty. Ten mal rôznym potenciálnym opozičným činiteľom v Paraguaji vysvetliť ciele Junty tak, že ich záujmom je zachovanie práv španielskeho kráľa a snaha vyhnúť sa osudu okupovaných území materského Španielska. 14.09.1810 dosiahol Ariasa mesto Corrientes, odkiaľ odoslal vytipovaným Paraguajským predstaviteľom a dôstojníkom list, v ktorom vysvetľuje ciele Junty. Medzi adresátmi boli aj kráľovskí dôstojníci José Antoniovi Zavala y Delgadillo a Fulgencio Yegros. Obaja sa zhodou okolností reálne stretli s tým, ako si vláda v Buenos Aires predstavuje zachovanie "práv španielskeho kráľa" atď., nakoľko Zavala velil flotile, ktorá zachraňovala Paraguajské lode zadržané v zmysle sanckií v Corrientes a Yegros zasa silám, ktoré eliminovali sily vymáhajúce sankcie v priesmykoch rieky Paraná. Obaja o listoch informovali dočasného guvernéra Gracia a Ariasa, ktorý medzitým už dosiahol mesto Pilar, musel rýchlo krajinu opustiť.


Je ironické, že obe strany konflitku deklarovali svoju vernosť Ferdinandovi VII., bojovali pod zástavami Španielska a pred každým bojom deklarovali, že bojujú v jeho mene.


Vojenská expedícia proti Paraguaju sa začala 24.09.1810. Jej organizáciou a velením bol poverený Manuel Belgrano. Jeho sily boli tvorené približne 200 mužmi, ale v pláne bolo doplnenie stavov počas presunu k rieke Paraná. Prvým posilnením boli príslušníci plukov Blandengues z posádok Santa Fé a San Nicolas, k expedícii sa pripájali aj dobrovoľníci z navštívených osád a mestečiek. Aj s dodatočne vyslanými posilami z Buenos Aires (16.10.1810 bolo vyslaných 200 mužov z Pešieho pluku 1 "Patricios" pod vedením kapitána Gregoria Perdriela) sa expedičné sily postupne rozrástli na takmer 950 pešiakov a jazdcov rozdelených do 4 oddielov, pričom každý disponoval aj jedným kanónom.


Okrem vojenskej expedície ale Junta pokračovala aj v diplomatickej snahe. 27.09.1810 poverila Juana Francisca Aguero (paraguajský právnik pôsobici v Asuncióne a v Buenos Aires) aby Paraguajským predstaviteľom predstavil výhody plynúce zo zväzlu s Buenos Aires a rizikám, ktorým môžu čeliť, ak zväzok odmietnu. S Aguerom počas svojej výpravy spolupracoval aj Belgrano, ktorý po ňom poslal listy pre plukovníka Gracia a podplukovníka Cerda. Aj táto misia sa skončil aneúspechom, nakoľko Aguero bol hneď po príchode do Asunciónu zatknutý.


Koncom októbra dosiahla expedícia mestečko Curuzú Cuatiá a 01.12.1810 rieku Paraná (pri ostrove Apipé). Expedícia pokračovala okolo rieky až do obce Candelaria. Túto obec expedícia použila ako svoju základňu pre ďalší postup do Paraguaja, nakoľko bolo potrebné prekonať koryto rieky Paraná, ktoré dosahovalo šírku okolo 1000 m a rojalisti zničili, alebo odsunuli všetky člny, ktoré by umožnili rieku prekonať. Po príprave provizórnych člnov z koží a drevených pltí (každá pre 60 mužov, alebo jeden 4 librový kanón) sa 18.12.1810 v nočných hodinách začal prechod cez rieku. Prvý výsadok v sile 12 mužov o 23:00 hod. prekvapil rojalistickú hliadku a zajal dvoch mužov a niekoľko zbraní. Hlavné sily pod velením generálmajora Machaina rieku prekonali v čase od 03:00 do 06:00 hod. 19.12.1810, pričom kvôli prúdu rieky sa vylodili pri kopci Campichuelo, podľa ktorého nesie táto bitka aj názov. Zhruba 800 mužom s delostreleckou podporou, ktorí začali prekonávať rieku čelilo 13 rojalistických vojakov pod velením poručíka Dominga Soriana del Monje. Prechod cez rieku sa ale nepodaril, útočiace sily sa vylodili na rôznych miestach a časť z nich sa v hustom poraste na brehu rieky jednoducho stratila. Generálmajor Machain nariadil skonsolidovať sily a až potom pokračovať v postupe, toho jeho rozhodnutie ale ignorovala trojica dôstojníkov - Manuel Artigas, Jerónimo Helguera a Ramón Espínola, ktorí so siedmimi vojakmi (údaj z Belgranových Memoárov z roku 1814, v opise udalosti napísanom priamo na mieste sa udáva počet 27 vojakov) zaútočili priamo na rojalistické postavenie. Po krátkej šarvátke bez strát na oboch stranách sa rojalisti stiahli a ustúpili do Itapúa, kde pod velením kapitána Pabla Thompsona boli hlavné sily rojalistov (ich počet kolíše podľa zdrojov od 40 po 500 mužov). Belgranove jednotky vstúpili do Itapúa 20.12.1810 o šiestej popoludní (predvoj už krátko po polnoci), rojalisti pod vedením Thompsona mesto opustili deň predtým. V Itapúa sa expedičné sily dlho nezdržali a už 25.12.1810 začali ďalší pochod smerom k Asunciónu.Pôvodné plány doplniť sily dobrovoľníkmi sa nenaplnili, nakoľko guvernér de Velasco nariadil celú oblasť evakuovať.


K ďalšej bitke medzi Belgranom a rojalistami došlo 19.01.1811 pri Paraguarí. Rojalistickým silám velil osobne guvernér Bernardo de Velasco. Ten disponoval cca tisícovkou vojakov a cca 3500 dobrovoľníkmi s minimálnym výcvikom a slabou výzbrojou. Belgrano naopak disponoval len cca 1000 vojakmi a dobrovoľníkmi, ale podarilo sa mu prvým útokom zaskočiť rojalistickú pechotu a tá začala ustupovať. Časť Belgranových síl začala rabovať rojalistický tábor, čo využili rojalisti na reorganizáciu ustupujúcej pechoty a zastavenie Belgranového postupu. Naviac rojalistická jazda pod vedením Manuela Cabaňasa, ktorá do boja ešte nezasiahla, sa rozvinula na bokoch útočiacich jednotiek a napadla Belgranovu jazdu pod vedením generálmajora Machaina a majora Perdriela (každý mal približne 100 jazdcov). V snahe ochrániť svoje krídlo vyslal Belgrano svojho pobočníka Raona Espindolu so 120 vojakmi na podporu generálmajora Mahaina, ten ale Espindolove sily považoval za rojalistov a nariadil pred nimi ústup. Počas tohto zmätku sa rojalistom pod velením Gamarra a Cabanasa podarilo obkľučiť Espindolove a Machainove sily. Generálmajor Machaine sa zachránil útekom, ale Espindola bol zabitý v boji. Na nátlak svojich dôstojníkov, ktorí mali obavy z možnosti obkľúčenia aj hlavných síl nariadil Belgrano ústup k juhu. V bitke padlo 30 rojalistov (spolu so zranenými bolo z boja vyradených cca 70 osôb) a 16 bolo zajatých, na strane útočníkov padlo 10-14 vojakov a ďalších 120-126 bolo zajatých. Okrem strát na živej sile (cca 20% síl) stratili expedičné sily aj značný počet zbraní - 2 delá, 150 pušiek a strelivo, ktoré boli okamžite využité na dozbrojenie slabo vyzbrojenýćh rojalistických dobrovoľníkov.


Bez možnosti doplnenia strát a s hrozbou klesajúcej morálky a pokračujúcimi dezerciami začali Belgranove sily ustupovať k rieke Tacuarí (počas ústupu dezertovalo cca 20% pesonálu). Zároveň začal urgovať doplnenie síl a prostriedkov aj za cenu toho, že budú stiahnuté z iných bojísk (napr. 200 mužov podplukovníka Martina Galaina, určených pre posilnenie operácií v Banda Oriental (dnešný Uruguaj)). Vláda z Busenos Aires na jeho podporu vyčlenila 700 vojakov zo Santa Fe a nariadila guvernérovi v Corrientes Eliasovi Galánovi vyslať 200 mužov do Candelaria. Ďalších 600 mužov pod vedením Josého de Moldesa malo opustiť Buenos Aires začiatko marca 1811. Okrem toho bola vyslaná malá flotila v počet troch lodí, ktorej cieľom bolo ovládnuť rieku Paraná a podporiť Belgranove sily. Tieto lode ale nikdy svojhe poslanie nepslnili, pretože boli 02.03.1811 zničené flotilou z Montevidea pod vedením Jacinta de Romarate pri San Nicolás de los Arroyos. Naopak, rojalistické lode, ktoré operovali na rieke Paraná sťažovali prepravu zásob pre expedičné sily.


Cieľom guvernéra de Velasco bolo vytlačiť expedičné sily za rieku Paraná, ktorá by tak tvorila prirodzenú hranicu medzi Spojenými provinciami a ním kontrolovanou časťou Miestokráľovstva Río de La Plata a zaroveň by tak bol vytvorený koridor k rojalistickým silám v Montevideu a k portugalským silám v Brazílii. Aby čo najviac znížil naklady, nepúšťal sa do priamych bojov, ale sledoval z odstupu ustupujúce expedičné sily a malé skupiny vysielal do ich bokov a tyla s cieľom sťažovať ich zásobovanie.


Začiatkom marca 1811 už bolo rojalistom jasné, že ústup Belgranových síl sa zastavil v priesmyku rieky Tacuarí (dnes mesto Carmen del Paraná), kde si vybudovali obranu a čakajú na posily. Z toho dôvodu sa začali pripravovať na ofenzívne akcie. Podplukovník Cabañas, ktorý rojalistom velil poznal obalsť a vedel, že čelný útok je v danej situácii nemožný. Z uvedeného dvodu sa rozhodol o obchvat, kvôli ktorému začali rojalisti 06.03.1811 stavať zhruba 10 km od Belgranových pozícii most, ktorý by obchvat umožnil.
Zhruba hodinu pred polnocou 08.03.1811 sa hlavné rojalistické sily pod vedením Juana Manuela Gamarra v počte cca 1000 mužov začali presúvať cez most na pozície na pravom krídle Belgranovho tábora. Na úsvite 09.03.1811 tieto sily dosiahli obec Tupá-ra'ý. Gamarr tiež vyslal prieskumníkov k ceste, ktorá viedla z Belgranovho tábora k Itapúi, aby hlásili prípadný príchod posíl.
Hodinu pred úsvitom sa začal diverzný útok na postavenia expedičných síl v priesmyku. Ich pozície ostreľovala paľba z diel a streľba z pušiek ktorú realizovala jazda pod velením Juana Antonia Caballera. Pechota tvorená tromi rotami kopiníkov pod velením poručíka Pedra Pabla Miersa imitovala nástup pechoty k pripravovanému útoku. Z juhu sa k útokom pridalo "námorníctvo" (celkom 4 člny a kánoe) pod vedením Ignacia Aguirreho. Aj keď jeden člnov disponoval malým kanónom, tieto sily boli rýchlo odrazené oddielom kapitána Celestina Vidala.
Napriek svojej neškodnosti obe akcie spoľahlivo zamestnali Belgranových dôstojníkov, takže si až s oneskorením uvedomili hrozbu, ktorá sa medzitým sformovala na ich pravom krídle. Proti už rozvinutým rojalistickým silám v Tupá-ra'ý vyslal Belgrano generálmajora Machaina s celkom 120 mužmi a dvojicou 4-librových kanónov. Ten využil terén a hustú vegetáciu a k rojalistickým silám sa dostal na dostrel bez toho, aby bol odhalený. Vzájomnú prestrelku ale ukončil nedostatok munície na strane rojalistov (a tiež slabá efektivita ich paľby, nakoľko útočník sa ukrýval v hustom lese), ktorí sa rozhodli využiť svoju početnú prevahu a na Machainove pozície zaútočili chladnými zbraňami. O výsledku boja bolo rozhodnuté hneď potom, ako sa rojalistickej jazde podarilo eliminovať nepriateľské delostrelectvo. Väčšina Machainových mužov sa vzdala (okrem niekoľkých, ktorým sa podarilo uniknúť, vrátane dvojice dôstojníkov pôvodom z Paraguaja - Bonifacio Ramos z delostrelectva a Ramón Cabrera). Rojalisti si zároveň prilepšili dvomi kanónmi, vozom s muníciou a zhruba 130 puškami.
Tento úspech umožnil rojalistickej jazde obsadenie komunikácie k Itapúi a faktické obkľučenie Belgranových síl. Množstvo príslušníkov expedičných síl (vrátane dôstojníkov) zárove využilo nastávajúci zmätok k dezerciii. Podľa neskorších Belgranových odhadov mohlo dezertovať až 460 mužov. Ponúknutú kapituláciu ale Belgrano odmietol a zostávajúce sily (235 mužov a 2 4-librové kanóny) preskupil. Jeho palebná sila síce spočiatku udržala rojalistické sily v bezpečnom odstupe, ale situácia sa zmenila potom, ako sa rojalistickému delostrelectvu podarilo vytvoriť medzeru v strede obranných pozícií a následný útok jazdy donútil k ústupu Belgranovu jazdu. Následne aj pechota na pravom krídle obrany nezvládla útoky rojalistického jazdectva a ustupovala za jazdou. Rojalistický útok na Belgraniove pozície sa skončil 09.03.1811 napoludnie, zhruba 14 hodín potom, ako začal. Expedičné sily boli porazené, ale nie úplne zničené.
Zvyšky Belgranových síl zaujali pozície na pahorku "Cerrito de los Porteños“ neďaleko El Pasa. Jeho sily už mali len obmedzené možnosti na obranu a boli v obkľučení rojalistov. V tejto situácii Belgrano nariadil spáliť dokumenty a vyslal Josého Alberta Cálcena y Echeverría1) ako parlamentára s návrhom na kapituláciu a opustenie Paraguaja.


Belgrano síce navrhol svoju kapituláciu ale tú podmienil možnosťou umožniť kapitulovanýcm silám za 24 hodín prekonať rieku Paraná a opustiť tak územei Paraguaja. Na druhej strane ani rojalisti nemali veľa možností ako pokračovať v boji - vojaci a zvieratá unavené po nočnom presune a niekoľkohodinovom boji, nedostatok munície, časť bojaschopného mužstva vyčlenená na stráženie zajatcov. V tejto situácii sa po porade so svojimi dôstojníkmi Cabañas rozhodol kapituláciu prijať, ale požadoval odovzdanie zbraní ako kompenzáciu za vojnové výdavky a okamžité stiahnutie sa za rieku Paraná.


Po odsúhlasení podmienok kapitulácie opustili expedičné sily 10.03.1811 územie Paraguaja a tým bola ukončená aj celé ťaženie z Buenos Aires proti provincii. Cabañasovo rozhodnutie umožniť odchod zvyšku expedičných síl bolo v súlade s pokymi guvernéra de Velasca, ktorý ho aj následne potvrdil. Ale medzi členmi provinčnej rady (Cabildo) mala kapitulačná dohoda množstvo kritikov, vrátane budúceho vládcu nezávislého Paraguaja Josého Gaspara Rodríguez de Francia.




Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Paraguay_campaign
en.wikipedia.org
en.wikipedia.org
es.wikipedia.org
es.wikipedia.org




1) zhodou okolností to bol strýko Manuela Atanasio Cabanasa, ktorý velil rojalistom
Paraguayská kampaň [1810-1811] - Manuel Belgrano při paraguayském tažení
https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=127262212

Manuel Belgrano při paraguayském tažení
commons.wikimedia.org

Paraguayská kampaň [1810-1811] - Mapa postupu revolucionářů do Paraguaye v roce 1810
https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2897323

Mapa postupu revolucionářů do Paraguaye v roce 1810
commons.wikimedia.org

Paraguayská kampaň [1810-1811] - Vojenská výprava junty z Buenos Aires proti Paraguayi prosinec-březen 1811
https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=34054994

Vojenská výprava junty z Buenos Aires proti Paraguayi prosinec-březen 1811
commons.wikimedia.org

URL : https://www.valka.cz/Paraguayska-kampan-1810-1811-t263160#716267 Verze : 10
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více