Grochovskij G-26

Grochovskij G-26 - vznik a vývoj

Schému lietadla s jedným pristávacím kolesom použil v Sovietskom zväze ako prvý na svojom experimentálnom lietajúcom stroji Staľ-6 konštruktér talianskeho pôvodu Roberto Bartini. A hoci sa sprvoti zdalo, že táto koncepcia nájde uplatnenie ako stíhací stroj, vyvíjaný ďalej pod označením Staľ-8 (voj. označenie I-240) nestalo sa tak a Bartiniho projekt bol koncom roku 1934 ako neperspektívny zrušený. Keď preto na rovnakom type podvozku, teda s jedným kolesom na podvozkovej nohe zaťahovanej do trupu, vzniká v Grochovského Osobitnej konštrukčnej kancelárii v roku 1935 stroj takmer rovnakej hmotnostnej kategórie s označením G-26, možno si oprávnene položiť otázku, aký to malo význam. Logicky predsa žiadna konštrukčná kancelária nebude mrhať energiu a prostriedky na stroj rovnakej koncepcie, aká už pred rokom dostala jasné stop od štátnych orgánov.


Musíme si však uvedomiť, že sa nachádzame v reáliách Sovietskeho zväzu 30-tych rokov minulého storočia. Vládu si tvrdo a nekompromisne drží komunistická strana, vedená vo väčšine prípadov neschopnými jedincami, ktorí sú však schopní všetkého. K moci sa ľudia dostávajú prostredníctvom známostí, rodinkárstva a často tiež obyčajným udaním konkurenta z nepriateľstva proti štátnemu zriadeniu. Roberto Bartini je cudzinec, ktorý kvôli obvineniu z antifašizmu musel utiecť z rodného Talianska a hľadal ochranu v štáte „kde zajtra znamená už včera“, ako hlásalo propagandistické heslo tých čias. A hoci je členom komunistickej strany a jeho nápady sú v mnohých prípadoch viac než invenčné, práve táto jeho „kapitalistická“ minulosť z neho robí v očiach ostatných sovietskych konštruktérov osobu, s ktorou nie sú ochotní deliť sa o svoje nápady či výrobné kapacity. Len ochranná ruka veliteľa vojenského letectva P.I. Baranova a vysokého armádneho veliteľa M. N. Tuchačevského, ktorí rozpoznali talent mladého talianskeho konštruktéra, mu umožnili viesť vlastnú konštrukčnú kanceláriu. Baranov však zomiera v roku 1933 pri leteckej nehode a nad Tuchačevským sa začínajú sťahovať mraky intríg a provokácií, končiace sa jeho obvinením z vlastizrady a zastrelením v roku 1937.


V takejto atmosfére preto vôbec neprekvapí, že na rovnakom projekte, aký už bol pre neperspektívnosť zastavený, začne pracovať tím vedený rovnako výnimočným konštruktérom Pavlom Ignatijevičom Grochovskim, ktorý má ešte stále podporu štátnych a straníckych špičiek. Aby sme boli presní, konštruktérom G-26 nebol priamo Grochovskij, ale jeho zástupca, v tom čase len 24-ročný Boris Dmitrijevič Urlapov (Борис Дмитриевич Урлапов). Urlapovovi slúži ku cti, že Bartiniho ideu aspoň mierne modifikoval. Zatiaľ čo Bartiniho Staľ-6 mal pomocné konštrukcie, zabraňujúce kontaktu krídla so zemou na konci krídel a boli sklopné, G-26 ich mal pevné a umiestnené v prvej tretine krídel, smerom od ich koreňov. Ďalším rozdielom bolo výrazne rozdielne plošné zaťaženie krídla vedené snahou o dosiahnutie čo možno najvyššej rýchlosti. Zatiaľ čo Staľ-6 mal plošné zaťaženie 104 kg/m², u G-26 narástlo až na 183 kg/m². Len pre porovnanie, plošné zaťaženie štandardných stíhačiek tých čias sa pohybovalo v rozmedzí od 100-115 kg/m². Práce na projekte trvali cca rok a hoci sa rozpracovanosť prototypu G-26 dostala až na úroveň 90-95%, teda ďalej ako pri Staľ-8, postihol ho rovnaký osud. V roku 1937 dochádza k likvidácii Grochovského Experimentálneho inštitútu, ako bol neskôr premenovaný, s pridelením jeho spolupracovníkov do iných kancelárií. Komisia Ústredného riaditeľstva leteckého priemyslu pri vykonanej kontrole činnosti Experimentálneho inštitútu rázne vyhodnotila „zjavnú bezperspektívnosť“ už takmer dokončeného lietadla a toto nariadila zničiť. A keďže ničenie práce a nápadov iných išlo Sovietom vždy dobre, ihneď po rozhodnutí boli časti lietadla odtiahnuté do zadnej časti závodného letiska, poliate benzínom a zapálené. Vďaka tomu sa už nikdy nedozvieme, či by G-26 naozaj dosiahlo konštruktérom vypočítanú rýchlosť 600 km/hod. Len pre porovnanie – prvý sériový Messerschmitt Bf 109B v tom čase dosahoval rýchlosť 450 km/hod.

Маслов, M.A.:Роковой истребитель Чкалова - И-17, И-180, И-185, Moskva, Eksmo, 2011, ISBN 978-5-699-47225-3
https://www.airwar.ru/enc/xplane/stal6.html
https://www.airwar.ru/enc/xplane/g26.html

Маслов, M.A.:Роковой истребитель Чкалова - И-17, И-180, И-185, Moskva, Eksmo, 2011, ISBN 978-5-699-47225-3