Main Menu
User Menu

Li Si-cyn - nesmrteľný stíhací pilot

Autor : 🕔03.11.2020 📕3.228
Rozpočet valka.cz 2020 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 103.944,- Kč
♡ Chci přispět

Deväťdesiate roky dvadsiateho storočia, Moskva. Nabitá koncertná sála hučí ako úľ a ruská rocková kapela Čiž&Co práve pridáva obľúbenú skladbu s názvom Phantom. Pieseň je o americkom pilotovi stíhačky zostrelenom vo Vietname a jedna z jej slôh znie:

„Kto je ten pilot, čo ma dolu dal?“
jedného Vietnamca som sa opýtal.
Odpovedal mi ten rákosník,
čo ma práve vyslúchal:
„Náš pilot Li Si-cyn ťa k zemi poslal!“

Vznik legendy

Kto je ten záhadný Li Si-cyn (李西青), o ktorom spieva ruská rocková kapela, a ktorého meno je spomínané už v knihách vydaných v Sovietskom zväze v rokoch 1939-1940? Jedna z týchto kníh sa volala „Krídla Číny. Zápisky vojenského letca.“ a jej autorstvo bolo pripisované čínskemu kapitánovi Van Si. Druhá kniha vyšla s názvom „Zápisky čínskych letcov“ a jej autorom mal byť istý Fyn Ju-ko. V skutočnosti však obe diela napísali sovietski autori - prvú knihu J.A. Žukov podľa rozprávania letca A. Grisenka a druhú novinár J.M. Koroľkov. Hoci knihy napísali nezávisle na sebe dvaja rôzni autori, majú obe knihy niečo spoločné. A to označovanie mien letcov - internacionalistov (rozumej sovietskych pilotov) čínskymi menami: Van Ju Šin (Vanjušin), Li Si-cyn (Lisicyn) či Chu Be-ncho (Gubenko). Práve tu treba preto hľadať vznik legendy o sovietskom pilotovi s fiktívnym čínskym menom, bojujúcom proti imperialistom. Prvotne to boli Japonci, ktorí sa rozhodli podrobiť si Čínu, neskôr vojská OSN v Kórey a nakoniec Američania nastoľujúci demokraciu vo Vietname. Prečo však bolo potrebné prerábať mená sovietskych súdruhov do čínskej transkripcie? Z jednoduchého dôvodu. Z diplomatického hľadiska nebolo nikdy vhodné otvorene zasahovať zo strany ZSSR do konfliktu medzi Čínou a Japonskom, alebo neskôr medzi Severnou Kóreou a zvyškom sveta či do vojny Severného Vietnamu s USA. Preto všetka pomoc smerovaná zo Sovietskeho zväzu do týchto krajín bola vždy v režime prísneho utajenia a ak aj niekto upozornil na prítomnosť Sovietov, zaznelo z Moskvy vždy tvrdenie o „dobrovoľníkoch“. Kto trochu pozná realitu socialistických krajín musí sa len pousmiať nad predstavou, ako sa pár dobrovoľníkov zo socialistického tábora rozhodne zúčastniť konfliktu v zahraničí a komunistická vláda ich tam prepraví, vybaví zbraňami a umožní im bojovať.


Polikarpov I-16 sovietskych dobrovoľníkov v Číne, rok 1938

Existoval skutočný pilot Lisicyn?

Vráťme sa však k pilotovi Li Si-cyn-ovi. Ako vzniklo toto kvázi čínske meno sme si už vysvetlili. Kto je však konkrétnym hrdinom slúžiacim ako vzor pre jeho vznik je ťažké zistiť. V Ústrednom archíve ruského ministerstva obrany je evidovaných niekoľko desiatok tisíc vojakov s priezviskom Lisicyn a zistiť, ktorý z nich bojoval v niektorom z konfliktov v cudzine je veľmi ťažké. Pravdepodobnejším je skôr predpoklad, že za zrodom legendy sú konkrétne hrdinské činy desiatok, a možno aj stovák, sovietskych letcov bojujúcich za hranicami svojej domoviny.

Čína, Kórea, Vietnam

Sovietski piloti, a to najmä stíhací, bojovali v minulom storočí v rámci skupín sovietskych špecialistov v Číne v rokoch 1937-1940, ale aj v Kórey v období 1948-1953. Nakoniec veľká skupina sovietskych inštruktorov pomáhala v boji aj vojskám Vietnamskej socialistickej republiky v rokoch 1960-1975. V tejto vojne Severného Vietnamu s USA, na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov, však nie je oficiálne zaznamenaná účasť konkrétnych ruských pilotov na bojových akciách, pretože sovieti sa zameriavali primárne na výcvik vietnamských pilotov a na obsluhu protilietadlových raketových systémov. Čo však nevylučuje, že niektorý z inštruktorov sa mohol do leteckého súboja zapojiť.

K bojom v Kórey sa viaže aj táto spomienka druhého najúspešnejšieho sovietskeho esa v Kórejskej vojne - plukovníka Jevgenija Pepeljajeva (19 zostrelov).

Lietali sme síce na našich MiG-och pätnástkach, ale tieto boli označené kórejskými znakmi. My sami sme boli oblečení v čínskych uniformách a boli nám vystavené doklady, v ktorých boli čínske mená a priezviská: Si-Ni-Cyn alebo Li-Si-Cyn. To všetko preto, aby nedošlo k odsúdeniu sovietskych zásahov do záležitostí Kórey zo strany OSN a svetového spoločenstva.


MiG-15bis "červená 325" 351. stíhacieho leteckého pluku, na ktorej v Kórey lietal major A.M. Karelin

A hoci teda oficiálne ani do jedného z týchto konfliktov Sovietsky zväz nezasahoval, verejnosť v krajinách tzv. socialistického bloku, ale i samotného Sovietskeho zväzu, mala vďaka počúvaniu zahraničného rozhlasu a „šepkanej propagande“ približné informácie o angažovaní sa sovietskych „dobrovoľníkov“. Tieto poznatky tvorili potom živnú pôdu pre vznik množstva rôznych anekdot na túto tému. Tu je niekoľko z nich:

Vo vzdušnom boji nad Vietnamom bolo zostrelené americké lietadlo. Po prepustení zo zajatia sa americký pilot vracia do USA a vysvetľuje, ako sa to stalo:
- Vidím, ako sa za chvost môjho lietadla dostáva stíhačka a v slúchadlách počujem krik vietnamských pilotov: „Vasja, kry ma! Jebnem ho!“ No a práve tento Jeb Nem Ho ma aj zostrelil...

Američania obkľúčili vyvýšeninu v džungli, kde sa skrývali vietnamskí partizáni. Američania kričia:
- Vietnamci, vzdajte sa!
Z výšiny sa ozve:
- Vietnamci sa nevzdávajú! Konovalenko, náboje!

Američania útočia na výšinu. V zákope na vrchu sedia dvaja kórejskí vojaci a hovoria jeden druhému:
- Si Ni Cyn, Američania sa zase tlačia!
- Na Ser Im, hádž granáty!

Vietnam. Z útoku sa vracia poničené družstvo americkej námornej pechoty. Veliteľ bol okamžite zavolaný na „koberček“ k nadriadenému.
- Čo sa stalo?
- No... len čo sme sa vysadili z vrtuľníkov, z džungle na nás vybehli Vietnamci a nohami nás dobili.
- A prečo nohami?
- Lebo prstami si naťahovali kútiky očí.

A o tom, že ani americký pilot v úvode spomínanej piesne nebol „spadnutý na hlavu“ svedčí ďalšia sloha spomínanej skladby s názvom Phantom:

Ej Vietnamci, neklamte ma!
V slúchadlách som počul jasne:
- Kolja, zaber a ja ho tresnem!
- Váňa bi ho, ja kryjem ťa!
To ruské eso Ivan dostal ma.

Zdroje:
ru.wikipedia.org
aif.ru
lurkmore.to
www.sonar2050.org

Další články autora

Autor : 🕔03.11.2020 📕3.228