Čunderlík, Alexander

     
Příjmení:
Surname:
Čunderlík Čunderlík
Jméno:
Given Name:
Alexander Alexander
Jméno v originále:
Original Name:
Alexander Čunderlík / Alexander Csunderlik
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generál 1. třídy General of 1st Class
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
- -
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
18.10.1878 Motyčky /
18.10.1878 Motyčky /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
21.10.1947 Banská Bystrica /
21.10.1947 Banská Bystrica /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
velitel 2. divise
velitel Velitelství pozemního vojska
2nd Division - Commander
Ground Troops Command - Commander
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- -
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
Fidler, Jiří - Sluka, Václav: Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920-1938. Praha, Libri 2006.
sk.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Cunderlik-Alexander-t60249#217228 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Čunderlík Čunderlík
Jméno:
Given Name:
Alexander Alexander
Jméno v originále:
Original Name:
Alexander Čunderlík
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.1885-DD.MM.1889 Lidová škola, Motyčky
DD.MM.1889-DD.MM.1894 Reálne gymnázium, Kremnica
DD.MM.1885-DD.MM.1889 People school, Motyčky
DD.MM.1889-DD.MM.1894 Real secondary grammar school, Kremnica
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.1894-DD.MM.1894 Péší kadetní škola, Budapest
27.03.1922-26.05.1922 Taktický kurs pro štábni důstojníky, Mety
DD.MM.1894-DD.MM.1894 Infantry Cadet School, Budapest
27.03.1922-26.05.1922 Tactical course for staff officers, Metz
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
18.08.1898 kadet-ašpirant
01.11.1899 poručík
01.11.1906 nadporučík
01.05.1913 kapitán
01.11.1918 major
21.07.1923 podplukovník
21.02.1929 plukovník
DD.05.1932 záloha
DD.12.1938 reaktivovaný
17.05.1939 generál 2. třídy
01.01.1942 generál 1. třídy
18.08.1898 Cadet
01.11.1899 Lieutenant
01.11.1906 1st Lieutenant
01.05.1913 Captain
01.11.1918 Major
21.07.1923 Lieutenant-Colonel
21.02.1929 Colonel
DD.05.1932 Retired
DD.12.1938 Reactivated
17.05.1939 General of 2nd Class
01.01.1942 General of 1st Class
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
Fidler, Jiří - Sluka, Václav: Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920-1938. Praha, Libri 2006.
sk.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Cunderlik-Alexander-t60249#505311 Verze : 0

Generál I. triedy Alexander Čunderlík (rod. Csunderlik)



nar.: 18.10.1878
zomr.: 21.10.1947


Budúci generál Alexander Čunderlík sa narodil 18. októbra 1878 v obci Motyčky neďaleko Banskej Bystrice v rímskokatolíckej rodine Vincenta Čunderlíka a Anny, rodenej Záchejovej ako Alexander Csunderlik. Pochádzal zo zmiešaného slovensko-nemeckého prostredia (čo malo vplyv na celú jeho kariéru) a jeho brat, Vincent Čunderlík bol v rokoch 1920-1925 poslancom Národného zhromaždenia Republiky Československej za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku. Základné vzdelanie získal v slovenskej ľudovej škole v rodných Motyčkách a následne od roku 1889 pokračoval na maďarskom reálnom gymnáziu v Kremnici. Po jeho ukončení v roku 1894 pokračoval v štúdiu na pechotnej kadetnej škole s vyučovacím jazykom nemeckým v Budapešti, ktorú ukončil v auguste 1898 v hodnosti kadet - dôstojnícky zástupca.

Jeho vojenská kariéra v Rakúsko-Uhorskej cisárskej a kráľovskej amáde sa začala v bulharskej Plevejli, kde pôsobil ako veliteľ čaty c. a k. pluku č. 2. Vzhľadom k jeho odborným schopnostiam a talentu už čoskoro pôsobil ako vyučujúci v poddôstojníckej škole tohto pluku. Jeho kariéra pokračovala na viacerých miestach, ako veliteľ čaty, proviantný dôstojník a mobilizačný referent pluku slúžil ešte v srbskom Sibiu a rumunskom Brašove. Do vypuknutia 1. svetovej vojny absolvoval ešte brigádnu jazdeckú (ekvitačnú) delostreleckú školu, svoje schopnosti si prehĺbil aj v armádnej streleckej škole a špeciálnom šermiarskom kurze.

1. svetovej vojny sa zúčastnil ako aktívny dôstojník c. a k. armády. Koniec vojny a vznik Česko-Slovenska ho zastihol v nemocničnom ošetrení v Posádkovej nemocnici v Budapešti, resp. neskôr v domácom liečení (od 20.09.1918 do 30.11.1918). Počas rekonvalescencie sa 08.10.1918 oženil s Emíliou Máriou Gemeinhardtovou z Temešváru a k 01.11.1918 ho povýšlil do hodnosti major, čím sa stal pravdepodobne hodnostne najvyššie postaveným Slovákom v celej c. a k. armáde (ako jeden z mála dôstojníkov aj v rámci neskoršej Československej armády mal v kmeňovom liste uvedenú slovenskú národnosť).

Po skončení liečenia 01.12.1918 nastúpil späť k 51. honvédskemu delostreleckému pluku v Hódmezővásárhely v južnom Maďarsku, ale vzhľadom k cekovému rozkladu monarchie a jej ozbrojených zložiek zvažoval čo ďalej. Jeho vzdelanie a jazykové znalosti mu umožňovali pokračovať v kariére aj v Maďarsku, či budúcej Juhoslávii, ale v januári 1919 sa rozhodol pre návrat do Československa a 22.01.1919 si na Zemskom vojenskom veliteľstve v Košiciach podal žiadoť o prijatie do československej armády.

Proces prijatia bol pomerne zložitý a pred zložením "prísahy vernosti" musel ako aktívny rakúsko-uhorský dôstojník absolvovať proces tzv. "odrakúštenia", alebo "cestu očisty", ktorou museli prejsť všetci dôstojníci verní c. a k. armáde až do konca vojny.

Previerky zvládol výborne a 29.04.1919 ho prijali do armády (v literatúre sa občas objavuje aj zmienka, že jeho žiadosť podporil odporúčaním aj Andrej Hlinka, k čomu mali prispieť práve kontakty jeho brata Vincenta). Československú vojenskú prísahu absolvoval 06.06.1919 v Bratislave a do aktívnej vojenskej služby bol zaradený 30.06.1919 v hodnosti major delostrelectva ako veliteľ 1. oddielu poľného delostreleckého pluku 9 (od roku 1920 Ľahký delostrelecký pluk 9) v Bratislave. Počas nasledujúcich troch rokov si súčasne zvyšoval svoju odbornú prípravu absolvovaním taktického kurzu pre štábnych dôstojníkov, trojmesačnou stážou vo francúzskych Métach (27.03.-26.05.1922) a samozrejme aj nevyhnutnými skúškami zo služobného jazyka. Pobyt vo Francúzsku mu umožnil rozšíriť jazykové vedomosti a popri maďarčine a nemčine, ktoré výborne zvládol počas štúdií v mladosti, zvládol aj francúzštinu, čo v armáde orientujúcej sa na Francúzsko nebolo na zahodenie.
Svoju kariéru u pluku, ktorý sa medzitým presťahoval z Bratislavy do Žiliny zavŕšil 06.10.1923, keď sa stal jeho veliteľom. Ešte pred vymenovaním do funkcie veliteľa pluku bol 07.10.1922 ustanovený do funkcie zástupca veliteľa 9. pluku a 09.01.1923 do funkcie zástupca veliteľa 9. poľnej delostreleckej brigády v Trnave, kde pôsobil niečo vyše mesiaca. K 26.02.1923 bol opäť ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa vo "svojom" Delostreleckom pluku 9. Dočasným veliteľom tohto pluku sa stal 03.07.1923 (riadnym od 06.10.1923) a 23.07.1923 bol povýšený do hodnosti podplukovník.

V období od 03.10.1927 do 15.02.1928 absolovoval Kurz veliteľov vyšších vojenských telies v Prahe (teoretickú časť) a od 01.05.1928 do 01.06.1928 absolvoval praktickú časť tohto kurzu v Olomouci. Obe časti kurzu absolvoval s prospechom "veľmi dobre" a 21.02.1929 bol povýšený do hodnosti plukovník. V rovnakom roku niekoľko mesiacov vykonával opäť aj funkciu zástupcu veliteľa 9. poľnej delostreleckej brigády v Trnave.

Vo funkcii veliteľa pluku vydržal až do mája 1932, keď bol penzionovaný. Pre odchod z činnej služby sa rozhodol dobrovoľne (žiadosť o preloženie do výslužby si podal 03.03.1932) aj napriek tomu, že na základe služobných posudkov spracovaných jeho nadriadenými bol kandidát na ustanovenie do vyšších veliteľských funkcií (napr. v služobnom posudku armádneho generála Františka Škvora zo dňa 17.10.1929, kde sa vyhľadovo spomína ustanovenie do funkcie veliteľa delostreleckej brigády). K uvedenému rozhodnutiu pravdepodobne prispeli jeho zdravotné problémy siahajúce do obdobia jeho pôsobenia na rumunskom fronte v roku 1916, kde vplyvom prechladnutia došlo k trvalému poškodeniu jeho sediaceho nervu (ischias), čo mu spôsobovalo časté bolesti a tiež ovplyvňovali plnenie funkčných povinností z dôvodu opakovaných zdravotných dovoleniek. K 01.05.1932 je Csunderlik vo veku 54 rokov po 20 rokoch služby v Rakúsko-uhorskej a 13 rokoch služby v Československej armáde penzionovaný.

Po penzionovaní býval do augusta 1936 v Žiline a potom sa aj s manželkou presťahovali do Banskej Bystrice. 18.10.1937 mu zomiera manželka. Niekedy v tomto období vo svojich písomnostiach začína používať svoje priezvisko v poslovenčenej podobe a miesto Csunderlik sa píše ako Čunderlík.

V roku 1938 sa jeho meno objavuje v súvislosti s Hlinkovou gardou. Slovenská autonómna vláda požadovala v jeseni tohto roku pridelenie slovenských dôstojníkov ako poradcov na Hlavné veliteľstvo Hlinkovej gardy. Súviselo to so snahou vytvoriť z Hlinkovej gardy riadnu vojenskú silu, ktorá na základe kompromisu medzi Karlom Sidorom (hlavný veliteľ Hlinkovej Gardy) a armádnym generálom Janom Syrovým (minister národnej obrany Česko-Slovenska) z októbra 1938 mala prejsť pod Česko-slovenskú brannú moc. Jedným z dôstojníkov sa stal aj plukovník Čunderlík. Po dobrovoľnej reaktivácii v decembri 1938 sa stáva náčelníkom vojenského štábu Hlinkovej gardy.
Po vzniku Slovenskej republiky (Slovenského štátu) v marci 1939 a vypuknutí tzv. Malej vojny sa prihlásil do činnej služby v slovenskej armáde. Jeho žiadosti bolo vyhovené a bol predurčený na funkciu na vznikajúcom Ministerstve národnej obrany. V máji 1939 sa stal veliteľom vznikajúceho Vyššieho veliteľstva 2 a následne povýšený na generála II. triedy. V septembri 1939, počas bojov slovenskej armády proti Poľsku pôsobil ako veliteľ 2. divízie, ktorá zaisťovala dobyté územie.
V novembri 1939 bol vymenovaný za generálneho inšpektora slovenskej brannej moci a súčastne aj prednostom odvolacieho disciplinárneho výboru.
Jeho skúsenosti, vzdelanie, znalosti jazykov (hlavne nemecký) a v neposlednom rade aj loajalita k mladšiemu generálovi Čatlošovi ho predurčovali k zastávaniu najdôležitejších postov v armáde. Začiatkom roka 1940 bol menovaný do funkcie stáleho zástupcu hlavného vojenského veliteľa a náčelníka Generálneho sekretariátu obrany štátu, čím sa stal mužom č. 2. v armáde.
V októbri 1940 sa stal veliteľom Veliteľstva pozemného vojska, kde pôsobil až do augusta 1942. Z pozície veliteľa tohto veliteľstva preberal počas neprítomnosti ministra obrany Ferdinanda Čatloša (najmä počas jeho návštev jednotiek nasadených na východnm fronte) viaceré jeho právomoci. Viackrát bol členom oficiálnych zahraničných delegácií, bežne sa zúčastňoval reprezenačných aktivít organizovaných štátnou správou a samosprávou.

Následne bol opätovne ustanovený do funkcie generálneho inšpektora slovenskej armády. Medzitým bol v januári 1942 povýšený do novej hodnosti generála I. triedy, čím sa stal služobne i vekovo najstarším generálom armády Slovenskej republiky vojnového obdobia.
Náročná práca, stres a napätie, ktorému musel v práci čeliť, zhoršujúci sa zdravotný stav, a aj zákulisné boje o politickú moc medzi stúpencami prezidenta Tisu a predsedu vlády Tuku urýchlili jeho rozhodnutie odísť do výslužby (žiadosť si podal 31.12.1942). Aj keď už 08.01.1943 bol prijatý u prezidenta Tisa, kde ho pri príležitosti ukončenia služobného pomeru a za jeho zásluhy vyznamenal Veľkokrížom radu Slovenského kríža, formálne bol ministerstvom narodnej obrany penzionovaný až 02.04.1943. Ale nie nadlho. Už 31.08.1943 ho, z dôvodu nedostatku dôstojníkov počas brannej pohotovosti štátu, minister obrany Ferdinand Čatloš opäť povolal do služby (aj keď sa jeho štatút penzistu nezmenil). Pôsobil ako odborný poradca pre mimoriadne veci na Ministerstve národnej obrany, ale do diania v armáde už výraznejšie nezasahoval. V dostupných zdrojoch som nenašiel informáciu, kedy bol z výkonu služby opäť prepustený, nakoľko 17.02.1944 je opätovne povolaný do činnej služby (s nástupom 01.03.1944) a súčasne sa ruší jeho predchádzajúce povolanie (nariadenie MNO č. 269.464 Dôv.-I/3-1943 zo dňa 31.08.1943). Definitívne bol penzionovaný v jeseni 1944 (dekrét ministra národnej obrany Štefana Haššíka z 05.10.1944) "keďže dôvody pre ktoré bol povolaný už pominuli".

Jeho vzťah k povstaniu nie je známy. Ani exilová vláda v Londýne a ani vedenie Slovenskej národnej rady s ním vo svojich plánoch nepočítalo. Pravdepodobne k tomu prispel aj fakt, že bol považovaný za germanofila a sám sa žiadnym spôsobom voči klérofašistickému režimu nevyhranil.

Po skončení vojny nebol prijatý späť do československej armády (podal 2 žiadosti - v júni 1945 a v máji 1946 a obe boli zamietnuté) a neboli mu priznané ani patričné zaopatrovacie dôchodky. Proti uvedeným rozhodnutiam sa síce odvolal a 15.10.1947 ho príslušná komisia na ministerstve národnej obrany prijala ako "gážistu vo výslužbe" a priznala mu príslušné zaopatrovacie platy, ale o tomto rozhodnutí sa Čunderlík už nedozvedel (úrady ho nestihli ani odoslať), nakoľko 21.10.1947, 3 dni po svojich narodeninách, umiera v Banskej Bystrici.

Pochovaný je v Banskej Bystrici na katolíckom cintoríne, v spoločnom hrobe so svojou manželkou, bez náhrobného kameňa a akéhokoľvek označenia.

Zdroj: spracované na základe článku Alexa Maskalíka, Obrana č. 7/2007, str. 28
Jašk Peter, Klinčok Branislav, Lacko Martin: Slovenskí generáli 1939-1945; Ottovo nakladatelství 2013; ISBN-978-7451-246-9
sk.wikipedia.org

Čunderlík, Alexander - Generál I. triedy Alexander Čunderlík

Generál I. triedy Alexander Čunderlík
Čunderlík, Alexander - Mapa útoku na Polsko 1939, z knihy Ch. K. Klimenta Slovenská armáda 1939-1945.

Mapa útoku na Polsko 1939, z knihy Ch. K. Klimenta Slovenská armáda 1939-1945.
URL : https://www.valka.cz/Cunderlik-Alexander-t60249#226963 Verze : 27
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více