Main Menu
User Menu

Civilní Garda (Guardia Civil)

Autor : 🕔08.04.2020 📕1.578
Rozpočet valka.cz 2020 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 46.948,- Kč
♡ Chci přispět

Civilná Garda (Guardia Civil)

Obsah:

  1. Úvod
    1. Hlavné úlohy
  2. História
    1. Spoločenské podmienky vedúce k vytvoreniu bezpečnostných zložiek
    2. Počiatky a zrod Civilnej gardy
    3. Prvé roky služby a prvé úspechy
    4. Koniec 19. Sor., reštaurácia monarchie a diktatúra Primo de Rivera
    5. Druhá republika
    6. Občianska vojna
    7. Španielsky štát
    8. Prechod k demokracii
  3. Symboly
  4. Záver
  5. Zdroje

1. Úvod

Civilná garda je jednou s najstarších bezpečnostných zložkiek na svete. Je zložkou vojenskej povahy ktorá vykonáva svoju činnosť na celonárodnom tertoriu ako súčasť štátnych bezpečnostných síl a zložiek (Ley Orgánica 2/1986). V celej krajijne je nadôveryhodnejšou inštitúciou a desfile jej príslušníkov 12.10 každoročne sa stretáva s obrovským aplauzom od zhromaždeních.

Jej podriadenosť a vzťah ku štátnym inštitúciám je komplexný nakolko podlieha viacerým inštitúciám naraz, záleží akej sféry jej činnosti sa týka. Ministerstvu vnútra v záležitostiach služieb, odmien, úloh, prostriedkov a Ministertvu obrany v otázkach povýšení ako aj plnenia úloh vojenskej povahy. Okrem toho plní úlohy pre Ministertvo daní pre ktoré dohliada na plnenie normiem a nariadení vzťahujúcich sa na rôzne orgány štátnej, autonómnej alebo miestnej správy. Civilná garda plní taktiež úlohy spojené s funkciou súdov, ako súdna policía, v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia, vidieka a námorníctva sa podiela na ochrane životného prostredia. Pre Generálne riadietelstvo dopravy (DGT) vykonáva dohlad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej dopravy ako jej autonómny prvok. Avšak jej esenciálna úloha je zabezpečenie bezpečnosti občanov a ich majetku pred nezákonným konaním ako aj dohlad nad plnením zákonov a normiem, následné postavenie pred spravodlivosť toho kto ich neplní, ochrana práv a slobod občanov.

Dnešná civilná garda je rozmiestnená na viac ako 2000 základniach a jej stav prekračuje 80,000 mužov a žien ktorí denno denne plnia im zverené úlohy stále s vysokým štandardom tak ako to bolo úmyslom  pri založení tohto telesa napočiatku.

1.1. Hlavné úlohy

Ako ozbrojená bezpečnostná zložka jej hlavné úloha je definovaná v článku 104 bod 1 ústavy “ochrana volného užívania práv a slobôd občanov a garantizovanie verejnej bezpečnosti ” (Constitución Española, 1978).

Tento článok ďalej upravuje organický zákon (Ley Orgánica 2/86) z 13.03.1986 o Bezpečnostných silách a zložkách ktorá bližšie upravuje pôsobenie tej ktorej bezpečnostnej zložky ako aj jej územnú pôsobnosť. Vo všeobecnosti sa dá zjednodušene označiť za pole pôsobnosti na poli bezpečnosti a ochrane verejného poriadku všetko teritórium kde nepôsobí Národná policía alebo autonónme policajné zložky. Okrem pozemného pola pôsobnosti Civilná garda má územnú pôsobnosť v celých teritoriálnych vodách.

Okrem ochrany verejného poriaku jej úloha spočíva aj v kontrole zbraní a výbušnín, kontrole fiškálnych deliktov a dodržiavaní fiškálnej disciplíny, kontrola medyimestkej dopravy (s výnimkou niektorých autonómnych komunít), ochrana komunikácii, letísk a prístavov a ochrana prírody. Pri plnenní týchto zeverených úloh podlieha rozličným ministerstvám ako bolo už zmienené.

Všeobecne sa jej úlohy dajú definovať ako ochrana osôb a majetku, dohľad nad dodržiavaním zákonnosti, ochrana verejných budov, ochrana dôležitých osôb, dohlad nad dodržiavaním verejného poriadku a v príapade potreby vykonaní opatrení na jeho obnovenie, prevencia protiprávneho konania, vyšetrovanie deliktov, vypátranie a dopadnutie ich páchatelov, zber a analýza bezpečnostných informácii a spolupráca s inými bezpečnostnými zložkami v prípadoch prírodných katastrof al. nepredvídatelných okolností.  Okrem týchto úloh v prípade potreby môže byť použitá pod vedením Ministertva obrany na plnenie vojenských povinností a misií.

2. História

Historicky pôvod Civilnej gardy je možné umiestniť do počiatku 19. storočia kedy po skončení vojny za nezávislosť sa bezpečnostná situácia rapídne zhoršila, štát je slabý, vysílený vojnov a neistota sa zmocňuje ciest po krajine. Od roku 1814 je možno badať velký narast banditov ktorí sa úplne zmocnili chodníkov a ciest po ktorých nebolo bezpečno sa presúvať.

2.1. Spoločenské podmienky vedúce k vytvoreniu bezpečnostných zložiek

Ciest sa zmocnili bývalí guerilleros, dezertéri, oslobodení delikventi - proste všetci tí ktorí neboli schopní adoptovať sa na civilný život a banditismus sa stáva ich forma obživy.  Situácia vyúsťuje do úmyslu vytvoriť národnú políciu a progresivci z Cádizských dvorov (Cortes de Cádiz) reunifikujú milície aby tieto bojovali s rastúcim zločinom. Avšak táto zložka nemá dlhú žovotnosť a je zakrátko rozpustená Fernandom VII ale roku 1820 je znovu zostavená ako Zbor royalistických dobrovolníkov (Cuerpo de Voluntarios Realistas).

Toho istého roku vypukne Riegove povstanie a za ministra vojny je menovaný  genpor. Pedro Agustín Girón y de las Casas, prvý vojvoda Ahumada. Zo svojej pozície zamýšľa vytvoriť Légiu národných hliadok (Legión de Salvaguardias Nacionales) inšpirujúc sa Francúzskym národným četnictvom. Bhužial tento projekt neni nakoniec z rôznych politických dôvodov schválený parlamentom (Cortes Generales), avšak projekt poslúžil ako inšpirácia pre jeho syna druhého vojvodu Ahumada pre vytvorenie budúcej Civilnej gardy.

V 1836 dochádza k vyvlastneniu mnohých cirkevných statskov a ich verejnej dražbe (Desamortización de Mendizábal) aby sa týmto spôsobom získali financie pre štát vysylený vojnami. Tento čin vyvoláva nepokoje na vidieku a ešte večšiu poptávku po bezpečnosti. Roku 1844 sú vládov Luisa Gonzáleza Bravo zrušené Národné milíce a situácia je povážlivá a preto vyvstáva nutnosť vytvorenia inštitúcie a zboru ktorý bude pôsobiť na celom území nezávisle od politických zmien vo vláde alebo na královskom stolci. Toto malo byť zabezpečené apolitickosťou novovytvoreného bezpečnostného telesa pričom jej služobné pravidlá budú vyžadovať aby príslušníci pristupovali k povinnostiam nazávisle od politickej situácie.

2.2. Počitaky a zrod Civilnej gardy

Za historický dátum vytvorenie Civilnej gardy (Guardia Civil) je možné považovať 28.03.1844 kedy sa vytvára na základe královského dekrétu článku 1. “zvláštne vojenské teleso zo síl pechoty a kavalérie”. Teleso má byť služobne podriadené svtedajšiemu Ministerstvu vnútra (Ministerio de Gobernación) avšak v otázkach rozpočtu a organizácie Ministerstvu vojny  a má byť označené ako Civilné gardy. (Guardias Civiles). Garda má byť organizovaná po terciách, švadronach al. rotách, poloviciach al. družstvách (Real Decreto, 1844: 1). Vytvorením novej zložky je poverený polný maršál Francisco Javier Girón y Ezpeleta, II Duque de Ahumada.

Úlohou novej zložky má byť ochrana verejného poriadku a verejnej bezpečnosti na celom území vždy keď to bude zapotreby (napr. verejné nepokoje) a v prípadoch kedy by bolo neadekvátne aby tieto úkoly plnila armáda alebo milície (Real Decreto, 1844: 1).

Prvotná organizácia počíta s tým že každé tercio bude zložené s 20 švadron a 103 rot. Garda bude čítať na rovnaký počet tercií ako je počet vojenských okresov to jest 14 a ich čislené označenie zároveň bude zodpovedať číslenému označeniu okresu resp. Generálnej kapitánie (Capitanía General).

Vojvoda Ahumada dostáva úlohu zostaviť jednotku ktorá bude v zmysle dekrétu “efektívne chrániť osoby a majetok” (Real Decreto, 1844: 1) k tomu by mal postupne budovať stav na základe výberu vhodných  uchádzačov aby týmto spôsobom bola zabezpečená vyoská kvalita novej jednotky. Jemu sa pripisuje výrok “Viac služby a viac záruk spraví 5000 dobrýhc mužov ako 15000 ani nie zlých ale priemerných ”.

V duchu tohoto dekrétu a svojej myšlienky vyžadujúcej vysokú kvalitu nových príslušníkov vojvoda Ahumada vypracúva projekt na základe implementácie ktorého má byť vytvorené nové teleso a tento predkladá 20.04.1844. V tomto projekte navrhuje určité organizačné zmeny a zmenené čislené označenia ktoré majú byť nie v súlade čísleným označením kapitánii, ale v súlade s budúcimi im zverenými úlohami. Jeho návrh okrem iného znamená aj výrazné zníženie rozpočtových nákladov čo pochopitelne zaujme vládu. Tento návrh spôsobí okamžité zrušenie predošlého návrhu a je vydaný nový dekrét z 13.05.1844 ktorý je predložený prvým ministrom a Ministrom vojny  Ramónom María Narváez.

Nový zbor bude podriadený Ministertvu vojny v otázkach organizačných, personálnych, disciplinárnych, úloh a Ministertva vnútra v otázkach služobných a presunu. Spočiatku garda číta na 14 velitelov, 232 dôstojníkov a 5769 príslušníkov rozdelených do 14 tercií, ktoré označenie sa odkazovalo na slávnu vojenskú históriu z čias Habsburgských panovníkov. V každom z tercií sa nachádzal rozličný počet peších rot a jedna jazdecká švadrona al. sekcia.

V lete 1844 sa začalo s náborom a prísnym výberom nových príslušníkov a ich náslený výcvik vo vojenských zariadeniach v Madride, Leganés a Vicálvaro. 01.09.1844 vojvoda Ahumada je ustanovený do funkcie ako Generálny inšpektor Civilnej gardy (Inspector General de la Guardia Civil) a nové teleso prvý krát defiluje pred autoritami  a v nových uniformách ktoré boli odlišné od armádnych.  Največšou odlišnosťou bola trojcípa pokrývka hlavy francúzskeho pôvodu ktorá sa časom modifikovala a patrí k emblematickým symbolom Civilnej gardy.

09.10.1844 je schválený služobný predpis pre službu Civilnej gardy kde sa ustanovujú povinnosti, organická podriadenosť v otázkach Ministerstva vnútra a 15.10.1844 je schválený vojenský predpis Civilnej gardy Ministertvom vojny ktorý špecifikuje vojenské kritériá, postupy, povýšenia, podriadenosť, disciplínu a štatút nového telesa.

20.12.1845 sám vojvoda Ahumada vypracúva dokument ktorý je pravým morálnym kódom inštitúcie: Knižka Civilnej gardy (Cartilla del Guardia Civil) a ktorá syntetizuje predošlé dokumenty a ktorá s určitými modifikáciami stále slúži do dnešných dní. Knižka pokladá základy  doktríny pre službu, morálny koncept (čestnosť, serióznosť), je tu podchytená tiež proporcionalita zákrokov, taktiež ustanovuje post velitela a jeho úlohu. Vojvoda Ahumada sa venoval vytvoreniu nového zboru telom aj dušou, svojim mužom sa pokúsil vštepiť hodnoty, česť, prísnu diciplínu a výcvik ako aj oddanosť službe a poslušnosť prestaveným (Cartilla del Guardia Civil, 1845).

10.10.1845 pri príležitosti narodenín královnej Isabel II a otvorenia zasadnutia parlamentu nová garda prvý krát plní svoje úlohy a doprevádza královnú z palácu až do parlamentu.

2.3. Prvé roky služby a prvé úspechy

V roku 1847 vykonáva svoju prvú medzinárodnú misiu. V tom čase v Portugalsku zúri občianska vojna a vláda požiada o pomoc Španielsko a Velkú Britániu aby pomohli pri pacifikácii krajiny. Španielsko vysiela jednotku Civilnej gardy konkrétne jednu jazdeckú jednotku ktorá hliadkuje a zabezpečuje bezpečnosť občanov v Porto. Nasledovného roku prebiehajú po celej Europe nepokoje a povstania a Španielsko neni výnimkov a tak garda hliadkuje a chráni zákonné inštitúcie ako aj verejný poriadok.

Po  O’Donnellovom povstaní v 1854 a zmene vlády v 1854-56 progresistická vláda zamýšľa rozpustiť Civilnú gardu, nakolko tá stála na strane riadne ustanovenej vlády – byť rozpustený nakolko zostali verný.

Jedným z pilierov Civilnej gardy je pomoc obyvatelstvu v prípade katastrof, nepredvídatelných okolností a nehôd. Toto garda preukazuje napríklad roku 1848 kedy vykonáva záchranu Anglickích námorníkov na palube škuneru Mary ktorý stroskotal pri pobreží Sanlúcar de Barrameda. Ďalší príklad v roku 1850 kedy gardisti  Pedro Ortega a Antonio Gimeno položili život počas búrky pri záchrane cestujúcich povozu v priepasti u Bellveru . Počas epidémie cholery v roku 1855 znovu Civilná garda pomáha obyvatelstvu pri zvládaní epidémie.

Po zrode garda tvrdo a úspešne bojuje proti banditismu na cestách a chodníkoch. Vykonáva doprovody, ochranu povozov, ochranu ciest a chodníkov. Facundo Infantes, druhý riaditel gardy v roku 1854 poznamenáva že prepady cestujúcich a povozov sú neporovnatelne v menšej miere ako tomu bolo pred 10 rokmi kedy bol zbor vytvorený. Ale aj napriek tomu pokračuje boj proti banditismu v roku 1849 Civilnej garde čelí napríklad známy bandita Curro Jimenéz ale aj ďalší, známe to postvy z dnešnej ľudovej kultúry, ako napr.  Tempranillo, Luis Candelas ktorí prestavujú nebezpečie pre občanov ako aj ich majetok. Avšak od polovice 19. stor. Civilná garda je túto formu trestnej činnosti schopná efektívne kontrolovať a koncom tohto storočia úspešne úplne vykoreniť.

Na základe královského príkazu (Real Orden) z 01.04.1853 vydaného královnou Isabel II je vytvorená Rota mladích gardistov (Compañía de Guardias Jóvenes) v kasárňach San Martín, v Madride ktorej účelom je dať ubytovanie a vzdelanie sirotám a deťom gardistov a zároveň slúži na výchovu budúcich mladých príslušníkov gardy. Táto jednotka sa časom premení na dnešné Kolégium mladích gardistov “vojvodu Ahumada” (Colegio de Guardias Jóvenes “Duque de Ahumada”) (Benemérita al día, 2020).

Roku 1868 dochádza k revolúcii a královná Isabel II je nútená uchýliť sa do exilu a dochádza k velkým turbolenciám v krajine a vystrieda sa niekolko vlád. Civilná garda sa stáva orgánom na ktorý sa spoliehajú všetky z vlád v tom období. 

Dočasná vláda pod vedením Prima  zruší Obecnú gardu (Guardia Rural) s úmyslom aby jej funkcie prevzala Civilná garda. Následne po inštalácii konštitučnej monarchie pod vládou Amadea I v roku 1871 dochádza k organickej reforme ktorá efektívnejšie distribuuje príslušníkov a zdroje po celom národonom teritóriu pričom sú posilnené tie provincie kde je problematická bezpečnostná situácia z dúvodov potulujúcich sa dezertérov al. banditov aby garda chránila objekty a komunikácie.

Avšak Civilná garda plní svoje úlohy bez vydýchnutia. 11.02.1873 abdikuje Amadeo I a je vyhlásená Prvá republika. Táto situácia zhoršuje bezpečnostnú situáciu v krajine, je zaznamenaný nárast banditismu, provinčné nepokoje a druhá Karlistická vojna. Všteky tieto udalosti komplikujú bezpečnostnú situáciu v krajine a Civilná garda bojuje s týmto.

Prvá vláda Pi y Margalla sa pokúša o nastolenie verenjného priadku za pomoci Dobrovolníkov republiky (Voluntarios de la República) zložky ktorá bola nástupcom Národných milicií (Milicia Nacional) v zastavaných oblastiach a na vidieku zasa za pomoci Civilnej gardy. Vláda tiež dekretuje že Civilná garda bude podliehať výhradne ministertvu vnútra. Avšak potreba vlády mať po ruke ozborjenú zložku na boj proti Karlistom spôsobuje že nasledovná vláda daný dekrét zruší a znovu garda podlieha obom ministerstvám (vnútra a vojny).

2.4. Koniec 19. stor., reštaurácia  monarchie a diktatúra Primo de Rivera

V januári 1874 napochodujú príslušníci Civilnej gardy pod velením gen. Pavía a rozpúšťajú parlament a týmto sa končí epocha prvej republiky. Civilná garda začína byť totálne závislá na generálnych kapitániách, zaradená do jednotiek armády operujúc proti karlistom a kontrolu nad jej organizáciou drží Ministertvo vojny.

Toho istého roku sa reštauruje monarchia a na trón usadá Alfonso XII a za dva roky sa vypracúva ústava.  Na základe tejto sa vypracúva Zákon o armáde (Ley Constitutiva del Ejército, 1878: 10) podla ktorého Civilná garda je integrovaná do armády ako pomocný alebo prídavný zbor. Pôsobenie Civilnej gardy je na základe tohoto zákona podriadené vojenskej jurisdikcii a Ministertvu vojny. V nasledovných rokoch toto spôsobuje mnoho treníc medzi ministertvami, pričom všetky stroskotávajú na odpore ministra vojny gen. Weylera. Táto situácia vyúsťuje že ministertvo vnútra posilňuje úlohu národnej Polície jej právomoci v oblasti verejnej bezpečnosti  a poriadku na újmu Civilnej gardy.

S príchodom priemyselnej revolúcie sú postavené nové  železničné trate a tieto stavby sú možné vďaka bezpečnostnej situácii na vidieku ktorú udržuje Civilná garda. Táto od roku 1886 dostáva za úlohu doprovod a dohlad na službami železničnej dopravy na celom národnom území. Produktom priemyselnej revolúcie však nie sú iba technické výdobytky, ale aj tvoriaca sa nová sociálna trieda. V mestách vzniká robotnícka trieda ktorá sa začína organizovať a narastá socíalna konfliktnosť. V tomto období Civilná garda často zasahuje proti anarchistickím teroristom, ktorí vraždia al. ukladajú nálože s úmyslom širiť strach a teror, ako aj proti násilným robotníkom v mestách alebo na vidieku.

príslušníci Civilnej gardy na Kube 1893
Príslušníci Civilnej gardy na Kube 1893

Po katastrofálnom roku 1898 je stratená Kuba, Puerto Rico, Filipíny a prehratá vojna s USA. Tamojšie terciá sú rozpustené a príslušníci prichádzajú na poloostrov kde posilňujú tamojšie jednotky. Toto si vyžiada reorganizáciu Civilnej gardy pričom sú vytvorené nové velitelstvá na Kanárskych ostrovoch, sekcie v Ceute Melille a na poloostrove sú vytvorené nové služobne.

Finančné problémy štátu ako aj navýšenie stavu spôsobujú že mestá a obce ktoré chcú aby tam pôsobila garda sú nútené finančne prispievať. Nariaďuje sa obciam aby pridelili Civilnej garde kasárne so služobňou a tektiež aby poskytli kone pre potreby zboru.

Roku 1902 je vyhlásený za krála Alfonso XIII a jeho panovanie sa vyznačuje relatívnou stabilitou. Avšak pod touto fasádou sa nachádza mnoho problémou ako je skrytý independentizmus, zlé životné podimienky života na vidieku, medzi robotníkmi si nachádza silnú odozvu Ruská revolúcia 1917, chýbajúca politická reprezentácia nových sociálnych triedy ako aj vojna v Rif a v Marockom protektoráte.

V 1909 dochádza ku konfliktu pri stavbe železnice v severnom  Maroku v oblasti Rif (kde sú zavraždení robotníci Marockími separatistami) a vláda povolá rezervistov. Toto vyústi do ozbrojeného konfliktu a straty pri konflikte ako aj fakt že je možné vykúpiť sa z nástupu služby vo vojne spôsobuje nepokoje. V Barcelone je zvolaný generálny štrajk ktorý vyúsťuje do Tragického týždňa (Semana Trágica). Zvolávatelia štrajku strácajú kontrolu nad davom a ten začne s rabovaním, ničením a pálením kostolov. Vláda vyhlasuje výnimočný stav a poriadok je nastolovaný  za pomoci 700 gardistov ktorý sú po čase poslinení ďalšími z iných častí krajiny. Týmto sa po čase podarí ukludniť situáciu bez velkých strát na životoch.

Od začiatku 20. storočia Civilná garda  neustále modifikuje a modernizuje svoje vybavenie. 1902 je vytvorená prvá sekcia cyklistov, v máji 1922 sa vytvára prvý sklad strojov a prepravy (Parque de Máquinas de Locomoción) s vybavením 2 omnibusy, jeden náklaďák, 6 ľahkých vozidiel, 2 motorky pričom táto jednotky je predchodcom autoparku (Parque de Automovilismo). V 1921 je garda vyzbrojená pištolov Star model 1919 9mm. 01.08.1922 vykonáva prvý prenos Rádiotelegrafná služba (Servicio radiotelegráfico) Civilnej gardy.

Uniforma prechádza zmenami v rokoch 1909, 1922 a nakoniec 1925 kedy dostáva podobu prakticej zelenej farby a je lepšie uspôsobená k službe. V 1921 sa vytvára múzeum Civilnej gardy v budove Colegio Infanta María Teresa, Madride a od 01.08.1922 má garda svoju hymnu.

V  Marockom protektoráte od jeho vytvorenia v 1912 je neustále nestabilná situácia. Armáda sa sústavne pokúša zabezpečiť pokoj a v 1921 sa udeje Desastre Anual - zlé rozhodnutia a nepripravenosť Šanielskeho velenia spôsobia porážku vojskom odštiepeneckej oblasti Rif a bezhlavý ústup ktorý ohrozuje mesto Melilla. Obyvatelia nechápu dôvody konfliktu ktorý sa odohráva v chudobnej, nezaujímavej a oblasti bez prestíže. Z tohto dôvodu vypuknú násilné pouličné nepokoje ktoré nakoniec vyústia do zavraždenia predsedu vlády Eduarda Dato troma anarchistami v Madrid, Puerta de Alcalá.

Táto situácia vyúsťuje do štátneho prevratu vedeného Generálnym kapitánom Katalánska  Miguel Primo de Riverom s podporou monarchu. Tento energicky zakročí v Maroku, vojsko vykoná v 1925 vylodenie v Alhucemas ktorý je hlavným mestom teritoria Rif a ihneď pacifikuje celý protektorát.

Civilná garda sa neustále vyvýja, prispôsobuje novým podmienkam aby bola schopná efektívne plni svoje poslanie. Od 1918 uspôsobuje svoju štruktúru a velenie, a má 3 brigádnych generálov, vlastnú výcvikovú základňu, na základe královského dekretu z 04.07.1924 jedného divizného generála a 4 brigádnych ktorí zastáva funkciu zástupcu riaditela (Subdirector General de la Guardia Civil) funkciu ktorá bola ustanovená na základe tohto dekrétu. V 1926 dochádza k reorganizácii a sú vytvorené 4 oblasti (sídla zón v Madride, Barcelone, Seville a Burgos) na čele ktorých stojí brigádny generál.

Je vytvorená prvá špecializovaná akadémia pre výchovu kádrov v Madride, Colegio Infanta María Teresa pričom prvý absolventi sú vyradený  12.02.1927. Následne je táto zavretá na krátku chvílu a už o dva roky sa znova otvára v Valdemoro ako Kolej mladých gardistů vévody Ahumada.

V 1929 na základe královského dekrétu z 04.10.1929 je Civilná garda vyznamenaná velkokrížom Civilného rádu dobročinnosti (Gran Cruz de la Orden Civil de Beneficencia). Dostáva označenie zaslúžilá (Benemérita) prezývku ktorú užíva dodnes.

2.5. Druhá republika

V januári 1930 podáva demisiu Primo de RiveraAlfonso XIII zvoláva volby aby krajina znova dostala regulernu vládu ktorá by vzišla z riadnych volieb. V obecných volbách 12.04.1931 víťazia republikáni, v 41 provinčných hlavných mestách majú večšinu. Alfonso XIII opúšťa krajinu a odchádza do exilu kde v 1941 umiera po tom ako abdikuje v prospech svojeho syna Juana de Borbón, vojvodu z Barcelony.

Po vypuknutí hospodárskej krízy v 1929 tak ako v ostatných krajinách aj v Španielsku dochádza k nepokojom a Civilná garda znovu musí chrániť zákonnosť a verejný poriadok. Krajinu zachvacujú násilnosti, štrajky a nepokoje ktoré sú tak charakteristické pre obdobie druhej republiky.

Ako príklad chaosu z obdobia druhej republiky je možné spomenúť udalosti z 31.12.1931 kedy starosta obce Castilblanco (Badajoz) požiada služobňu Civilnej gardy tvorenej desiatnikom a 3 gardistami aby rozpustili manifestáciu v obci. Desiatnik sa pokúsil prehovoriť k manifestantom, ale je ihneď napadnutý a bodnutý nožom jedným z manifestantov. Jeden z gardistov sa pokúša brániť strelbou, ale je premohnutý a všetci štyria sú zastrelení. Vo svetle tejto udalosti v Arnedo kde sa dejú podobne ako v prechádzajúcej obci nepokoje, privolaní gardisti ihneď strielajú do štrajkujúcich.

Po týchto událostiach dochádza k politickej debate ktorá vyúsťuje do abdikácie gen. Sanjurjo na post generálneho riaditela a na jeho miesto je 03.07.1932 menovaný gen. Cabanellas. V auguste 1932 gen. Sanjurjo sa postaví proti vláde republiky s podporou niektorých jednotiek armády a Civilnej gardy čo má za konečný následok že Generálne riaditelstvo Civilnej gardy (Dirección General de la Guardia Civil) podriadné Ministerstvu vojny sa pretransformuje na Generálnu inšpekciu (Inspección General) ktorá je podriadená  Ministertvu vnútra.


Civilná garda a Útočná garda v Casas Viejas, 1933

Avšak nepokoje v mestách a na vidieku pokračujú a Civilná garda musí čeliť narastajúcemu násiliu. Ako príklad možno uviesť činy ktoré sa udiali v obci Casas Viejas (Cádiz)kde štrajkovali 3 týždne a štrajkujúci CNT (Confederación Nacional del Trabajo) deklarujú 10.01.1933 liberálny komunismus (comunismo libertario). Anarchisti zaútočia na služobňu kde sa nachádza jeden seržant a 3 gardisti, smrtelne zrania seržanta a jedného gardistu. Vláda vysiela z Madridu Útočnú gardu (Guardia de Asalto) aby potlačila rebéliu. Táto po príchode zaháji strelbu do domu kde sa uchílili anarchysti a 7 z nich pri boji zastrelí. Celá udalosť sa skončí popravou ďalších 12 účastníkov rebélie. Výsledkom je že velitel roty Útočnej gardy kpt. Rojas je postavený pred súd a odsúdený k 21 rokom žalára.

Katastrofálna bezpečnostná situácia v čase druhej republiky prinúti vládu aby využivala Civilnej gardy na udržiavanie poriadku a legality. Služba Civilnej gardy počas tohto obdobia má za naśledok nielen velké straty na životoch ale aj odlúčenie sa od časti obyvatelstva. V roku 1933 sa presúva kontrola nad 5. oblasťou z generála Civilnej gardy na Generalidad de Cataluña, čo je lokálna vláda v Katalánsku. V tomto roku garda čita na 19 tercií v 5 oblastiach.

V 1933 sa uskutočňujú volby a nasledovného roku v októbri znovu krajinu zachvátia nepokoje po celej krajine. V Madride sa štrajkujúci pokúsia obsadiť úrad prvého ministra (Presidencia de Gobierno). V Baskicku štrajkujúci obsadzujú násilne banské a priemyselné zóny až kým neni do oblasti vyslaná armada ktorá nepokoje rázne potlačí. V Katalánsku lokálna vláda (Generalitat) pod vedením  jej predsedu Lluísa Companys vyhlasuje Katalánsky štát v rámci Federálnej Španielskej republiky, ktorý skončí skôr nez vlasne začne existovať (zrušený behom jedného dňa) a nakoniec v Astúriách baníci vyzbrojení dynamitom a zbraňai prehlasujú Socialistikú Asturijskú republiku.

Rebéliu v Astúriách sa podarí potlačiť 19.10.1934 za pomoci Légie a Regulárov za Africkej armády. Civilná garda tu zas zaplatila vysokú cenu a jej služobne a kasárne od začiatku boli terčom útokov. 5.10.1934 viac ako 20 služobní padlo a viac ako 98 odlúčených pracovísk  bolo zničených. 19.1. mala Civilná garda viac ako 100 padlých večšina príslušníkov roty zo Sama de Langreo ktorá bola tovrená 60 gardistami pod velením kpt.  Alonso Narta  ktorí bránili svoje pozície v obklúčení po dobu viac ako 30 hodín. Obránci začali trpieť nedostatkom vody, jedla a munície a velitel nariadil prekvapivo prelomiť obklúčenie.  Avšak početná prevaha a dobré pozície povstalcov spôsobili že pokus gardistov o prielom bol neúspešný.  Gardisti sa rozpŕchli ale za chvílu boli jeden po druhom pochytaní a zastrelení.  Sám kapitán Nart bol dva krát zranený ale neúnavne pokračoval v boji. Za svoje počínanie bol posmrtne vyznamenaný vavrínovým krížom San Fernando.


Civilná garda doprevádza do zajatia zajatćh Asturijskích baníkov,  Brañosera (Palencia), 08.10.1934

Služba Civilnej gardy bola ocenená vládou republiky ktorá 12.02.1935 jej udelila stuhu Rádu republiky (Corbata de la Orden de la República) ako kolektívne ocenenie za nespočetné hrdinské činy príslušníkov občianskeho ako aj humanitárneho charakteru pri službe republike.

Katalánsku po kratučkej existencii Katalánskej republiky, prechádza podriadenosť Civilnej gardy znovu z lokálnej vlády na Ministerstvo vnútra. Bývalý prezident Generalitat Companys uniká do Francie ale aj napriek tomu je počase dopadnutý Francúzskymi orgánmy a vydaný do Španielska na potrestanie. Podobne ďalší pohlavári sú súdení a pozásluhe odsúdení.

2.6. Občianska vojna

V 1936 Civilná garda čita na 33.500 mužov čo je 1/3 armády. Jedná sa o dobre vycvičených profesionálov rozmiestneních strategicky po celom národnom teritóriu. Z tohto dôvodu Civilná garda zohráva klúčovú úlohu v prvých dňpch vypuknutia povstania. V častiach kde garda sa pridala k národnému hnutiu toto triumfovalo a stroskotalo tam kde garda zostala stranou.

Generálny inšpektor gardy gen. Pozas Perea vydal inštrukcie aby garda sa nepridávala k povstaniu a zostala verná republikánkej vláde (Guardia Civil, 2019).

Garda sa rozdelila tak ako krajina, mnohých na oboch stranách čakal smutný koniec. Napríklad príslušníci v Albacete ktorí sa pridali k národnému hnutiu boli zavraždení a hodení do mora u Cartageny. Na druhej strane plk. Escobar a gen. Aranguren Barcelone zostali verní republike a po skončení vojny boli odsúdení a zastrelení.

 V Astúriách gardisti zostali verní republike s výnimkou hlavného mesta Ovieda. Tu plk. Aranda na žiadosť gen. Mola sa pridáva k národnému hnutiu v momente keď sa v meste nachádza čo najviac príslušníkov gardy. Mesto sa pridáva k národnému hnutiu odporu, následne je obkĺúčené, izolované a aj za pomoci gardy sa hrdinsky bráni 85 dní. Roty z Felguera a z Sama de angreo boli úplne zničené, rovnako ako rota z Mieres ktorá sa nezvládla spojiť s Oviedom. 17.10.1936 je obklúčenie prelomené silami pod velením plk. Martín Alonsa.

Pri obrane Alcázar de Toledo bojuje 690 gardistov tvoriacich 60% tamojšej posádky. V Andalúzii  a to iba v Seville, Granade a Córdobe za prvé tri mesiace padne 712 príslušníkov Civilnej gardy večšinou pri obrane ich služobní, kasární a ubytovní. V Jaéne kpt. Reparaz velitel tamjšej jednotky Civilnej gardy sa naoko pridáva k republikánskym jednotkám pod velením gen. Miaja aby týmto ochránil svojich podriadeních a ich rodiny. Podarí sa mu podarí zhromaždiť svojich mužov ako aj ich rodiny v kláštore  Virgen de la Cabeza v Andújar. Následne 24.08.1936 gardisti spolu s kapitánmi Rodríguez de Cueto, García del Castillo a Reparaz prechádzajú na stranu národného frontu. Kláštor s 202 gardistami a okolo 1000 civilmi odoláva dlhých 9 mesiacov obliehaniu proti presile 1500 milící ktoré disponujú 15 tankami a delostrelectvom, ktoré sa skončí 01.05.1937 obsadením kláštoru milicionámi. V ten istý deň je smrtelne zranený kpt. Santiago Cortés González a je bojaschopných iba 14 mužov. Na múr kapitán Cortés vyvesil transparent  “Civilná garda padne ale nevzdá sa” (la Guardia Civil muere pero no se rinde).

Na republikánskej strane je zbor premenovaný na Národnú republikánsku gardu (Guardia Nacional Republicana) a v decembri 1936 sa unifikujú bezpečnostné zložky do Útočného a bezpečnostného zboru (Cuerpo de Seguridad y Asalto).

Celkové saldo občiankej vojny je 2.714 padlích a 4.117 zraneních čo je 20% z počiatočného stavu Civilnej gardy.

2.7. Španielsky štát

15.03.1940 je vydaný nový zákon o Civilnej garde podla ktorého sa do nej integruje Karabinierky zbor (Cuerpo de Carabineros) ktorý prestáva existovať po 111 rokoch a do gardy sa priberá velké množstvo dôstojníkov a velitelov z armády zvlášť z Karabinerov Pluku pobrežia a hraníc (Tercios de Costas y Fronteras). Taktiež na základe rozkazu z 08.04.1940  je vytvorený generálny štáb Civilnej gardy ktorý je tvorený výhradne dôstojníkmi armády. Na základe Vojenského reglamentu (Reglamento Militar) z 23.07.1942 je Civilná garda plne integrovaná do armády ako ďalší zbor. V 1942 je vytvorených 6 regionálnych akadémii aby sa tu vychovávali nové kádre, nakoniec sa redukujú na 3 v Úbeda, El Escorial a Sabadell.

Po skončení občianskej vojny sa objavujú bandy potulujúcich sa dezertérov, maquistov a guerilly. Na nastolenie bezpečnosti a zničenie týchto skupín je poverená armáda a zvlášť Civilná garda ako jej bezpečnostná zložka. Gen. Franco poveruje touto úlohou jej generálneho riaditela gen. Alonso Vegu.

Hnutie maquis malo vyvrcholenie od roku 1944 kedy vzkonali inváziu do údolia Arán a trvalo do roku 1948 až kým nebolo zničené v 1952. Boj proti nim stál Civilnú gardu 627 mužov.

Od roku 1959 je badať velkú ekonomickú stabilitu a zvyšuje sa životná úroveň. Toto má za následok velký rozvoj automobilismu a prepravy po cestách. Civilná garda je poverená dohladom nad prepravou po cestách, je vytvorené Zoskupenie dopravy (Agrupación de Tráfico de la Guardia Civil). Toto je iba začiatok modernizácie zboru a jeho flexibility. V 60 rokoch je vytvorená horská služba (Servicio de Montaña) aby boli cvičený gardisti s destináciami v okresoch Pirenejí, takteiž sú vytvorené lyžiarske-horolezecké družstvá určené k vyhladávaniu a záchrane v horských podmienkach. S rozvojom turismu v 60 rokoch je tiež vytvorená potápačká služba a námorná služba a zoskupenie helikoptér (La Agrupación de Helicópteros) predochdca dnesnej leteckej služby a prvý piloti vstupujú do služby v 1973.

V roku 1974 je vytvorená Služba na deaktivovanie výbušnín (Servicio de Desactivación de Explosivos) teleso ktoré bolo predchodcom dnešných TEDAX a GEDEX. Prvý pyrotechnici pichádzajú ku garde od armády.  Potreba vytvorenia tohto typu telesa vyplynula s nárastu teroristických aktivít. Od roku 1967 začína byť aktívny Baskytský terorizmus a teroristi si berú na mušku predovšetkým Civilnú gardu ktorá je videná ako zbor dohliadajúci nad zákonnosťou, legalitou a verejným poriadkom. V 1968 dochádza k útoku na posádku v Sondica a v júni toho roku je zavraždený José Pardines Arcay ako prvá obeť teroristickej bandy ETA, ktorý bol pri rutinnej cestnej kontrole zavražedný strelov do hlavy a hrude. Odvtedy ešte padne mnoho príslušníkov plniac svoje povinnosti ako obete separatistických teroristov.

2.8. Prechod k demokracii

Roku 1975 je vyhlásený za panovníka Juan Carlos I, čím sa začína obdobie výstavby parlamentnej monarchie. S vyhlásením ústavy 1978 Civilná garda sa stáva bezpečnostnou zložkou štátu zachovávajúc si svoju vojenskú naturalezu avšak prestáva tvoriť súčasť ozbrojených sil (Constitución Española, 1978).

V Zákone o Polícii z 1978 (Ley de Policía) sú špecifikované úlohy bezpečnostných zborov. Prvá krát sú špecifikované odlišné kompetencie bezpečnostných zborov a to jak teritoriálne tak funkčné. Národnému Policajnému zboru je pridelená úloha dohliadať nad verejným poriadkom a bezpečnosťou v hlavnom meste, hlavných mestách provincia a iných velkých sídlach (Ley 55/1978). Kompetencia Civilnej gardy následne je zvyšok teritoria hlavne rurálne oblasti, zodpovednoť nad prepravou, fiškálnymi záležitosťami a kontola zbraní a výbušnín.

V týchto rokoch Civilná garda bojuje proti ultralavicovému terorizmu Revolučný patriotický antifašistický front (Frente Revolucionario Antifascista y Patriota) a Skupiny protifašistického odporu prvého októbra (Grupos de Resistencia Antifascista Primero de Octubre). Aj napriek speratistickým snahám Kataláncov, Galícijcov, Kanáriou avšak najnenebzpečnejší a najaktívnejší sú Baskovia. Aj keď sa Civilnej garde darí so striedavými úspechmi ničiť teroristické komandá, zadržať velitelov Baskytský teroristi spôsobujú značné straty a obete na životoch.

Civilná garda resp. niektorí z jej dôstojníkov boli zapletení do nepodareného pokusu o štátny prevrat ktorý prebehol 23.02.1981. Mnohí z dôstojníkov boli znechutení bezpečnostnou situáciou ktorá bola zhoršená vďaka neustálemu pôsobeniu teroristických skupín, preto sa pridali k pokusu o štátny prevrat ktorý zorganizovali vojenské špičky. Najviditelnejším činom bol útok na parlament (Congreso de los Diputados) kde vnikol oybrojený pplk. Antoniom Tejero. Pokus velmi rýchlo stroskotal nakolko nenašiel odozvu u večšiny príslušníkov ozbrojených sil ako ani u Civilnej gardy a spoločnosti ako takej. Krízu vyriešil panovník Juan Carlos I ktorý sa osobne zainteresoval a prehovoril s tým aby sa situácia vrátila do normálu a krajina aby pokračovala na ceste k demokracii.


pplk. Tejero a jemu verná slupina gardistov v parlamente pri pokuse o štátny prevrat, 1981

Aby sa podporilo zapojenie mladích do Civilnej gardy je na základe královského dekrétu z 30.10.1981 vytvorený post Pomocník Civilnej gardy (Guardia Civil Auxiliar) ako zvláštny druh dobrovolníka (Real Decreto 3543/1981). Dobrovolníci od roku 1982 plnili pomocné úlohy Civilnej gardy vždy za doprovodu profesionálneho príslušníka.

V roku 1986 je vydaný zákon z 13. marca na základe ktorého sa rozširujú funkcie Civilnej gardy okrem bezpečnosti občanov začína mať kompetencie aj v teritoriálnych vodách, fiškálnych záležitostiach, dohľad nad zbraňami a výbušninami, vyhľadávanie a odhaľovanie kontrabandu, dohľad nad cestnou premávkou, ochrana pobrežia, hraníc, prístavov a letísk, ochrana prírody (Ley Orgánica 2/1986).


Jednou zo základných úloh je ochrana hraníc ktoré sú vonkajšímo hranicami Europy. Civilná garda na hranici Tarajal (Ceuta)

Civilná garda dostáva podľa toho zákona nové úlohy na úseku ochrany prírody a ekológie. Roku 1986 je vytvorená služba ochrany prírody (Servicio de Protección de la Naturaleza (SEPRONA) ) aby bolo zaručené ústavné právo občanov na adekvátne životné prostredie. Toho istého roku, uvedomujúc si potrebu zoskupiť rezervné jednotky aby boli tieto k dispozícii v prípade potreby (povodne, lesné požiare, velké nepokoje, katastrofy) ako prípadná záloha pre teritoriálne zložky vytvára sa Rezervé bezpečnostné zoskupenie (Agrupación de Reserva y Seguridad). Roku 1991 sa vytvára Námorná služba Civilnej gardy (Servicio Maritimo) ktorá má za úlohu riešiť delikty v teritorálnych vodách, boj proti pašovaniu, nelegálnej migrácii, nezákonnému rybolovu, ochrana historického dedičstva v moriach a oceáne.

V roku 1988 sa na základe královského dekretu z 22.02.1988 sa upravuje prímanie žien do radov ozbrojených zložiek (Real Decreto 1/1988). Pre ozbrojené zložky toto je velká reforma, ale pre Civilnú gardu až tak nie, nakolko už od 1948 slúžili ženy v jej radoch napríklad na hraniciach, colných kontrolách al. ako porodné asistentky, matrony. Avšak do tohto roku mohli síce nosiť uniformu ale nemohli nosiť zbraň a neboli subjektom vojenskej diciplíny a organizácie.


Prvé príslušníčky Civilnej Gardy desfilujú na prehliadke v Logroño, 1988  

3. Symboly

Roku 1943 na základe rozkazu Ministertva armády z 23.01.1943 dochádza k velkým zmenám v uniformách ozbrojených zložiek a Civilná garda neni výnimkov. Z opaskov a uniforiem mizne monogram GC a je nahradený symbolom pozemného vojska – imperálnym orlom, krížom svatého Santiaga a královskou korunou.

Ako symbol Civilnej gardy zavádza zvezok 12 prútov obopínajúcich sekeru (fascis). Zvezok je prekrížený vytaseným mečom a nad tým všetkým sa nachádza královská koruna.

Koruna reprezentuje Španielske kráľovstvo. Vytasený meč ako najvznešenejšia zbraň autoritu a silu. Meč je sila a pevnosť materiálu s ktorého je vyrobený, spravodlivosť a rovnoprávnosť lebo má dve ostria a je symbolom viery lebo tvorí kríž. Pozícia meča je tak aby formoval práve kríž aby symbolyzoval kresťanské cítenie ktoré riadi vojenské akcie a činy zboru, pričom sílu použije iba keď to bude úplne nevyhnutné. Na druhej strane fascis má reprezentovať jednotu,  vznešené patriotické spojenie, taktiež spojenie s velitelom a štát ktorému slúži a z ktorého pramení jej legimita konať. Fascis je historicky symbolom z rímskych dôb symbolom justície a bol hierarchickým symbolom magistrátov (konzuly, pretori, sudcovia..etc.).

Tento symbol nahradil 99 rokov starý monogram písmen G a C ktorý bol vytvorený pri vzniku Civilnej gardy. Nad monogramom sa nachádzala královská koruna ktorá bola počas obdobia druhej republiky 1931-1936 nahradená kamennou korunou (Soyes, 2019). Zlaté začiatočné písmená G a C sú spojené v jedno na zelenom oválnom podklade, nad monogramom sa nachádza královská koruna a ovál je lemovaný zlatým rámom.

V denšnej dobre sú uživané oba symboly avšak každý k inému účelu.

Civilná Garda ako každá jednotka má aj svjho patróna ktorý nad ňou bdie a je jej ochrancom od roku 1913 príjma ako svojho patróna Virgen del Pilar.

4. Záver

Od 80 rokov Civilná garda sa podielala na 52 medzinárodných mierových misiách vo všetkých kútoch sveta. Jej 5.818 príslušníkov slúžila a slúži pod záštitou OSN a EU v rôsznych krajinách a poskytujú služby polície,  kriminálnej polície, udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti, kontroly zbraní a výbušnín. Ďalšim spôsobom služby v zahraničných misiách je podpora príslušníkov armády všade tam kde to situácia a povaha nasdenia vyžaduje. Civilná garda poskytuje ochranu velvyslanectiev a konzulátov ako aj oficiálnych rezidencií v zahraničí a spolupracuje so zahraničnými zložkami pri humanitárnych misiách ako aj pri odhaľovaní a zabraňovaní pašovania a nelegálnej migrácie.

Zákon 2/1986 zákon umiesňuje Civilnú gardu ako policajné teleso vojenskej povahy. Toto sa dá vyložiť za prvé, že sa jedná o policajné teleso ktoré garantizuje zákon a poriadok na základe demokratických princípov a za druhé, zbor má disciplinu, organizáciu, efektívnosť a kohéziu vojenskej jednotky aby sa čo najlepšie zabezpečilo plnenie jej úloh (Ley Orgánica 2/1986). Civilná garda neni v Europe ojedinelá svojom postavením, nakolko aj v susedných krajinách je možno nájsť bratské jednotky ako je Gendarmería Nacional vo Francii, Guardia di Finanza a Carabinieri v Itálii al. Guarda Nacional Republicana v Portugalsku.

Od roku 2005 je súčasťou Četnických europských sil (EUROGENDFOR) ktorý je inštrumentom politiky a bezpečnosti EU.

Civilná garda za svojich skoro 200 rokov existencie prešla mnohými zmenami a turbolentnými obdobiami. Prežila mnoho konfliktov, slúžila na skoro všetkých kontinentoch. Jej príslušníci vždy bránili verejný poriadok a bezpečnosť tak ako to bolo stanovené pri zrode tohto zboru a rovnako tak činia aj dnes v 21 storočí. Verne a poslušne vždy so cťou aj keď mnoho krát za cenu velkých obetí.

Dnes je možno vidieť znovu príslušníkov Civilnej gardy tak ako v vždy predtým v histórii uprostred civlného obyvatelstva, pomáhajúc zvládnuť krízové situácie. V časoch vypuknutia epidémie sa dobrovolne prihlásilo mnoho bývalých príslušníkov znovu do služby aby takto pomohlo zvládnuť epidémiu a znovu garda platí daň za službu v podobe strát na životoch svojich prísluśníkov.

5. Zdroje

Benemérita al día (2020), Benemérita al día, diario digtal no oficial de noticias sobre Guardia Civil, Cuerpos y Fuerzas de Seguridad y el Ejército, Creación y Admisión de los Hijos del Cuerpo en la “Compañía de Guardias Jóvenes” (16. marzo y 1. abril de 1853) [online] https://www.benemeritaaldia.org/guardia-civil/historia-de-la-guardia-civil/22359-admision-colegio-huerfanos-cracion-compania-guardias-jovenes.html [accessed 05.04.2020]

Código de la Guardia Civil, Edicion Actualizada 16 de Enero 2020, Boletín Oficial de Estado [online] https://www.boe.es/biblioteca_juridica/codigos/abrir_pdf.php?fich=007_Codigo_de_la_Guardia_Civil.pdf [accessed 09.04.2020]

Constitución Española  (1978), Título IV. Del Gobierno y Administración, Artículo 104 [online] https://app.congreso.es/consti/constitucion/indice/titulos/articulos.jsp?ini=104&tipo=2 [accessed 04.04.2020]

De Paula Helado, F. (1845), España geográfica, histórica, estadística y Pintoresca: descripción de los pueblos mas notables del reino é islas adyacentes ..., Mellado Editor, Madrid p. 33

Guardia Civil, [online]  https://www.guardiacivil.es/es/institucional/Conocenos/historiaguacivil/La_Fundacion.html [accessed 04.04.2020]

La Inspeccón General del Arma (1845), Cartilla del Guardia Civil,  Imprenta de D. Victoriano Hernando, Madrid

Ley 55/1978 (BOE-A-1978-29844) (1978),  de la Policía, Jefatura del Estado, Madrid

Ley Constitutiva del Ejército (1878), Ley Constitutiva del Ejército, Ministerio de Guerra, Madrid, p. 10 [online] https://www.cervantesvirtual.com/descargaPdf/ley-constitutiva-del-ejercito-anotada-y-comentada-29-noviembre-1878/ [accessed 07.04.2020]

Ley Orgánica 2/1986 (BOE-A-1986-6859) (1986), de Fuerzas y Curepos de Seguridad, Congreso de Diputados, Madrid

Mésdemar (2019), Mésdemar: Treballs submarins i serveis maritims, Servicio marítimo provincial de la Guardia Civil de Gerona comunica: [online] https://www.mesdemar.cat/es/noticias/servicio-maritimo-provincial-de-la-guardia-civil-de-gerona-comunica/ [accessed 08.04.2020]

Palomo, D. (2020), El Español, Los 6.000 policías y guardias civiles jubilados contra el Covid-19: Susana y Gerardo, listos, [online]  https://www.elespanol.com/espana/20200317/policias-guardias-civiles-jubilados-covid-19-susana-gerardo/475204420_0.html [accessed 07.04.2020]

Real Decreto 3543/1981 (BOE-A-1982-5773) (1982), por el que se regula la prestación del servicio militar por medio del voluntariado especial en el Cuerpo de la Guardia Civil, Presidencia del Gobierno, Madrid

Real Decreto (1844), Gaceta de Madrid No. 3486, Madrid, pp. 1-2 [online] https://www.guardiacivil.es/documentos/ConoceGC/1844-03-28_RD_xCreacixn_GCx-Gaceta.pdf [accessed 03.04.2020]

Real Decreto (1844), Gaceta de Madrid No. 3530, Madrid, pp. 1-2 [online] https://www.guardiacivil.es/documentos/ConoceGC/1844-05-13_RD_xCreacion_GCx-Gaceta.pdf [accessed 03.04.2020]

Real Decreto-ley 1/1988 (BOE-A-1988-4482) (1988), por el que se regula la incorporación de la mujer a las Fuerzas Armadas, Jefatura del Estado, Madrid

Soyes (2019), ¿Qué simboliza el emblema de la Guardia Civil?, Gesinpol, Centro de Estudios [online] https://gesinpol.com/simboliza-emblema-la-guardia-civil/ [accessed 10.04.2020]

Various Authors (2019), Guardia Civil. Escala de Cabos y Guardias. Temario. Volumen 3: Fuerzas y Cuerpos de Seguridad del Estado, Ediciones Rodio, Sevilla p. 245

Další články autora

Autor : 🕔08.04.2020 📕1.578