1x pevný kanón (zrejme typu Taubin MP-6) kalibru 23 mm s palebným priemerom 81 nábojov 6x pevný guľomet ŠKAS kalibru 7,62 mm
One fixed forward-firing cannon cal 0.939 inch Taubin MP-6 (probably), 81 rounds and six fixed forward-firing machine-guns 0.3 inch ShKAS
Uživatelské státy: User States:
-
-
Poznámka: Note:
1) vypočítaný údaj
1) theoretical data
Zdroje: Sources:
Шавров, В.Б.: История конструкций самолетов в СССР 1938-1950 гг. Орлов, М., Якубович, Н.: Через тернии к звездам, О самолетах и их конструкторе М.И.Гудкове in Крылья Родины 6/2002 Перов, В., Растренин, О.: Самолеты поля боя in Авиация и Космонавтика 3/2001 Котельников, В.: Потомки М-34 in Авиация и космонавтика 10/2011 Gordon, Y., Gunston, B.: Soviet X-Planes, Midland Publishing, 2000
Období
-
Výrobce
-
Typ letounu
-
Kamufláž
-
Země
-
Pilot
-
Výrobní číslo
-
Sériové / evidenční číslo
-
Taktické označení / imatrikulace
-
Jméno stroje
-
Jednotka
-
Základna
-
Datum (DD.MM.RRRR)
DD.MM.RRRR
Autor
-
Velikost při 300 DPI
-
Zveřejněno s laskavým svolením autora
-
Web autora
-
URL : https://www.valka.cz/Gudkov-Gu-1-t195089#561892
Verze : 1
Gudkov Gu-1 - vznik a vývoj
Po pozvoľnom rozpade spoločnej konštrukčnej kancelárie LaGG (Lavočkin, Gorbunov, Gudkov) v roku 1940, ktorej dielom bol pilotmi nie veľmi obľúbený stíhací stroj LaGG-3, prezývaný aj „lakovaná garantovaná rakva", pokračoval Michail Ivanovič Gudkov v konštruktérskej činnosti na vlastnom projekte stíhacieho lietadla Gu-1. Na vtedajšie sovietske pomery išlo o netradičnú konštrukciu, ktorá mala mnohé spoločné znaky s americkým strojom Bell P-39 Airacobra. Oba stroje mali trojbodový podvozok nosového typu, motor umiestnený v ťažisku za pilotnou kabínou a mohutnú výzbroj.
Návrh „sovietskej Airacobry“ vypracoval Gorbunov v polovici septembra 1940 a koncom októbra toho istého roku bolo vydané i rozhodnutie Výboru obrany o stavbe prototypu. Vzhľadom na napadnutie ZSSR vojskami hitlerovskej koalície a katastrofálne porážky sovietskych vojsk v prvých rokoch vojny sa však podarilo prototyp postaviť až na jar 1943. V tom čase Gudkovova konštrukčná kancelária sídlila na území Závodu č. 156. Teoretické výpočty letových parametrov vyzerali vynikajúco: max. rýchlosť nemala byť nižšia ako 700 km/hod, pri pristávacej rýchlosti 135 km/hod. Dolet mal byť 1.000 km a dostup 10.000 m. Stroj mal silnú výzbroj: dva, resp. štyri synchronizované guľomety v trupe, dva, resp. štyri nesynchronizované guľomety v krídlach a kanón strieľajúci dutým hriadeľom vrtule. V tom, akého kalibru a typu boli tieto guľomety a kanón sa však pramene rozchádzajú. Obvykle ako referenčný zdroj slúžiaci autori Yefim Gordon a Bill Gunston2) uvádzajú kanón konštruktéra Taubina kal. 37 mm a šesť guľometov ŠKAS, tú istú zbraňovú konfiguráciu popisuje aj Vadim Šavrov3). Známy ruský publicista a autor desiatok kníh o sovietskom letectve N.I. Jakubovič uvádza4) kanón kal. 23 mm, dva guľomety UBS a dva ŠKAS. Internetové zdroje sú vo väčšine prípadov len kópiami uvedených kníh, resp. článkov.
Aká bola skutočnosť je ťažké zistiť, napriek tomu je tu ale viacero indícií, ktoré spochybňujú zástavbu kanónu kal. 37 mm konštruktéra Taubina. Za prvé, vývoj tohto kanónu nebol dokončený. Jakov Grigorievič Taubin musel vyše dva roky trvajúci vývoj a skúšky pozastaviť, keďže ho tlačili termíny dokončenia iného jeho kanóna: MP-6 kal. 23 mm. V konečnom dôsledku aj to bol neskôr jeden z bodov obvinenia Taubina, ktorý nedotiahol do konca vývoj viacerých typov zbraní a spôsobil tak, podľa obvinenia, spomalenie zavádzania kanónovej výzbroje do leteckej výzbroje počas ťažkých vojnových rokov. V tom čase takéto obvinenie vo väčšine prípadov končili obdobne – postavením vinníka pred popravčiu čatu. Taubin nedopadol inak - bol uznaný vinným a popravený 28.10.1941. Za druhé nie je jasné, prečo by Gudkov montoval do svojho stroja kanón, ktorý neprešiel štátnymi skúškami a nebol zavedený do sériovej výroby. A nakoniec sa ponúka otázka, prečo, ak chcel mať v stroji kanón kal. 37 mm, nepoužil Špitaľného kanón Š-37 rovnakého kalibru, z ktorého montážou do svojho K-37 mal už skúsenosti? Preto sa javí ako veľmi pravdepodobné, že Gudkov použil iný kanón, konkrétne kal. 23 mm.
V prospech predpokladu zástavby kanóna kal. 23 mm hovorí jeho o tretinu nižšia hmotnosť oproti kanónu kal. 37 mm, vyššia kadencia (rýchlosť streľby) a možnosť niesť väčšiu zásobu streliva. V neprospech, do úvahy prichádzajúceho kanónu VJa-23, však hovorí jeho vysoký spätný ráz, kvôli ktorému nebol montovaný do stíhacích lietadiel, ale len ako krídelný v šturmoviku Iljušin Il-2.
Ako nie úplne nereálny sa vo svetle vyššie uvedeného preto javí predpoklad, že do Gu-1 bol síce namontovaný kanón Taubina, nie však kal. 37 mm, ale kal. 23 mm. Teda konkrétne typ MP-6. Práve on mal, vo všetkych relevantných zdrojoch uvádzaný, zásobník na 81 nábojov, skladajúci sa z deviatich kaziet po deväť nábojov v každej5). Navyše bol v tom čase oficiálne zavedený do výzbroje letectva a jeho výroba prebiehala v závodoch v Tule a v Kovrove, takže bol relatívne dostupný.
Čo sa týka počtu a kalibru guľometov namontovaných v trupe a krídlach prikláňam sa k tvrdeniam Yefima Gordona a Vadima Šavrova o šiestich guľometoch ŠKAS. Vychádzam pritom zo skutočnosti, že Gudkov aj na svojich predchádzajúcich projektoch používal zástavbu týchto guľometov a až pre nasledovníka opisovaného typu, ktorý mal mať označenie Gu-2 plánoval, okrem kanónu NS-45 kal. 45 mm, aj montáž dvoch kanónov ŠVAK kal. 20 mm, dvoch guľometov ŠKAS a dvoch guľometov UBS. Čo sa javí byť logickým usporiadaním, keďže Gudkov Gu-2 mal patriť do kategórie "ťažký stíhač".
Vráťme sa však k Gu-1. Na pohon prototypu bol určený experimentálny motor Mikulinovej konštrukčnej kancelárie AM-41, pôvodne označovaný AM-39UV (АМ-39УВ). Ako základ motora poslúžil motor Mikulin AM-39, pričom prenos hnacej sily motora, umiestneného uprostred stroja, do reduktora zabezpečovala predĺžená kľuková hriadeľ6). Stroj bol teda hotový a bolo potrebné ho zalietať. Gudkov za tým účelom oslovil skúseného skúšobného pilota, podplukovníka A.I. Nikašina, s ktorým spolupracoval v minulosti pri testoch I-301 a LaGG-3. Po troch rolovaniach (prvé 18.03.1943) a krátkych preletoch vo výške 10 cm, resp. 20 cm nad dráhou prišiel deň D - 12. jún 1943. Na tento deň bol naplánovaný prvý vzlet Gu-1. Alexej Nikašin zahrial motor a o 14.15 hod uvoľnil brzdy lietadla. Gu-1 sa rozbiehal nezvykle dlho a od betónovej vzletovo-pristávacej dráhy sa odlepil až po cca 800 metroch. Po miernom presadnutí začal prudko naberať výšku, no dostal sa len do výšky 200 m nad letiskom. Po 2-3 minútach letu začal pilot točiť miernu ľavú zatáčku, motor pracoval podľa zvuku normálne, podvozok bol vysunutý. Vtom sa stroj po krídle prepadol k zemi. Pilot zapol forsážny režim, aby vybral pád, no malá výška mu to už nedovolila. Stroj narazil prudko o zem, skúšobný pilot pri náraze zahynul.
Komisia vyšetrujúca haváriu ukončila vyšetrovanie rýchlo – na vine je konštruktér a zle naprojektovaný stroj. Akosi sa však zabudla venovať pozornosť tomu, že model lietadla po ofukovaní v aerodynamickom tuneli CAGI, statických skúškach a výpočtoch pevnosti dostal potvrdenie od príslušných autorít, že spĺňa požadované predpoklady. Taktiež je otázne, prečo sa nebralo do úvahy, že pri prvých nízkych preletoch sa stroj od zeme odlepil už po 500 metroch a v deň katastrofy potreboval na odlepenie sa až 800 metrov? Ak podľa svedkov pracoval motor normálne, mohol byť na vine len nízky uhol nastavenia vrtuľových listov. Na vine však bol konštruktér.
Konštrukčná kancelária bola po tejto udalosti rozpustená a všetky práce na Gu-1 zastavené.
2) Gordon, Y., Gunston, B.: Soviet X-Planes, Midland Publishing, 2000 3) Шавров, В.Б.: История конструкций самолетов в СССР 1938-1950 гг., Машиностроение, Москва 1988 4) Орлов, М., Якубович, Н.: Через тернии к звездам, О самолетах и их конструкторе М.И.Гудкове in Крылья Родины 6/2002 5)Широкорад А. Б.: История авиационного вооружения. Краткий очерк. Харвест, 1999, ISBN: 985-433-695-6 6) Котельников, В.: Потомки М-34 in Авиация и космонавтика 10/2011 Перов, В., Растренин, О.: Самолеты поля боя in Авиация и Космонавтика 3/2001 http://masterok.livejournal.com/610269.html авиару.рф
URL : https://www.valka.cz/Gudkov-Gu-1-t195089#561947
Verze : 29
Reklama
авиару.рф Орлов, М., Якубович, Н.: Через тернии к звездам, О самолетах и их конструкторе М.И.Гудкове in Крылья Родины 6/2002
rekonštrukcia vzhľadu Gudkova Gu-1 v deň jeho prvého a zároveň aj posledného letu (V.Šavrov však tvrdí, že lietadlo bolo červené, leštené do vysokého lesku, čo zodpovedalo dobovému sovietskemu zvyku)
URL : https://www.valka.cz/Gudkov-Gu-1-t195089#561893
Verze : 4
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.