URL : https://www.valka.cz/ROM-Resita-cal-75-TA-Md-1943-t109934#388040
Verze : 0
Z porady zástupcov technického úseku ministerstva zbrojenia a generálneho štábu rumunskej armády zo dňa 2.6.1942 vzišlo rozhodnutie o vývoji a výrobe nového dvojúčelového dela, ktoré malo slúžiť ako bežný poľný kanón i ako protitankový kanón. Vedúcim projektu bol plk. Nestorescu, ďalšími spolupracovníkmi boli Dipl.Ing. Lazar Stoicescu (vedúci konštrukčného oddelenia firmy Resita) a kpt. Eugen Burlacu. Nemalo sa jednať o novovyvinutú konštrukciu, ale malo sa jednať o kombináciu súčiastok z dostupných delostreleckých zbraní. K dispozícii mali sovietský 76 mm divízny kanón vz. 1936 (F-22), 76 mm divízny kanón vz. 1939 (F-22-USV) a divízny kanón M 1942 (ZIS-3), 76 mm poľný kanón vz. 1902 (M1902), rumunský protilietadlový kanón 75mm Vickers-Resita Md. 1936 a nemecký 7,5cm PaK 40. Boli vyrobené tri prototypy.
1. prototyp mal prerobenú hlaveň zo 76 mm divízneho kanóna vz. 1936 (F-22) na kaliber 75mm. Ako strelivo sa používali náboje do Vickers-Resita Md. 1936.
3. prototyp mal úsťovú brzdu, brzdovratný mechanizmus, mechanizmus námeru/odmeru a podvozok pochádzajúce z divízneho kanóna M 1942 (ZIS-3), hlaveň s identickým drážkovaním a nábojová komora pochádzala z Vickers/Reşiţa Model 1936 a projektilová komora pochádzala z PaK 40. Náboje "Costinescu" boli skonštruované ako kombinácia granátu z nemeckého PzGr 40 s nábojnicou Vickers. Lomený štít podobný štítu z PaK 40 bol tvorený dvoma spojenými pancierovými doskami hrúbky 6 mm. Medzera medzi nimi bola 20 mm.
Prototypy prešli v lete 1943 streleckými testami, v 9/1943 porovnávacími testami so sovietskými kanónmi. 23.10.1943 prebehli strelecké testy za prítomnosti maršála Iona Antonesca. Strieľalo sa na osem terčov, ktorými boli 100 mm pancierové dosky, z nich štyri boli umiestnené pod uhlom 30° vo vzdialenosti 300 metrov, dalšie tri pod uhlom 30° vo vzdialenosti 500 metrov a posledný kolmo postavený vo vzdialenosti 1000 metrov. Ako jediný z testovaných kanónov prestrelil tretí prototyp všetky terče. Následne bolo rozhodnuté o jeho lafetácii v plánovaného stíhači tankov Maresal. 10.12.1943 bola objednaná výroba 3500 kusov kanónov. Vyrábať sa mali vo firme Reşiţa, firme Astra v Braşove a firme Concordia v Ploieşti. Kanón tvorilo 680 súčiastok (Zis-3 pozostával zo 610 súčiastok, PaK 40 z okolo 1200 súčiastok). Úsťová rýchlosť a výkon nového kanóna bola vyššia než u nemeckého konkurenta avšak táto výhoda mala za následok nižšiu životnosť hlavne (cca 500 výstrelov, oproti 6000 výstrelom z PaK 40). Továrenské označenie kanóna bolo D.T.-U.D.R. Nr.26 (armádne označenie Resita cal.75 TA Md.1943). Údaje o počte vyrobených kanónov sa rôznia. Udáva sa 216 kusov vyrobených do konca roka 1944. Potom bola výroba na sovietský pokyn zastavená a už nebola rozbehnutá. Podľa iných, novších zdrojov bolo do konca roku 1944 vyrobených cca 342 kusov (pravdepodobne je to správnejší údaj). Kanón vydržal v rumunskej armáde až do 90.rokov 20.storočia. Vzhľadom na to, že nemal unifikovanú sovietskú ráž, používal sa len k výcviku. Prvé kanóny boli dodané rumunským jednotkám na jar 1944. Vo svojej dobe bol vo svojej kategórii jedným z najlepších poľných, resp. protitankových kanónov.
URL : https://www.valka.cz/ROM-Resita-cal-75-TA-Md-1943-t109934#388097
Verze : 0
Reklama
Jeden exemplár sa zachoval v Národnom vojenskom múzeu v Bukurešti, Rumunsko.
URL : https://www.valka.cz/ROM-Resita-cal-75-TA-Md-1943-t109934#458061
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.