Ekonómia konfliktu: prípadová štúdia Demokratická republika Kongo

Autor: Bc. Ján Adamovič 🕔︎︎ 👁︎ 10.522

Úvod

Koniec studenej vojny uľahčil dosiahnutie mieru v niektorých oblastiach, napr. v Strednej Amerike, ale nie na celom svete. Niektoré konflikty, ako napríklad ten v Barme či Sudáne proste pretrvali. Iné krajiny zjavne uspeli, no napriek tomu sa tam objavovali stopy neústupného násilia, ako napríklad v Kambodži. A pádom niektorých režimov vznikali nové konflikty, ako je ten v Demokratickej republike Kongo. Literatúra poskytovala o vojne 2 základné predstavy. Prvá predstava bola, že vojna je bojom dvoch (prípadne viacerých) strán, kde sa každá strana snaží vyhrať. Druhá predstava chápe vojnu ako kolaps, a nepredpokladá vznik alternatívnych systémov zisku, moci a ochrany. Moderné (občianske) konflikty boli často vysvetľované ako následok etnickej nenávisti alebo zostupu do kmeňového násilia a anarchie. Z ekonomického hľadiska sa rozoberali len devastujúce následky vojny. Avšak následkom stále pretrvávajúcim občianskych vojen je relevantná otázka, ako je možné, že taký ničivý fenomén ako vojna stále existuje a pretrváva roky, niekedy desaťročia. Aby sme mohli zodpovedať (aspoň čiastočne), je dôležité lepšie porozumieť vnútornej dynamike moderných konfliktov.

V 90. rokoch sa následkom mnohých občianskych vojen výskum obrátil prvýkrát na ekonomické dimenzie konfliktu. Medzi prvými, ktorí pomohli vytvárať tento prístup bol Paul Collier a Anke Hoeffler (Collier, Hoeffler:1998), David Keen (Keen:2000), Mats R. Berdal a David M. Malone (Berdal, Malone:2000). Ich prístup sa nazýva funkcionalistický, pretože skúmajú rôzne funkcie násilia v občianskej vojne. Tento prístup demonštroval, že násilie a občianske vojny nie sú zďaleka iracionálne a disfunkčné, ale často slúžia niektorým indivíduám mnohými politickými, sociálnymi a ekonomickými funkciami. Navyše tento prístup poukázal na samofinancujúci charakter moderných občianskych vojen. Práve možnosť financovať vojnu samotným vedením vojny, alebo dokonca možnosť vytvárať ekonomický zisk vo vojne je silným stimulom pre bojujúce strany pokračovať v bojoch. Tieto financie môžu pochádzať z rôznych zdrojov, no najväčšia pozornosť sa venuje práve úlohe nerastných surovín. Často sa hovorí práve o fenoméne ,,resource wars“, v preklade vojny o zdroje, čím sa naznačuje, že práve nerastné zdroje môžu poháňať konflikt.

Reklama

Takto upravené motivácie a správanie jednotlivých zúčastnených strán vojny v podobe vlastných ekonomických agend umožňuje vznik vojnovej ekonomike, ktorá má niektoré odlišné znaky. Po prvé sem patrí narušenie alebo zničenie formálnej ekonomiky a rast úlohy neformálnej ekonomiky. Po druhé financovanie vojenského ťaženia je vykonávané rôznymi spôsobmi, no hlavne v oblasti, kde môže mať bojujúca strana konkurenčnú výhodu, teda v násilí, plienení, vydieraní, nadobúdaní kontroly nad dôležitými zdrojmi často spojené s následnou rastúcou závislosťou na ťažbe, vykorisťovaním pracovnej sily alebo ešte rôznymi inými. Po tretie je dôležitým znakom vysoká úroveň decentralizácie a privatizácie, či v oblasti produkcie a obchodu, alebo v donucovacích prostriedkoch. Po štvrté rastie úloha cezhraničných obchodných sietí, nelegálneho obchodovania so zbraňami a žoldnierstvo. (Ballentine,2004:2)

Štúdium ekonomických dimenzií vojny má implikácie aj do postkonfliktnej rekonštrukcie. Základnou myšlienkou pre medzinárodnú komunitu je narušiť stimuly, ktoré vedú jednotlivé skupiny k pretrvaniu vo vojne, a vytvoriť nové stimuly, ktoré by tieto skupiny naviedli k mieru.

Znakmi vojnovej ekonomiky sa vyznačovala aj druhá vojna v Demokratickej republike Kongo (DRC) alebo lokálne konflikty v jej jednotlivých provinciách. Keď hovoríme o konflikte v DRC, tak tým myslíme hlavne Prvú konžskú vojnu (1996-1997) a Druhú konžskú vojnu (1998-2003). Práve Druhá konžská vojna bola mimoriadne komplikovanou, čo bolo následkom veľkého množstva aktérov a vzťahov medzi nimi. V podstate mala dimenziu ako občianskej vojny, tak aj medzištátneho konfliktu, keďže do vojny boli aktívne zapojené takmer všetky susedné krajiny. Avšak je dôležité poznamenať, že DRC sa zmieta v konfliktoch a nestabilite už od získania nezávislosti až dodnes. V postkoloniálnom období tomu napomohol ešte diktátor Mobutu Sese Seko (1965-1997), ktorý svoj režim viedol hlavne vďaka vyvolávaniu lokálnych konfliktov a vytváraním tieňového štátu. V období po Druhej konžskej vojne sú to rôzne konflikty hlavne v provinciách Kivu (Južné Kivu a Severné Kivu). Samotná Druhá konžská vojna trvala dlhšie ako mala. Už v polovici roka 1999 bola podpísaná mierová dohoda v Lusake, no samotná vojna skončila až o niekoľko rokov neskôr. Aj tu je pádna otázka prečo je možné, že niečo také ako vojna mohlo v DRC tak dlho pretrvať. Bez financií nie je možné, aby konflikt dlhodobo existoval, a v DRC sa očividne drží veľmi dlho.

Práve toto súvisí s cieľom tejto práce, ktorým je ukázať, ako ekonomické agendy tvarujú priebeh občianskej vojny alebo vnútroštátneho konfliktu. Rovnako dôležitou súčasťou tejto práce je poukázať, že ekonomický život počas vojny neprestáva existovať. Namiesto absolútnej devastácie spoločnosti nastáva istá transformácia. Obyčajné obyvateľstvo sa prispôsobuje svojím správaním a živobytím, a minimalizuje riziká. Bojujúce skupiny využívajú svoje výhody, aby získavali financie a viedli boj. A v pomedzí tohto všetkého sa pohybuje ešte skupinka obchodníkov, biznismenov, dopravcov, pašerákov a iných. Všetky tieto aspekty budú podrobnejšie poukázané na konkrétnom prípade Druhej konžskej vojny, hoci aj popis pozadia tejto vojny je v tejto práci zámerne sprevádzaný rôznymi analógiami ekonomických dimenzií.

Práca je teda rozdelená do dvoch hlavných častí. Prvá časť sa zaoberá teoretickým vymedzením ekonómie konfliktu. Táto časť je ďalej delená na 6 kapitol. V prvej kapitole, ktorá je značne technická, sa snažím ukázať, aké je prepojenie nerastných surovín a konfliktu. V druhej kapitole bližšie rozoberiem niektoré základné spôsoby financovania konfliktu, ktoré boli typické v známych občianskych konfliktoch. Tretia kapitola je zameraná na globalizáciu a spôsoby akými globalizácia ovplyvňuje vojnu. Štvrtá kapitola rozoberá obdobie pred vznikom občianskej vojny poznačené tieňovým štátom nejakého vodcu alebo vlády. Práve toto obdobie spôsobuje, že sa stráca hranica formálnosti a neformálnosti, legálnosti a nelegálnosti, a práve kolaps takéhoto štátu môže mať za následok veľmi roztrieštenú vojnu. Kritickou je piata kapitola, v ktorej prostredníctvom stakeholder analýzy, teda analýzy jednotlivých účastníkov (od obyčajného obyvateľstva) a ich motívov, bude poukázané, ako rôzne skupiny pristupujú k vojne a ako vypadá život v čase vojny. Šiesta kapitola sa snaží poukázať na základné problémy spojené s postkonfliktnou rekonštrukciou, ktorá už berie do úvahy aj ekonomické dimenzie vojny.

Druhá časť pozostáva zo 4 základných kapitol. Prvá kapitola veľmi stručne podáva základné informácie o DRC ako krajine. Druhá kapitola sa venuje pozadiu vojny. Prepojenie na teoretickú časť bude Mobutuov tieňový štát, ktorý bol silne fragmentovaný, a ktorého kolaps skončil okamžite vo vojne. V tejto kapitole načrtnem aj Prvú konžskú vojnu so zámernými analógiami na niektoré spôsoby financovania vymedzené v teoretickej časti, a opíšem priebeh Druhej konžskej vojny, hlavných aktérov a ich prvotné motívy ísť do vojny. Tieto motívy neboli ekonomické, ale politické alebo etnické. V tretej kapitole sa dostanem ku samotným ekonomickým dimenziám konfliktu, kde poukážem na to, že nie je možné, aby jednotliví aktéri so svojimi rozpočtami udržali vojnu a bolo nevyhnutné, aby získavali financie ešte niekde inde. Pomocou správy Panelu OSN potom vymedzím ich základné komerčné aktivity vo vojne. V tejto kapitole sa budem rovnako venovať stakeholder analýze vojny v DRC, keď načrtnem a na niektorých príkladoch ukážem komoditný reťazec koltánu – kolumbit-tantalitu, rude pozostávajúcej z tantalu a nióbu. V poslednej kapitole sa budem venovať problémom mierového procesu.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více