Úvod

Atómová energia sa v súčasnom svete zhmotňuje do dvoch podôb. V jadrových reaktoroch sa z nej vyrába elektrická energia a je teda jej neopomenuteľným alternatívnym zdrojom, no rovnako tak sa asociuje aj s existenciou jadrových zbraní. V nukleárnych debatách a sporoch na pôde svetovej politiky je to v prvom rade práve problematika jadrového arzenálu, ktorá rozdeľuje jej aktérov na dva znepriatelené tábory. Na jednej strane sú nenukleárne štáty a medzinárodné organizácie bojujúce za koniec jadrovej proliferácie a úplne odzbrojenie a na strane druhej sa im vzpiera ilegálne sa rozširujúci klub štátov disponujúcich jadrovým arzenálom.

Medzinárodný systém sa musí v súčasnosti opäť vyrovnávať s historicky sa opakujúcimi problémami ako hlboká celosvetová finančná kríza či rozsiahle prírodné katastrofy prinášajúce obrovské materiálne a ľudské straty. Na základe skúseností preto spomínané situácie ale aj radu ďalších označujeme ako tie, ktoré nie je možné definitívne vyriešiť, a preto dlhodobo zostávajú súčasťou medzinárodného kontextu. Naskytuje sa preto otázka, či aj problematika existencie a prípadného použitia jadrových zbraní je podobná situácia, s ktorou sa ľudstvo nemá šancu nikdy vysporiadať.

Táto bakalárska práca, Jadrové zbrane- nevyhnutná súčasť svetovej politiky?, analyzuje, či je za súčasných podmienok možné docieliť stav, kedy nukleárny arzenál nebude viac predmetom jednaní na pôde medzinárodnej spolupráce, pretože sa ho podarí dokonale eliminovať.

Uvedomujeme si, že tým, že ho vlastní len niekoľko štátov je žiadaným „tovarom“ a predstavuje možné jablko sváru. Logicky tak vyplýva, že jedinou možnou cestou ako vyriešiť ústredné či marginálne problémy s ním spojené je jeho úplné odstránenie. Je však celosvetová nukleárna demilitarizácia vôbec možná? Sú všetci aktéri súčasného medzinárodného systému schopní dohodnúť sa na spoločných pravidlách? A majú následne dostatočne silnú motiváciu a vôľu prijaté ustanovenia aj rešpektovať? Aký iný impulz by mohol dopomôcť k naštartovaniu eliminácie nukleárnych zbraní?

Práca má päť kapitol. Okrem úvodu a záveru obsahuje ešte tri štruktúrované kapitoly argumentácie a analýzy nastolenej problematiky z rôznych uhlov pohľadu.

Prvá z nich, Možná realita svetovej politiky ako sféry bez atómových zbraní, svojimi argumentmi podopiera presvedčenie, že dnes sme na najlepšej ceste k úplnej eliminácii jadrových zbraní. Existujú totiž silné prúdy proti ich prítomnosti a už aj prvé hmatateľné dôkazy v podobe unilaterálnych odzbrojení. Opozícia v podobe nenukleárnych štátov

medzinárodných organizácií, odzbrojovacie zmluvy, samotná nemorálnosť jadrových zbraní či napríklad aj zatiaľ stále priaznivý výhľad na pomerne nízky počet nukleárnych krajín presviedčajú, že jadrový arzenál nemusí byť neopomenuteľná figúrka na šachovnici svetovej politiky.

Druhá kapitola, Aktuálne nerealizovateľná úplná eliminácia jadrových zbraní, háji stanovisko, ktoré kompletné dovŕšenie odzbrojovacieho procesu v súčasnom kontexte medzinárodných vzťahov nepovažuje za uskutočniteľné. V úvode kapitoly sú vymenované dôvody, pre ktoré sú jadrové zbrane dnes natoľko príťažlivé prostriedky vo svetovej politike. Potom je ponechaný priestor demonštrácii súčasných myšlienkových a praktických prekážok celosvetovej úspešnej demilitarizácii.

Tretia kapitola, Alternatívne nástroje svetovej politiky, upozorňuje na iné, sčasti menej známe a používané, inštrumenty medzinárodných vzťahov, ktorých základné členenie na soft power a hard power odráža aj usporiadanie samotnej kapitoly. Jej cieľom je predstaviť v rámci medzinárodného systému možné varianty nástrojov k problémovým jadrovými zbraňami.

Kľúčové zdroje poznatkov pre zostavenie tejto analytickej práce je možné zaradiť do dvoch skupín. Za prvé samotná analýza je postavená z veľkej časti na odborných článkoch z francúzskych, anglických a amerických časopisov, knižných publikáciách, príspevkov a kvalifikovaných komentárov teoretických odborníkov i zástupcov z politickej praxe. Za druhé zdrojmi faktografických informácii sú predovšetkým pôvodné znenia medzinárodných zmlúv a hodnotiace správy vedeckých výskumných tímov.