Konštantín Kmeť

Konštantín Kmeť, úradník NV, fin. sekcia v Bratislave, bytom Prievoz, Holubyho 6.

Stručný popis mojej činnosti v podzemnom hnutí na Slovensku a na hraniciach v rokoch 1939-1945.

Podzim roku 1938, pričinením takzvaných predstaviteľov slovenskej autonómnej vlády, zachmúril oblohu nad Československou republikou a v mnohých dušiach ľudí zaľahol tieň obavy pred krátkou budúcnosťou roztrieštenia sa dvoch najbližších slavianskych národov, Čechov a Slovákov.

Bol slnečný deň a stojac na rohu Suchého mýta, počúvam škodoradostný smiech okoloidúcich zradcov a poblúdilcov. V dialke, smerom k Štefánikovej ulici, počuť výkriky a dav ľudí, ba ani nie ľudí, ale dobytka v ludskej koži, nesúci zástavy dvojitého kríža a volajúcim na slávu neslávnym zradcom slovenskej vlády, výkriky hanebné proti bratským Čechom. Plakať sa mi chcelo pohľadom na týchto ľudí, ktorí tak dlho rúhali sa Bohu, až kým nestratili rozum. Ulice hemžili sa zvedavcami a lúza, keď prišiel 14. marec 1939, vyvrcholila svoje dielo odzbrojením naších Českých bratov dôstojníkov a vojakov, pokradla Českému civilnému obyvateľstvu všetko čo mali so sebou pri odchode zo Slovenska.

V ten čas som bol zamestnaný v poisťovni Slávia. Zmena personálu bola prevedená, pričom mali veľký podiel ba celý podiel karieristi gardisti, ktorí nariadili vstupovať do HSĽS a HG. Proti tomuto som ostre vystúpil a i pres vyhrážanie sa Ilavou nič som nepodpísal.

Veci ma tak pobúrili, že som si zaumienil všetkými prostriedkami využiť moje povolanie na rozvratné protištátne účele, rozmnožovaním letákov a presvedčovaní ľudí po obciach o nekalých úmysloch vlády. Ja som mal pridelený rayon ako organizačný úradník Bratislava-Malacky-Kúty-Skalica. Cestu konával som ovšem aj v smer, kde bolo treba zasiahnuť v mojej podujatej práci v podzemnej činnosti. V tedy môj výkon práci v mojom zamestnaní poklesol na minimum, čo mi bolo vyčítané mojími predstavenými, ale neveril som nikomu, čo je toho príčina.

Moja podzemná činnosť spočívala v tom, že som pomáhal naším dobrovoľníkom z Čiech a zo Slovenska, zvlášť dôstojníkom a vojakom, ktorí miesto otroctva v porobenej republike odchádzali za hranice do Francie, Afriky a Anglie pozdejšie i do Ruska, aby zo zbraňou v ruke pomstili hanbu, ktorá zaľahla na našu vlasť. Ako prvé spojenie som mal vtedy s jednotlivcami od Dunajplavby a to hlavne s Fedorom Hrušovským kpt. a uradníkom Kroupom. Fedor Hrušovský šikovným spôsobom prepravoval chlapcov po Dunaji do Belehradu, vystavujúc sa tak nebezpečenstvu, lebo skutočne za krátku dobu musel sám újsť aj s posádkou za hranice. V Belehrade pomocou Francúzskeho a Anglického veľvyslanectva, utvoril sa Československý odboj, ktorého centrum bolo v Čsl. Gymnázium, kde dobrovoľníci dostávali potrebné veci k ďaľšej ceste cez Grécko a Sýriu do Afriky, alebo z Beyrutu priamo loďou do Francie.

Ako prvý, sa obrátil na mňa prostredníctvom Jaroslava Bartoška, ktorého brata gestapáci zavraždili v r. 1945 v Bratislave, tiež pre ilegálnu činnosť, bol môj priateľ četn. str. Slávo Husek, ktorého previedol prez hranice p. Kroupa, u Ivanky pri Dunaji. V Maďarsku sme mali priame spojenie s Francúzskym veľvyslanectvom, ktoré nám všetkými prostriedkami pomáhalo k ďaľšej ceste z Budapešti na hranice Juhoslovanské u Subotici, kde sa ilegálne prechádzali hranice. Zo Subotice sa už veselo cestovalo pomocou Srbou do Belehradu.

Ja som býval v Bratislave na Legionárskej ulici v ev.cirk. dome, kde bolo útočište každému Slovanovi, ktorý prispel dobrom a mhohí aj živitom na oltár svojej vlasti Československej republiky. Áno bol to byt, kde schádzali sa pozdejšie najodvážnejší synovia slavianskej myšlienky, aby spoločným ujednaním pomáhali v mnohých prípadoch nasadením života zachraňovať stovky a tisíce iných životov svojich bratov. Jeden z mojich najlepších spolupracovníkov bol nadp. Anton Brhlík, ktorý položil svoj život za vlasť u Dukly.

Priebeh našej akcie stupňoval sa zo dňa na deň. Prichádzal som vždy na novšie linky podzemného hnutia, žiaľ Bohu aj na také ktoré ťažili nesmierne peniaze za vystavovanie falošných dokladov ku krátkemu pobytu na Slovensku. Títo nehanebníci menili svoje pôsobište za dňa na deň, z hotelu do hotelu, ich najčastejší bol hotel Palace, ale nikdy sa mi nepodarilo ich doma pristihnúť, aby som s nimi zúčtoval, lebo mali svojich pomáhačov, ktorí ich zavčasu varovali.

V januári roku 1940 soznámil som sa s najleším a nejodvážnejším pracovníkom odboja a to s Frantom Myšákom, majiteľom Orientgarage a s ev. farárom Jánom Michalcom v Pustom Fedýmeši. Franto Myšák bol silný vysoký chlap, u ktorého garážovali autá všetkých diplomatov, vládne autá a podobne. Touto linkou prešlo niekoľko mladíkov odo mňa, nevedeli sme však jeden o druhom. Franto myšák odvážal v aute do Pustého Fedýmešu vždy niekoľko mladíkov k p. Farárovi Michalcovi. Pán farár Michalec mal polovicu záhrady na strane maďarskej a polovicu na strane slovenskej. Podplácal zo svojich nastrádaných peňazí maďarskú stráž, opíjal ju liehovinami a potom dobre vystrojac mladíkov, prevádzal ich sám až do Diosegu, kde im kupoval lístky až do Budapešti. Sám som bol osobne v spojení s odbojom v Maďarsku. Táto linka pracovala už od začiatku okupácie Čsl., ale v januári r. 1940 četníci v Pustom Fedýmeši prišli na podzemnú činnosť p. farára Michalca a zrovna v deň mojej navštevy u neho mali ho zatknúť, vďaka však tamojšiemu jednému četn. strážm., ktorý dal možnosť p. farárovi 12 hodín na útek. Ponevač zrada mala sa stať v Piešťanoch v parku v kaviarni Říha, poslal som p. farára do môjhu bytu v Bratislave a sám som odcestoval najbližším vlakom do Piešťan vec vyšetriť. V Piešťanoch nikdo nič nevedel a neviem teraz či agenti UŠB alebo naši ludia ktorí mi snad nedôverovali prenasledovali ma, ale podarilo sa mi taxíkom ujsť na nádražie.  Pán farár sotrval u mňa dva dni a po vystrojení odišiel prez Čataj do Maďarska, Juhoslávie ďalej do Francie. Bol som v zúfalstve preto chcel som sa rozhodnúť s nadp. Brhlíkom tiež odísť do Francie. Adresa moja však bola príliš známa neviem kde všelikde, lebo ďalší dobrovoľníci prichádzali ku mne o pomoc. Nadviazal som spojenie v Čataji s Karolom Sedlákom, pomocou ktorého prepravovali sme ďaľších mladíkov cez hranice zúčastniac sa sám osobne. Karol Sedlák bol odvážny pracovník, ktorý neskoršie bol stíhaný a tríznený agentmi UŠB.

Nakoľko v Maďarsku zostrila sa hliadka na hraniciach ako i vo vlakoch, padlo niekoľko našich mladíkov do rúk tejto hliadky, ale viacerým podarilo sa utiecť zpäť na Slovensko, ktorí sa zase obratili na mňa. Rozhodol som sa preto s mojou manželkou, ktorá robila odvážne cesty na rôzne miesta, ako aj s nadp. Brhlíkom, odcestovať do Budapešti a Belehradu a žiadať o každú možnú pomoc pre ďaľšie transporty. Po celú túto dobu mojej činnosti obetavo pomahali mi tiež moji rodičia a moja sestra Elena Kmeťová.

Cesta uskutočnila sa začiatkom februára 1940. V Budapešti zistili sme mnohé nezrovnalosti v odbojovom hnutí, čo zapríčinilo väznenie asi 2.000 našich ľudí čo išli do légií. Skúsenosti v Budapešti daly nám podnet k obavám, že takéto nezrovnalosti môžu byť aj v Belehrade. Po príchode do Belehradu hlasili sme sa najprv u p.vyslanca Dr Bachtíka, ktorý nás odkázal funkcionárom Dr. Tichému a tajomníkovi Matúškovi. Tu sme sa stretli s viacerími známimi, medzi nimi i s p. podpl. Zemanom veliteľom Podkarp. Rusy. Naše obavy staly sa skutkom, lebo pre nepochopenie vtedajšieho tajomníka odboja p. Matúšku museli sme i presto, že sme sa dali do styku s vyslanectvom Francuzskym, ktoré nás zase len odkázalo na p. Matúšku, opustili sme Belehrad, lebo žiadne cestovné pasy nám neboly vydané, ktoré maly slúžiť pre ďalší transport. Po príchode domov a zrade účelu našej cesty, boli sme s nadp. Brhlíkom uväznený a obžalovaný pre zločin úkladov proti Slov. republike a z vojenskej zrady. Nadp. Brhlík dostal 5 mesiacov väzenia a degradáciu, vďaka však terajšiemu podpl. Rašlovi, ktorý vedel o našich prácach a ktorý zasadal pri súde nadp. Brhlíka, kde som bol eskortovaný ako svedok s Krajského súdu v prospech nadp. Brhlíka. Nebyť p. podpl. Rašlu v ktorom som videl nášho človeka, čo sa aj v budúcnosti ukázalo pri našich rozhovoroch, iste by nadp. Brhlík dostal smrť alebo pri najlepšom doživotné vezenie.

Chcem spomenúť, že jedni z najlepších spolupracovníkov bol p. por. Jozef Čihák, pani Švabinská, p. riad. Hloušek a mnohých iných s ktorými som sa ani nepoznal, ale pracoval. Ja som bol uväznený na Krajskom súde a zase vďaka Dr. Adamišovi št. zástupcovi, lebo po 4 mesiacoch som bol prepustený.

Neprešlo ani niekoľko dní a už som pracoval v podujatej činnosti o ktorej vedel i terajší p. kpt. Nikolaj Vich tajomník SVOJPOV v Bratislave. Tentoraz bol som opatrnejší a začal som pracovať s cestovnými pasmi, ktoré som získal buď za peniaze alebo darom od robotníkov ktorý pracovali v Nemecku a odtiaľ ušli. Aj tento raz zoznámil som sa s pracovníkmi p. Šimekom, ing. Vokrojom a pomocou dnešného podpredsedu NV v Bratislave a majora jug.Dřímala ktorí pomocou tiež cestovných pasov pomáhali za hranice. (podpredseda NV p. Pozdech) Na stopu tejto linky prišlo UŠB a tak som sa zase dostal do väzenia na polícii a pozdejšie do Ilavy. Tesne pred Vianocami bol som ako poloblázon, čo som margíroval prepustený z Ilavy, ale stále sledovaný. Zo zamestnania dostal som hneď výpoveď, čo zapríčinilo to, že som sa katastrofálne zadĺžil. Manželka moja musela nastúpiť miesto, aby sme mohli aspoň žiť. Pozdejšie som si zase našiel miesto, ale porozumenia pre mňa nebolo nikde a pretĺkať som sa musel sám sem a tam. Konečne prišlo Národné povstanie v Turci a B. Bystrici. Myšlienkou mojou bolo isť do tuhého a teraz so zbraňou v ruke. Mal som dva browningy, nechal som sa preložiť do Turč. Sv. Martina, odkiaľ som bol niekoľkokrát na ceste do B. Bystrice, ale spolupracovníci ma odradili, že sám nezmôžem nič, aby som len počkal. V deň pádu B. Bystrice bol som v Štub. Tepliciach, chtiac cez hory do B. Bystrice, ale bolo už pozde, lebo som sa dozvedel, že Bystrica padla. Sklamaný, ale ohrievaný nadejmi od spolupracovníkov, že nebude dlho už trvať a príde deň slobody vrátil som sa do Martina.

Áno stalo sa to 11.apríla kedy konečne bol Martin zase slobodný.

Deň pred tým t.j. 10.4. Zachranil upozornením, že traja nemecký vojaci chcú rabovať ťažko nastrádané peniaze v Roľ. Pokladnici. Prvé dni bolo radosti a veselosti, ale neskoršie čo trvá i do dnes, zachmúrila sa táto radosť tým, keď vidí človek, že vlastne kdo má dnes slovo, kto rozhoduje, panuje atď, že sú to len zase tí bývalí karieristi a kolaboranti, čo boli na popredných miestach aj za bývalej éry.

Čo je s tými ľuďmi, ktorých zásluhou vznikly Československé légie vo Francii, Anglii a Rusku, národné povstanie na Slovensku či sa na týchto ľudí úplne zabudlo? Áno zabudlo, lebo ten ktorý pracoval za národnú myšlienku, mysle si, že nebude potrebovať plné vrecko legitimácií a potvrdení ako to dnes žiadajú od nás ľudia ktorí za bývalej éry nechávali nás zatvárať, vyhadzovať zo zamestnania atď. Áno tí ľudia rozhodujú dnes o nás, schovávajúc sa za rúška politických strán, závodných výborov a národných správ, špiniac tak národné barvy keď pomáhajú Nemcom a Maďarom zadovážovať si Čsl. Občianstva a spoľahlivosti len preto, aby získali viac prívržencov do svojej strany.

To neni to budovanie novej Čsl. Republiky, to je len zaštepovanie vredu pre národ, ktorý sa prebral z ťažkej poroby, to je podlosť a zvrhlosť zase tých ľudí, čo zničili prvú Čsl. Republiku.

Takto v malom stručnom opísaní bola prevádzaná ilegálna činnosť mojej osoby, neopisujúc mnohých pracovníkov ktorí padli alebo zahynuli v koncentračných táboroch za najsvätejšiu vec národného sebabytia štátu.

 

Potvrdzujem, že mám úradnú vedomosť o tom, že p. Konšt. Kmeť v r. 1940 bol väznený za to, že odišiel do Beogradu s úmyslom vstúpiť do jednotiek čsl. Zahraničnej armády a bol činne zapojený v odbojovej akcii prepravovania čsl. Dôstojníkov cez Slovensko a Maďarsko do Jugoslávie.

Bratislava, 29. IV.-46 pplk. Dr. Rašla v.r.

 

 

Týmto hodnoverne dosvedčujem, že pán Konštantín Kmeť veľmi horlivo spolupracoval v odbojovom hnutí protifašistickom jak so mnou tak aj s inými spolupracovníkmi ako hore udáva.
Jeho práca bola nezištnou, vyplývajúcou z čistej lásky k vlasti

Odporúčam do vrelej pozornosti

Bratislava, dňa 29. IV.1946 npor. J. Michalec v.r.

Guľatá pečiatka:

Čs. samostatná obrnená brigáda
Protest.duch.služba
Prot. Chaplain
Czechoslovak Independent
Armoured Brigade Group.