Príčiny neúspechu budovania štátu v Južnom Vietname: 4. Externé faktory

Autor: Bc. Zuzana Košťálová 🕔︎︎ 👁︎ 15.224

K externým faktorom, ktoré priamo či nepriamo pôsobili na proces budovania štátu sa môže zaradiť Severný Vietnam, Sovietsky zväz a Čínska ľudová republika. Tieto faktory mali negatívny vplyv predovšetkým na bezpečnostnú situáciu v JV. VDR nepriamo, ale aj priamo narúšala snahy juhovietnamskej vlády zaistiť bezpečnosť v krajine. V prípade ZSSR a Číny sa jednalo o nepriamy vplyv. Takisto problémy v Laose a Kambodži, ktoré vzájomne súviseli so situáciou v JV by sa mohli zaradiť medzi faktory, ktoré ovplyvnili priebeh budovania štátu v JV.[210]

Po Ženevskej konferencii sa VDR nikdy nevzdala svojho cieľu zjednotiť celý Vietnam pod jej vedením. Prvotne vláda Severného Vietnamu chcela získať moc v JV prostredníctvom politických prostriedkov, pretože verila, že vyhrajú voľby, ktoré sa mali konať podľa Ženevských dohôd v celom Vietname. Avšak po vzniku Vietnamskej republiky za pomoci USA a zrušení celovietnamských volieb Diemom, VDR upustila od stratégie zjednotenia politickou cestou a v roku 1959 prešla ku stratégii ozbrojeného boja.[211] VDR podporovala juhovietnamských komunistických povstalcov Vietkongu v ich snahe zvrhnúť oficiálnu juhovietnamskú vládu. Pre Vietkong mala značný význam Severovietnamská armáda, ktorá poskytovala pomoc v podobe vojenských a politických kádrov, dodávok zbraní, materiálu a výcviku. V polovici 60. rokoch boli oslabené jednotky Vietkongu doplňované vojakmi Severovietnamskej armády.[212] Severovietnamská pomoc povstalcom v JV bola dodávaná cez Ho Či Minhovu cestu, ktorí bola tvorená z rozvetvenej sieti ciest pozdĺž juhovietnamských hraníc s Laosom a Kambodžou.[213] V roku 1964 prvé jednotky Severovietnamskej armády začali prenikať cez Laos a Kambodžu na územie JV a postupne sa jej počet zvyšoval. Neskôr bolo vytvorené spoločné vojenské velenie pre JV.[214] Vláda JV preto musela čeliť dvojitej hrozbe, nielen útokom komunistických povstalcov v JV, ale aj Severovietnamskej armáde. Útoky VDR boli jedným z faktorov, ktoré sa podieľali na neúspešnom realizovaní programov. Predovšetkým sa jednalo o programy ktoré mali zaistiť bezpečnosť obyvateľstva, čím sa VDR významne podieľala na zhoršení bezpečnostnej situácie v JV. Spolu s Vietkongom zahájila Severovietnamská armáda tri veľké ofenzívy – Tet ofenzívu v roku 1964, Veľkonočnú ofenzívu v roku 1972 a rozhodujúcu ofenzívu v roku 1975, po ktorej juhovietnamská vláda kapitulovala.[215]

Reklama

Sovietsky zväz a Čínska ľudová republika nepriamo vplývali na budovanie štátu v JV. Obidva komunistické štáty podporovali VDR, nielen slovne, ale jej aj poskytovali jej materiálnu pomoc a Vietkong disponoval zbraňami, ktoré pochádzali aj z Číny aj zo Sovietskeho zväzu. Táto pomoc tak nepriamo narúšala snahy juhovietnamskej vlády vytvoriť bezpečné prostredie. Ich podpora nevychádzala len z spriaznenosti komunistických štátov, ale hlavne odrážala ich vlastné záujmy v tomto regióne.

Po Ženevských dohodách juhovýchodná Ázia nebola prioritou pre sovietsku zahraničnú politiku. ZSSR akceptoval rozdelenie Vietnamu a podporoval od tej doby hanojskú žiadosť o znovuzjednotenie len formálne. Sovietsky zväz síce poskytoval hospodársku pomoc a ľahké zbrane Severnému Vietnamu, ale odmietal severovietnamské požiadavky o dodávky ť ažkej vojenskej techniky. Dokonca kritizoval Hanoj za odmietanie sovietskej politiky mierovej koexistencie. V ďalších rokoch sa vzť ahy medzi VDR a ZSSR len zhoršovali. Obrat nastal po zmene sovietskeho vedenia v roku 1964, ktoré videlo vo vietnamskom konflikte možnosť zabrániť dominantnému postaveniu Čínskej ľudovej republiky v juhovýchodnej Ázii. Okrem toho sa obávalo, že prehliadanie hanojského režimu môže mať destabilizačný dopad na východoeurópske krajiny a poškodiť povesť Sovietskeho zväzu. Táto zmena smerovania sovietskej zahraničnej politiky nepriamo ovplyvnila rozhodnutie VDR vojensky zasiahnuť do bojov v JV.

Čínske vedenie si nárokovalo na dominantné postavenie v juhovýchodnej Ázii a snažilo sa obmedziť sovietsky vplyv v tomto regióne. Čína preto podporovala VDR a poskytovala jej hospodársku a vojenskú pomoc. V decembri 1964 Peking podpísal s Hanojom dohodu o prípadnom vyslaní čínskych vojakov, ktorí by pomáhali VDR v boji proti USA.

Čínska a sovietska podpora VDR a od roku 1965 tiež FNO mala pre vietnamských komunistov rozhodujúci význam. Rovnako ako materiálna pomoc mala význam aj ich odstrašujúca vojenská sila, ktorú si USA uvedomovali. Severovietnamská politika k Číne a Sovietskemu zväzu pomohla krajine získať od nich významnú hospodársku a vojenskú pomoc. Napriek tejto čínskej a sovietskej podpore sa ani ani Číne ani Sovietskemu zväzu nepodarilo získať podstatný vplyv na Severný Vietnam.[216]

Poznámky

[210] SHAPLEN, R.: The lost revolution: Vietnam 1945 – 1965, s. 359.

Reklama

[211] SCHANDLER, H. Y: Ngo Dinh Diem: Washington's FRANKENSTEIN MONSTER? s. 37.

[212] ROTTMAN, G. L., GERRARD H.: Bojovníci Vietkongu, s. 3.

[213] SCHANDLER, H. Y: Ngo Dinh Diem: Washington's FRANKENSTEIN MONSTER? s. 37.

[214] FREY, F.: Dějiny vietnamské války. Tragedie v Asii a konec amerického snu, s. 85.

[215] ANDRADE, D., WILLBANKS, J. H.: CORDS/Phoenix: Counterinsurgency Lessons from Vietnam for the Future, s. 9. Dostupné z http://usacac.army.mil/CAC/milreview/English/MarApr06/AndradeWillbanks.pdf.

[216] FREY, F.: Dějiny vietnamské války. Tragedie v Asii a konec amerického snu, s. 86 - 89.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více