Generálplukovník Wenzel Freiherr von Wurm

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 19.118

Budúci generálplukovník Wenzel von Wurm sa narodil v Karlíne (dnes časť Prahy) 27. januára 1859. Jeho otcom bol dôstojník rakúsko-uhorskej armády. Aj preto sa rozhodol pre vojenskú kariéru. Pretože mu boli blízke technické predmety nastúpil študovať ženijný odbor na Technickej vojenskej akadémie vo Viedni. Štúdium ukončil s vynikajúcimi výsledkami. Po skončení štúdia (1879) bol vyradený v hodnosti poručíka a nastúpil k Ženijnému pluku č. 1. Službu v tejto jednotke prerušilo iba ďalšie vzdelávanie. V rokoch 1883-85 navštevoval Vojnovú školu vo Viedni. Po absolvovaní štúdia bol povýšený do hodnosti nadporučíka a slúžil v štábnych funkciách najprv pri 58. pešej brigáde v Reichenbergu (Liberec) a neskôr pri 24. pešej brigáde v Tarnowe. Počas tejto služby bol povýšený do hodnosti kapitána. V roku 1886 sa oženil s Irenou Meznerovou. Mali spolu dve dcéry, z ktorých jedna zomrela v mladom veku. V osobnom živote musel prekonať ešte jednu traumu. Po deviatich rokoch manželstva mu zomrela manželka. V roku 1889 sa znova oženil. So svojou druhou manželkou Máriou Natieska mal ešte jednu dcéru.

V roku 1894 bol povýšený do hodnosti majora. Stalo sa to počas služby pri Pešom pluku č. 75 (Infanterieregiment Nr.75) v Salzburgu. V tom istom roku sa vracia do štábu. Prevzal funkciu náčelníka štábu 14. pešej divízie v Pressburgu (Bratislava). V tejto funkcii pôsobil len jeden rok. V roku 1895 je pridelený k dispozícii Ministerstvu vojny. Pôsobil na piatom oddelení ministerstva. K veleniu sa vracia v roku 1897 už ako podplukovník. Prevzal velenie Pešieho pluku č. 76 (Infanterieregiment Freiherr von Salis-Soglio Nr.76) v Ostrihome.

Reklama

V apríli 1900 je povýšený do hodnosti plukovníka a opäť sa vracia do Pressburgu (Bratislava). Tentokrát vo funkcii náčelníka V. zboru. Za vynikajúce výsledky v tejto funkcii ho nadriadení ocenili Rádom Železnej koruny. Prvú generálsku hodnosť obdržal v roku 1906. Bol povýšený na generálmajora a prevzal velenie 37. pešej brigády v Plzni. Neskôr prevzal aj velenie plzenskej 19. pešej divízie. Spomínanej divízie velil od roku 1910 a súčasne bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala. Od februára v roku 1914 prevzal velenie XVI. zboru v Dubrovníku.

Začiatok vojny ho zastihol vo funkcii veliteľa zboru. Jeho XVI. Zbor spadal pod 6. armádu poľného zbrojmajstra Oskara Potiorka. Jednotky 6. armády sa od prvého dňa vojny zúčastnili útoku na Srbsko. Počas prvého útoku bojovali jednotky XVI. zboru na rieke Uvac. Po všeobecnom ústupe došlo k reorganizácii rakúsko-uhorských jednotiek. V septembri absolvoval Wurmov zbor ťažké boje pri prechode rieky Driny, ktoré vyvrcholil dobytím dôležitého bodu mesta Jagodna. Mesto Wurmove jednotky udržali napriek silným protiútokom srbskej armády.


Wenzel von Wurm

V novembri 1914 rakúsko-uhorské vojska prerazili srbské pozície. Srbská armáda musela ustúpiť na celej šírke frontu. Wurmov zbor obsadil mestá Vuljevo a Rudné. Rakúsko-uhorské jednotky boli úplne vyčerpané. Veľké problémy im spôsobovalo zlé počasie a nedostatočné komunikácie. Prejavoval sa najmä akútny nedostatok potravín. Velitelia vojsk požadovali prestávku v operačnej činnosti. Len Wurm podporil veliteľa armády Potiorka a chcel pokračovať v útoku. Medzitým sa srbské jednotky spamätali a posilnili. Rakúsko-uhorský útok bol tvrdo odrazený. Na výkone jednotiek sa prejavili spomínané problémy, ktoré výrazne ovplyvnili bojaschopnosť. Rakúsko-uhorská armáda ustupovala a verejnosť bola šokovaná. Doposiaľ sa o vývoji vojny na Balkáne dozvedali len dobré správy. Za jedného z vinníkov katastrofy bol považovaný aj Wurm. Plánoval odstúpiť a odísť do dôchodku. Jeho činnosť počas posledných operácii mala byť predmetom vyšetrovania. Zodpovednosť za porážku prevzal samotný veliteľ armády generál Potiorek. Od tejto doby si v rakúsko-uhorskej armáde zo sebou Wurm niesol povesť bezohľadného veliteľa.

Po vstupe Talianska do vojny v máji 1915 patril Wurmov XVI. zbor medzi jednotky, ktoré mali zastaviť vpád talianskych jednotiek, kým rakúsko-uhorské velenie dokáže systematicky zhromaždiť dostatok jednotiek na novom fronte. Wurm dostal príkaz spôsobiť postupujúcemu nepriateľovi čo najväčšie straty. Jeho zbor sa rozmiestnil na rieke Soči západne od Gorizie. Toto postavenie rakúsko-uhorské jednotky ubránili v štyroch nasledujúcich bitkách. Za velenie v týchto bojoch bol vyznamenaný Rádom Márie Terézie. V marci 1916 mu bol udelený prestížny titul tajný radca. Medzi povýšenia a vyznamenania treba zarátať aj povýšenie do šľachtického stavu v auguste 1917.

V júni 1917 sa stal veliteľom 4. armády v oblasti Volyne. V tejto funkcii bol v auguste 1917 povýšený do hodnosti generálplukovníka. Krátko na to prevzal 1. armádu na rieke Soči. Po prevzatí velenia jeho 1. armáda úspešne prelomila talianske pozície v oblasti Flitsch a Tolmina, prekročili rieku Soči a postúpili až k rieke Piava.

V júni 1918 vyvrcholili bojové operácie na talianskom fronte. Sočská armáda a 6. armáda mali prekročiť Piavu. Tento útok mala podporiť aj útočná operácia armádnej skupiny Conrad. Napriek mnohým problémom sa útok na Piave začal úspešne. Niekoľko zborov prekročilo rieku a podarilo sa im udržať napriek prudkým útokom a veľkým stratám. Talianske velenie však bolo schopné svoje jednotky posilniť a zastaviť rakúsko-uhorskú ofenzívu. Vysoká hladina rieky zničili všetky mosty a rakúskym jednotkám hrozila katastrofa. Napriek ťažkej situácii sa Wurmove jednotky stiahli za rieku Piava a usporiadane ustúpili.

Reklama

Neúspešná ofenzíva bola labuťou piesňou rakúsko-uhorskej armády. Nasledujúce spojenecké útoky zachytili rakúsko-uhorské jednotky v totálnom rozvrate. Jednotky ustupovali, množili sa dezercie. Vojaci jednotlivých národností sa snažili dostať do svojich domovských oblastí. Tomuto rozkladu podľahli jednotky Sočskej armády medzi poslednými,aj vďaka Wurmovmu veleniu.

Po vojne žil generálplukovník Wurm vo Viedni. Dôchodku sa dlho netešil. Zomrel vo Viedni 21. marca 1921.

Vojenská kariéra

1879 – poručík
1885 – nadporučík
1888 – kapitán
1894 – major
1897 – podplukovník
1900 – plukovník
1906 – generálmajor
1910– poľný podmaršal
1914 – poľný zbrojmajster
1917 - generálplukovník

Vyznamenania

Rád Železnej koruny III. triedy
Rytiersky kríž Rádu Leopolda
Rádu Železnej koruny I. triedy s vojnovou dekoráciou
Rád Márie Terézie
Bronzová záslužná medaila s vojnovou dekoráciou
Vojensky záslužný kríž s vojnovou dekoráciou
Železný kríž II. triedy (Nemecko)
Železný kríž I. triedy (Nemecko)

Zdroje:
1. http://www.austro-hungarian-army.co.uk
2. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
3. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
4. http://www.firstworldwar.com

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více