Generálplukovník Karl Graf Kirchbach auf Lauterbach

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 18.726

Budúci generálplukovník Karl Kirchbach auf Lauterbach sa narodil 20. mája 1856 v meste Gyöngös (dnešné Maďarsko). Bol synom poľného podmaršala Ferdinanda von Kirchbach. Pochádzal zo starej vojenskej rodiny, konkrétne jej saskej vetvy. Šľachtický rod Kirchbachovcov pravidelne zásoboval rôzne armády vojenskými profesionálmi. Aj mladý Karl spolu so svojím mladším bratom Johannom boli predurčení pre vojenskú dráhu.

Karl vstúpil do armády vo veku jedenástich rokov. Svoju kariéru začal štúdiom v kadetnom ústave v St. Pölten a v Eisenstadte. Vojenské štúdium dokončil na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. Akadémiu opustil v auguste v roku 1875 a nastúpil ako mladý poručík k Dragúnskemu pluku č. 5 (Dragonerregiment Nikolaus I. Kaiser von Rußland Nr.5). Absolvoval kurz na jazdeckej škole (Reitlehrerinstitut), bol povýšený do hodnosti nadporučíka a prevelený k Dragúnskemu pluku č. 9 (Dragonerregiment Erzherzog Albrecht Nr.9).

Reklama

Mladého a talentovaného dôstojníka si čoskoro všimli jeho nadriadení. V rokoch 1880-1884 navštevoval viedenskú Vojnovú školu. V štúdiu dosahoval vynikajúce výsledky. Bol priradený ku generálnemu štábu a pôsobil vo viacerých funkciách. V roku 1887 bol povýšený do hodnosti kapitána. Po svojom povýšení slúžil na štábe 17. pešej divízie. V roku 1891 sa vrátil k Dragúnskemu pluku č. 9. V tomto období sa oženil.

V roku 1893 dosiahol hodnosť majora a znovu nastúpil službu v štábe. Spočiatku slúžil vo funkcii veliteľa štábu XV. armádneho zboru a od roku 1897 plnil rovnakú funkciu v rámci 8. jazdeckej divízie v meste Stanislau (Ivano-Frankivsk, UKR). Na vlastnú žiadosť túto funkciu opustil. Medzitým bol povýšený do hodnosti podplukovníka a prevzal velenie Dragúnskeho pluku č. 1 (Dragonerregiment Kaiser Franz Nr.1). Jeho kariéra normálne napredovala. Veliteľské funkcie sa striedali zo štábnymi. V apríli 1899 sa stal náčelníkom štábu III. armádneho zboru a bol povýšený do hodnosti plukovníka.

Od roku 1903 prevzal velenie 12. jazdeckej brigády v Sibini (Sibiu, RUM). O dva roky neskôr bol povýšený do prvej generálskej hodnosti. Čerstvý generálmajor prevzal velenie 10. jazdeckej brigády dislokovanej vo Viedni. V roku 1909 prevzal velenie 1. jazdeckej divízie (1.Kavallerietruppendivision) v Temešvári (Timisoara, RUM). V máji 1910 bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala. Patril ku skupine mladých generálov okolo arcivojvodu Františka Ferdinanda. Táto skupina sa vyznačovala moderným myslením, ktorí verili, že sa im podarí vybudovať z rakúsko-uhorskej armády modernú vojnovú mašinériu. Aj preto, nebolo veľkým prekvapením, že v roku 1911 prevzal funkciu inšpektora císarsko-kráľovskej vlastibraneckej jazdy (kkLandwehr-Kavallerie-Inšpektor).

Až do začiatku vojny sa snažil skvalitniť jazdecké jednotky landwehru. Chcel aby boli vycvičené na takej úrovni ako jednotky kavalérie spoločnej armády. Bol presvedčený, že jazdectvo dokáže zabezpečovať viac úloh, než len prieskum. Trval na skvalitnení spolupráce jazdeckých jednotiek s pešími divíziami. Jeho práca bola ocenená. V máji 1914 bol povýšený do hodnosti generála jazdectva a vymenovaný za tajného radcu. Po vypuknutí vojny prevzal velenie I. armádneho zboru (I. Armeekorps) v Krakove. Jeho zbor bol tvorený 5. pešou divíziou (Olomouc) a 46. pešou divíziou landwehru (Krakov) a jednotkami podriadenými priamo pod velenie zboru.

Zbor tvoril ľavé krídlo 1. armády pod velením generála jazdectva Viktora Dankla. Základnou úlohou I. armádneho zboru pod vedením generála Kirchbacha bolo kryť mobilizáciu rakúsko-uhorských vojsk. V auguste bojovali jednotky I. zboru severne od Tanewu a rozhodujúcim spôsobom prispeli k úspechu 1. armády v bitke pri Krasniku. V týchto bojoch rakúsko-uhorská 1. armády porazila jednotky ruskej 4. armády. Za velenie v týchto bojoch bol generál Kirchbach vyznamenaný Rádom Železnej koruny I. triedy s vojnovou dekoráciou.

Nasledujúce dni už také úspešne neboli. Rakúsko-uhorským silám rozmiestneným ďalej na východ sa nedarilo. Boli porazené a ustupovali. V tejto situácii sa musela stiahnuť aj 1. armáda generála Dankla. Jednotky podriadené 1. armáde ustúpili až na líniu toku rieky Dunajec. V tejto ťažkej situácii tvorili jednotky I. armádneho zboru zadný voj celej armády. V septembri jeho jednotky bojovali pri Iwangorode. Generál Kirchbach dočasne prevzal velenie armádnej skupiny južne od rieky Visla. Počas úspešnej nemeckej ofenzívy pri Gorliciach v máji 1915 postúpil Kirchbach zo svojím I. armádnym zborom až k rieke Ikwa neďaleko mesta Dubno. Za svoje služby v týchto bojoch bol ocenený Leopoldovým rádom I. stupňa.


Generálplukovník Karl Graf Kirchbach auf Lauterbach

V máji 1916 opustil generál Kirchbach východný front spolu so svojím zborom sa presunul do južného Tyrolska. Kirchbachov zbor bol podriadený 3. armáde a mal sa zúčastniť ofenzívy. Úlohou zboru bolo vyvinúť tlak na talianske pozície v záverečnej fáze útoku. Ofenzíva však stroskotala z rôznych dôvodov. Talianske jednotky vydržali čeliť sústredenému útoku rakúsko-uhorskej 3. armády. Zlyhalo najmä rakúsko-uhorské delostrelectvo, ktoré nedokázalo zničiť dobre ukryté talianske postavenia.

Reklama

Po neúspechu v Tyrolsku bol I. armádny zbor prevelený opäť na východný front. Od augusta 1916 prevzal generál Kirchbach zodpovednosť za obranu Tatárskeho priesmyku. Kirchbachove jednotky odrážali ruské útoky na tento strategický prechod Karpát počas augusta a septembra 1916. V septembri bol Kirchbach poverený velením 7. armády. Naďalej musel plniť obranné úlohy. Úspešná obrana mu vyniesla ďalšie povýšenie. Do hodnosti generálplukovníka bol vymenovaný dňa 1. novembra 1916.

V marci 1917 prevzal velenie 4. armády, ale miesto čoskoro opustil. Generál Kirchbach musel čeliť zákernej chorobe. Zlý zdravotný stav ho donútil opustiť službu. V októbri sa síce do služby vrátil, ale choroba na ňom zanechala výrazne stopy. V decembri 1917 získal grófsky titul. Začiatkom roka 1918 prevzal miesto veliteľa okupačných jednotiek na Ukrajine so sídlom v Odese. Jeho úlohou bolo spacifikovať dobyté územie a vyťažiť z neho čo najviac. Vojnou podvyživená monarchia, požadovala množstvo potravín, ale aj ďalšieho materiálu.

V apríli 1918 bol opäť donútený odovzdať funkciu zo zdravotných dôvodov. Po niekoľkých mesiacoch rekonvalescencii sa opäť vrátil do služby. Jeho návrat prišiel v čase, kedy bolo o osude monarchie rozhodnuté. V septembri prevzal funkciu inšpektora rakúsko-uhorských jednotiek na západnom fronte. V tejto dobe už išlo skôr o čestnú funkciu než o aktívnu službu. Porážka monarchie ukončila jeho aktívnu vojenskú kariéru. Po skončení vojny zostal žiť v Rakúsku. Zomrel 20. mája 1939 v Scharnsteine (Horné Rakúsko)

Kariérny postup

1875 – poručík
1880 – nadporučík
1887 – kapitán
1893 – major
1896 – podplukovník
1899 – plukovník
1905 – generálmajor
1909 – poľný podmaršal
1914 – generál jazdectva
1916 - generálplukovník

Vyznamenania

1901 – Vojenský záslužný kríž (Militärverdienstkreuz)
1903 – Rád železnej koruny III. triedy (Orden der Krone Eisernen 3.Klasse)
1911 – Rytiersky kríž Leopoldovho rádu.
1914 - Rádom Železnej koruny I. triedy s vojnovou dekoráciou
1915 – Rád Leopolda I. triedy
1916 – Bronzová záslužná medaila s vojnovou dekoráciou
1917 – Vojenský záslužný kríž s vojnovou dekoráciou a mečmi

Zdroje:
http://www.austro-hungarian-army.co.uk/biog/kirchbach.htm
http://de.wikipedia.org/wiki/Karl_von_Kirchbach_auf_Lauterbach
http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více