Generálplukovník Karl Freiherr von Pflanzer-Baltin

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 26.574

Tento úspešný generál  sa narodil v meste Fünfkirchen (Pécs, Maďarsko)1. júna 1855.  Bol synom generálneho audítora Wilhelma Pflanzera. Po absolvovaní nižšej reálnej školy sa rozhodol pre vojenskú dráhu a nastúpil na kadetný ústav v Marburgu. Neskôr prestúpil  do kadetného ústavu v Eisenstadte. Ako úspešný študent pokračoval v odbornom štúdiu na Vojenskej akadémie vo Viedenskom Novom meste. V roku 1875 ukončil štúdium na akadémii a bol slávnostne vyradený v hodnosti poručíka. Okamžite nastúpil službu v Dragúnskom Pluku č. 1(Dragonerregiment Kaiser Franz Nr.1) s dislokáciou v Moste.

Počas služby si dopĺňal vojenské vzdelanie. V rokoch 1877-1878 navštevoval školu pre dôstojníkov brigády v Pardubiciach a v rokoch 1878- 1880 absolvoval Vojnovú školu vo Viedni. V štúdiu dosiahol vynikajúce výsledky  a bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Do roku 1889 absolvoval niekoľko kratších funkčných  zaradení V Ľvove, Přemyšli a Temešvári, kým nakoniec zakotvil  pri 18. pešej divízii v Mostare. Tu bol v roku 1884 povýšený na kapitána.

Reklama

V roku 1889 sa musel opäť sťahovať a nastúpil službu v Hulánskom pluku č. 2 (Ulanenregiment Fürst zu Schwarzenberg Nr.2) v Tarnove. Tu prežíval nielen ďalšiu etapu svojej vojenskej kariéry, ale udiali sa tu aj udalosti dôležité pre jeho osobný život. Zoznámil sa a následne sa oženil s Hedvigou Fegerovou. Mali spolu dvoch synov Arthura a Erwina. Obaja slúžili v jazdeckých jednotkách Neskôr Erwin zahynul v prvej svetovej vojne.

V roku 1891 úspešne vykonal skúšky pre vyšších dôstojníkov a dosiahol hodnosť majora. Získava nové funkčné zaradenie a stáva sa inštruktorom na Vojnovej škole, kde vyučoval do roku 1895. V roku 1893 jeho otca povýšili do šľachtického stavu. Od tohto momentu mohol mladý major používať meno Karl Edler(barón) von Pflanzer . Nasledujúci rok bol povýšený na podplukovníka a za svoje pracovné úsilie získava Vojenský záslužný kríž. V roku 1897 je už plukovníkom a povýšil aj v šľachtickej hierarchii. Jeho bezdetný strýko Josef  slobodný pán von Baltin preňho vymohol právo používať titul a erb von Baltin. Od roku 1898 preto používa meno a titul Karl slobodný pán von Pflanzer – Baltin.

Po vymenovaní do plukovníckej hodnosti sa stal náčelníkom štábu 11. armádneho zboru so sídlom v Ľvove. Za vynikajúce výsledky v službe bol vyznamenaný Rádom železnej koruny III. triedy. V roku 1903 prevzal velenie 32. pešej brigády dislokovanej v Nagyszeben (Sibiu, RUM). V tom istom roku bol povýšený do svojej prvej generálskej hodnosti. Zachovali sa hlásenia  jeho nadriadených, ktoré ho charakterizovali, ako talentovaného a spoľahlivého dôstojníka. Práve tieto hodnotenia ovplyvnili jeho ďalšie smerovanie. Medzitým prevzal svoju poslednú veliteľskú funkciu v predvojnovom období. V roku 1907 prevzal velenie 4. pešej divízie v Brne a zároveň bol povýšený do funkcie poľného podmaršala.


Generálplukovník Karl Freiherr von Pflanzer-Baltin

V následujúcich rokoch venoval veľkú pozornosť zvyšovaniu taktických schopností jeho jednotiek. Tomuto cieľu podriadil celé svoje úsilie a stihol si narobiť veľa nepriateľov medzi konzervatívne naladenými dôstojníkmi.  Jeho nápady sa uplatnili a a jeho snaha bola odmenená vyznamenaniami i kariérnym postupom. V roku 1911 prevzal funkciu hlavného inšpektora dôstojníckych škôl. Z tejto pozície mal veľký vplyv na vzdelávanie dôstojníkov. Postupne sa začal zaoberať odchodom do dôchodku. Zhoršujúca sa medzinárodná situácia postupne prerástla do 1. svetovej vojny jeho plány na dôchodok úplne zhatila.

Reklama

Mobilizácia armády a jej prechod na vojnové stavy si vynútil zotrvanie starších dôstojníkov v dôchodkovom veku v armáde. Stal sa členom technickej vojenskej komisie, ale onedlho vyrazil aj do poľa. V októbri 1914 bol povýšený do hodnosti generála jazdectva. Odišiel do Sedmohradska aby bránil ruským jednotkám preraziť cez Karpaty a ohroziť Uhorsko. Na mieste zreorganizoval tu umiestnené jednotky a vytvoril z nich armádnu skupinu Pflanzer – Baltin. Jeho jednotky boli posilnené okrem iných aj poľskou Légiou. S touto improvizovanou zostavou jednotiek odrazil nástup ruských jednotiek a vytlačil ich za hranice monarchie. Za tieto bojové úspechy obdržal Rád Leopolda I. triedy. Počas Vianoc jeho jednotky získali pod kontrolu Užocký priesmyk a jeho jednotky zaujali obranné postavenia v Karpatoch.

Od februára 1915 posilnili jeho postavenie nemecké jednotky. S touto podporou prekročil Karpaty a obsadil mesto Černovice. Odmenou bola priehršť ďalších vyznamenaní a rádov. V tomto období korektne vychádzal z nemeckými dôstojníkmi a bol nimi priaznivo hodnotený. To sa, ale čoskoro zmenilo.

Po bitke pri Gorliciach  bola z jednotiek generála Pflanzera – Baltina sformovaná 7. armáda. V auguste 1915 dosiahla jeho armáda rieku Seret. Ruským jednotkám sa však podarilo narušiť postavenie nemeckých jednotiek, ktoré boli bezprostrednými susedmi 7. armády. Počas tejto krízy bola 7. armáda nútená ustúpiť. Generál Pflanzer-Baltin svoju armádu umne stiahol  a ústup sa zaobišiel bez zbytočných strát. V máji 1916 bol povýšený do hodnosti generálplukovníka. Generál Pflanzer-Baltin dosiahol vrchol svojej kariéry. V celej armáde si získal povesť neúnavného útočníka.

Brusilovová ofenzíva  v júni 1916 prekvapila rakúsko-uhorské jednotky a tvrdý úder dostala aj 7. armáda. V priestore Jastowic ruské jednotky prerazili pozície 7. armády. Armáda generálplukovníka Pflanzera-Baltina utrpela ťažké straty a musela začať ústup. Za cenu veľkého úsilia a strát nakoniec nemecké a rakúsko-uhorské jednotky stabilizovali svoje postavenie. Ruská armáda však opäť obsadila Černovice a vytlačila rakúsko-uhorské jednotky z východnej Bukoviny.

Počas týchto udalostí sa začali rozpory medzi nemeckými dôstojníkmi a generálom Pflanzerom-Baltinom. Nemci obviňovali generálplukovníka Pflanzera-Baltin, že prideľuje nemeckým jednotkám oveľa nebezpečnejšie úlohy ako rakúsko-uhorským. Operácie nemeckých jednotiek sa tak končia spravidla oveľa väčšími stratami. Ohováračska kampaň došla až tak ďaleko, že nemecké velenie odmietalo podriadiť nemecké jednotky jeho veleniu. Podstatou celého problému bol boj o hlavný vplyv na tomto bojisku a vyplýval z celkove zložitých vzťahov medzi oboma spojencami. Aby sa predišlo ešte vážnejším nedorozumeniam a konfliktom požiadal arcivojvoda Friedrich generálplukovníka Pflanzera-Baltina, aby požiadal o prepustenie z armády zo zdravotných dôvodov. Generálplukovník prijal toto odporúčanie  a požiadal o uvoľnenie z funkcie. V novembri 1916 opustil armádu a odišiel do dôchodku.

Pokojný odpočinok mimo diania netrval dlho. V marci 1917 ho nový cisár Karol opäť povolal do služby. Stal sa Inšpektorom peších jednotiek, no čakala ho aj frontová služba. V júli 1918 prevzal velenie nad rakúsko-uhorskými jednotkami v Albánsku. Pflanzer-Baltin svojim typicky útočným štýlom zadržiaval francúzsko-talianské jednotky a blokoval ich postup až do augusta 1918.

Po zrútení Bulharska nemali jeho jednotky žiadnu šancu udržať sa v daných postaveniach. Generálplukovník Pflanzer-Baltin viedol ústupové boje a sťahoval sa organizovane za hranice rozpadajúcej sa monarchie. Po skončení vojny odišiel z armády a žil vo Viedni. Zomrel 25. apríla 1925. Na jeho pohrebe s plnými vojenskými poctami sa zúčastnili tisíce jeho bývalých podriadených. Je pochovaný na cintoríne vo viedenskej štvrti Hietzing.

Kariérny postup

1875 – poručík
1880 – nadporučík
1884 – kapitán
1891 – major
1894 – podplukovník
1897 – plukovník
1903 – generálmajor
1907 – poľný podmaršal
1914 – generál jazdectva
1916 - generálplukovník

Vyznamenania

1894 - Vojenský záslužný kríž
1901 – Rád železnej koruny III. triedy
1909 – Rytiersky kríž Rádu Leopolda
1914 – Rád Leopolda I. triedy
1915 – Vojenský rád Márie Terézie
1915 – Železný kríž II. triedy
1915 - Železný kríž I. triedy
1916 - Vojensky záslužný kríž I. triedy
1918 – Rád Sv. Štefana

Zdroje:
http://www.austro-hungarian-army.co.uk/biog/pflanzer.htm
http://de.wikipedia.org/wiki/Karl_von_Pflanzer-Baltin
DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908

 

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více