Vojna ruží XIII. – Vláda Richarda III.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 27.145

Prvoradým cieľom Richarda z Gloucesteru bolo získať kontrolu nad mladým Eduardom V. predtým, než ho korunujú za kráľa. Richard vedel, že mladého kráľa vedú Woodvillovci pod vedením lorda Riversa z Walesu do Londýna. Spolu so svojím sprievodom ich zastihol v Northamptone. Richard s Riversom spolu stolovali, keď dorazil vojvoda Buckingham, ktorý zjavne priniesol Richardovi nejaké správy. V noci Richardovi ľudia zatkli Riversa a ďalších Woodvillovcov z kráľovho sprievodu. Riversove jednotky boli prepustené a o kráľov sprievod sa začali starať Richardovi ľudia.

Mladého kráľa znepokojilo zatknutie jemu blízkych strážcov. Kráľ protestoval, čo vyprovokovalo Buckinghama k ostrým poznámkam na adresu Woodvillovcov. Mladého Eduarda obaja vojvodovia nepresvedčili a celkom určite bol zmätený zo správania svojho strýka Richarda. Vyzeralo to, že Richard sa rozhodol pre preventívny úder proti Woodvillovcom. Celkom určite zohráva v týchto udalostiach významnú úlohu vojvoda z Buckinghamu, ktorý túto rodinu nenávidel ešte viac. Keď sa zvyšok Woodvillovcov dozvedel, čo sa stalo zachvátila ich panika. Markíz z Dorsetu ušiel do Francúzska a kráľovná sa s dcérami a mladším synom dala pod ochranu cirkvi.

Reklama

V ďalších dňoch sa Gloucester ujal funkcie protektora. Do tejto funkcie ho potvrdila rada 10. mája 1483. Korunovácia bola preložená na 22. júna 1483. Eduard V. sa medzitým uchýlil do Toweru. Medzitým Gloucester odmeňoval svojich priaznivcov. Všetko sa zdalo v normále. Odstránenie politických protivníkov sa stalo úplne bežnou záležitosťou. Lenže od 9. júla sa Gloucesterovo správanie začalo prudko meniť. V týchto dňoch sa stalo niečo, čo zjavne zmenilo Gloucesterove názory na usporiadanie mocenských pomerov v Anglicku. Jeho ďalšie kroky smerovali k získaniu vlády pre seba a svojich potomkov. V ten deň vysiela Gloucester poslov na sever zo žiadosťou o posily.

Dňa 13. júla sa uskutočnilo osudové zasadnutie kráľovskej rady. Na tejto rade Obvinil Gloucester lorda Hastingsa zo zrady a dal ho zatknúť. Hneď potom ho jeho ľudia popravili. Zatknutý bol aj lord Stanley, arcibiskup Rotherham a biskup Morton. Kráľova obľúbená milenka Jane Shorova, ktorú Richard priam nenávidel bola uväznená a obvinená z čarodejníctva. Vražda lorda Hastingsa pobúrila verejnú mienku, pretože bolo známe, že Hastings bol najvernejší spoločník kráľa Eduarda a bol obľúbený. Korunovácia bola odvolaná. Kroky ktoré Richard z Gloucesteru podnikol boli jasným prevratom, preto je nepochopiteľné, prečo dovolila kráľovná svojmu mladšiemu synovi vojvodovi z Yorku opustiť Westminster a pridať sa k svojmu bratovi do Toweru. Takto mal Richard oboch svojich synovcov v rukách.


Poprava lorda Hastingsa

Historici sa dodnes sporia , prečo došlo k takejto zmene v Richardovom konaní. Oponenti Richarda Gloucestera ho vinia z totálnej bezcharakternosti a vypočítavosti. V skutočnosti, to také jednoduché asi nebolo. Richard bol vždy loajálnym prívržencom svojho brata, preto boli jeho kroky veľmi prekvapivé. Do popredia sa tlačí určitá zaujímavá hypotéza, ktorá ale neospravedlňuje Richardove kroky.

Na zmene Richardových názorov mohol mať veľký podiel vojvoda z Buckinghamu, fanatický nepriateľ Woodvillovcov. Pri ceste na juh mal Richard ťažkú hlavu z myšlienky, že po smrti kráľa Eduarda je obklopený nepriateľmi. Túto jeho obavu veľmi efektne roznecoval Buckingham, ktorý Richarda presviedčal, že ak neodstráni Woodvilovcov, časom si omotajú panovníka okolo prsta a Richard bude postupne odstavený od moci a vplyvu. To isté postihne predstaviteľov starej šľachty. Buckingham bol Richardovým „Mefistom“, ktorý ho podnecoval k rozhodnému úderu proti Woodvillovcom. Richard sa veľmi obával svojho pádu, najmä odvtedy, čo sa mu narodil syn. Vidina, že ho jeho politickí oponenti odstránia ho priam desila.


Henry Stafford, vojvoda z Buckinghamu

Po likvidácii Woodvillovcov potom nasledovalo odstránenie kráľových synovcov a prevzatie trónu. Tento krok je najviac odsudzovaný, ale keď sa Richard rozhodol konať nezastavil sa už pred ničím. V tom čase sa objavila téza, že deti kráľa Eduarda s Alžbetou Woodvillovou sú nemanželské, lebo v tom období bol kráľ tajne ženatý s lady Eleanorou Butlerovou. Možno táto informácia sa prevalila na zasadnutí kráľovskej rady 9. júla. Musela byť pre Richarda šokom. Bez ohľadu nato, či bola pravdivá alebo nie Richard jej veril. To by vysvetľovalo zúrivý výpad proti Hastingsovi a kráľovej milenke Jane Shorovej. Veď kto by o kráľových tajomstvách vedel lepšie ako jeho spoločník v zábavkách a milenka. Táto kauza mohla spôsobiť, že Richard zanevrel na pamiatku svojho brata a zároveň otvorila otázku nástupníctva. Nelegitímne deti totiž nemohli zasadnúť na trón a v tom prípade , by bol Richard dedičom koruny. Samozrejme je to iba hypotéza.

Reklama

Všetko mohlo byť oveľa jednoduchšie. Richard z Gloucesteru mohol byť skvelým hercom a manipulátorom, ktorý od začiatku plánoval prevrat a chcel sa zmocniť trónu. Svojim počiatočným konaním oklamal svojich nepriateľov i blízkych kráľových ľudí ako bol napr. lord Hastings. Až neskôr odkryl karty. Hastingsa zlikvidoval, pretože ten odmietol podporovať Richarda v jeho honbe za trónom. Celá historka s kráľovým tajným manželstvom bola vymyslená preto, aby uvoľnila Richardovi cestu k trónu. Richard bol síce vždy verný svojmu bratovi, ale nebol by prvý, ktorého moc opantala natoľko, aby sa od základu zmenil. Jeho cieľavedomý útok na trón podporuje aj uväznenie ďalšieho synovca Eduarda z Warwicku, syna staršieho brata vojvodu z Clarence, ktorý bol v skutočnosti prvým dedičom. Aj tento mladík skončil v Toweri.

Bez ohľadu na tieto hypotézy, ďalšie udalosti sú jasné. Kráľovská rada požiadala Richarda z Gloucesteru aby prijal korunu. Korunovačnú prísahu zložil Richard 26. júla 1483. v ten istý deň bol i popravený poprední Woodvilovci lord Rivers, sir Richard Grey, sir Thomas Vaughan a sir Richard Hunt na hrade Pontefract. Nad korunováciou kráľ Richarda III. sa vznášal ešte jeden temný tieň. V týchto dňoch boli pravdepodobne zavraždení synovia Eduarda IV. v Toweri. Osud nešťastných princov mal zostať navždy temnou škvrnou Richardovej vlády. Čo sa v skutočnosti so synmi Eduarda IV. stalo nie je celkom vysvetlené. Je jasné, že boli zavraždení, ale podrobnosti nie sú objasnené.


Vojvoda Gloucester odvádza svojích synovcov do Toweru - fantázia autora obrazu, pretože táto scéna sa nikdy neodohrala. V Toweri bol najprv iba starší syn bývalého kráľa Eduard V., až neskôr k nemu pribudol jeho mladší brat.

Po svojej korunovácii odišiel Richard na cestu po svojom kráľovstve. Navštívil mnoho miest , v Yorku pasoval za rytiera svojho syna a vrátil sa do Londýna. Tu ho prekvapila správa, že na západe vypukla vzbura, ktorú viedol vojvoda Buckingham, teda človek, ktorý len nedávno viedol jeho korunovačné obrady. Vzbura bola, zle skoordinovaná, preto sa jej Richard dokázal ubrániť. Vojvoda Buckingham bol potomkom Tomáša z Woodstocku posledného syna Eduarda III. Buckingham mal na trón takisto nárok, ak by odstránil Richarda. Richard zlikvidoval všetkých bližších následníkov a medzi trónom a Buckinghamom stál už len on. To bola jedna z možností. V skutočnosti sa však Buckingham rozhodol podporiť Henricha Tudora.

K povstaniu sa pridalo aj zopár starých Eduardových druhov, ktorý chceli vyslobodiť princa Eduarda z Toweru a dosadiť ho na trón. Medzitým sa však rozniesla správa, že princovia sú mŕtvi. Väčšina prívržencov bývalého kráľa bola zhrozená nad smrťou jeho detí a prikláňali sa k názoru, že Eduarda je potrebné zvrhnúť a nahradiť. Začali sa spriadať nové spojenectvá. Woodvillovci a Lancasterovci začali uvažovať nad plánom svadby medzi Henrichom Tudorom a Alžbetou, dcérou Eduarda IV., čím by spojili rody Yorkov a Lancasterovcov. Povstanie vypuklo v októbri, čo nebolo veľmi vhodné obdobie. Cesty boli zlé a jednotlivé sily sprisahancov sa nestihli spojiť. Buckinghamova vzbura bola potlačená a on sám uväznený a popravený. Henrichovi Tudorovi sa vďaka nepriazni počasia nepodarilo uskutočniť inváziu a musel sa vrátiť do Bretónska.

Po potlačení vzbury zvolal Richard parlament na ktorom presadil zákon Titulus regius, ktorý podrobne ospravedlňoval jeho nástup k moci. Zároveň boli všetci šľachtici zapojení do nedávnej vzbury vyhlásení za zradcov. Nebyť vraždy oboch Eduardových synov, nelíšil by sa Richard od iných veľkých šľachticov, ktorí siahli po tróne. Tento zločin bol však veľkou škvrnou na jeho povesti. Nevie sa kto presne a kedy spáchal tento ohavný zločin, ale je isté, že zodpovednosť zaňho nesie Richard z Gloucesteru.

V roku 1674 za vlády Karola II. sa pri prestavbe našla pod schodiskami v Bielej veži našla drevená truhla s kostrami dvoch detí. Vtedajšie poznatky nedokázali presne určiť vek pozostatkov a dobu úmrtia, ale všetci došli k záveru, že by to mohli byť pozostatky nešťastných princov. V roku 1933 patológovia potvrdili, že kostry patria 12 a 10 ročným chlapcom. V súčasnosti by moderné výskumné metódy mohli túto záhadu vyriešiť úplne. Vražda oboch princov Richardovi šťastie nepriniesla. Od začiatku svojej vlády musel likvidovať opozíciu a stratil dôveru širšej verejnosti. Jeho obdobie, ktoré strávil na anglickom tróne nemalo trvať dlho.

Zdroje:
Neillands, R.: Války růží. Praha: Naše vojsko, 1992
http://en.wikipedia.org/wiki/Wars_of_the_Roses
http://www.wars-of-the-roses.com/
www.luminarium.org/encyclopedia/hastings.htm

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více