Vojna ruží I. - Korene vojny

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 48.379

Termín vojna ruží nie je pôvodný. Takto konflikt nazval, až sir Walter Scott v 19. storočí. Odvtedy sa používa na označenie dynastickej vojny o anglicky trón, ktorá prebiehala v rokoch 1455 -1485. Hoci vojna prebiehala v rozmedzí spomínaných rokov, jej korene treba hľadať oveľa skôr. Väčšina autorov sa prikláňa k téze, že prapôvod konfliktu treba hľadať v roku 1399, keď Henrich Bolingbrooke zvrhol z trónu Richarda II. a začal vládnuť ako panovník Henrich IV. Bol to prvý panovník z rodu Lancasterovcov.

Nezáleží na tom, že bol Richard II. neschopný kráľ a Henrich IV. šikovný panovník. Pointou je, že sa po prvýkrát stalo, že mocný člen kráľovského rodu zvrhol legitímneho panovníka. Doktrína o božskom práve kráľov síce ešte nebola sformulovaná, ale kráľ bol považovaný za zástupcu Boha na zemi. Korunovácia bola sviatosť a zvrhnúť pomazaného kráľa bol v podstate strašný zločin. Uzurpácia trónu zo strany Henricha IV. znamenala precedens. Do popredia sa dostala téza, že kráľ je iba primus inter pares, to znamená prvý medzi sebe rovnými. Na kráľovský trón si môžu robiť nároky aj ďalší členovia kráľovskej rodiny, ak dokážu, že nato majú. Neskoršie vojny medzi Yorkovcami a Lancasterovcami považovali mnohí za trest za zvrhnutie kráľ Richarda II.

Reklama


Slávna, ale vymyslená scéna zo Shakespearovej hry, v ktorej si Richard vojvoda z Yorku a Edmund vovoda zo Somersetu (Lancasterovci) vyberú bielu a červenu ružu, ako znak svojich frakcií.

Hlavným cieľom prvej časti seriálu článkov o vojne ruží je vysvetliť si vzťahy medzi rodinami Yorkovcov a Lancasterovcov. Faktom je ,že zakladatelia oboch rodín odvádzali svoj pôvod od kráľa Eduarda III. Obe tieto rodiny totiž vzišli z potomstva jeho synov. Kráľ Eduard mal trinásť detí, ale zaujímať nás bude iba jeho 5 synov a ich potomstvo:

1. prvý syn – Eduard z Woodstocku „Čierny princ“. Známy vojvodca a pravá ruka svojho otca. Zomrel počas vojnového ťaženia na chorobu v roku 1377. Zanechal po sebe syna , ktorý sa stane kráľom Richardom II. Práve jeho zvrhne Henrich Bolingbrooke (v rodokmeni je táto rodová línia vyznačená čiernou farbou).

2. druhý syn – Lionel vojvoda z Clarence. Táto rodová línia nás bude zaujímať. Od tohto syna kráľ Eduarda III. pochádzal nárok Yorkovcov na trón. Samozrejme iba v prípade, ak by ten trón chceli. Lionel mal dcéru Filipu, ktorá sa vydala za Edmunda Mortimera , knieža z March. (3. knieža z March) Ich najstarší syn Roger, knieža z March (4. knieža z March) mal tri deti. Dvaja synovia zomreli v mladom veku, dcéra Anna sa vydala za Richarda , knieža z Cambridge. Keďže obaja synovia kniežaťa z March zomreli, tituly a majetky zdedil potomok jeho dcéry Anny. Knieža z Cambridge bol synovcom vojvodu z Yorku ( knieža z Cambridge a jeho strýko vojvoda z Yorku pochádzali od štvrtého syna kráľa Eduarda). Po smrti vojvodu z Yorku, pripadol tento titul kniežaťu z Cambridge a jeho dedičom. Práve knieža z Cambridge a jeho manželka Anna Mortimerova mali spolu syna Richarda, ktorý po smrti otca zdedí titul vojvoda z Yorku. Richard Plantagenet vojvoda z Yorku začal vojnu medzi Lancasterovcami a Yorkovcami ( v rodokmeni je táto rodová línia vyznačená červenou farbou).

Problém je v tom, že Yorkovci sa nehlásili k svojmu pôvodu od druhého syna kráľa Eduarda, pretože ich ani nenapadlo siahnuť po tróne. Od druhého syna kráľa Eduarda III. pochádzali po ženskej línii. Po mužskej línii pochádzali od štvrtého syna kráľa Eduarda III. Teda už rodina matky Richarda vojvodu z Yorku s rodinou jeho otca boli príbuzní. Richardova matka bola prapotomkom druhého syna kráľa Eduarda III. a a Richardov otec bol prapotomkom štvrtého syna kráľ Eduarda III.

Reklama


Rodokmeň prvých dvoch synov kráľa Eduarda III.

3. tretí syn – Jan Gentský vojvoda z Lancasteru. Od tretieho syna kráľa Eduarda III. odvodzovali svoj pôvod Lancasterovci. Jan Gentský bol otcom Henricha Bolingbrooka, ktorý zvrhol Richarda II. a začal vládnuť ako Henrich IV. (v rodokmeni je táto rodová línia zvýraznená zelenou farbou).

4. ptvrtý syn – Edmund z Langley vojvoda z Yorku. Od tohto syna odvodzovali svoj pôvod Yorkovci. Za svoju hlavnú rodovú líniu ju považovali preto, že z tejto vetvy pochádzal Richard z Cambridge, teda otec Richarda Plantageneta vojvodu z Yorku, ktorý začal vojnu ruží. Pretože Yorkovci nepomýšľali na trón , nehlásili sa k ženskej línii rodu, ktorá pochádzala od druhého syna kráľa Eduarda III. to sa ale zmenilo ( v rodokmeni je táto rodová línia zvýraznená modrou farbou).

5. piaty syn – Tomáš z Woodstocku. Potomkovia tohto syna najmenej zasiahli do dynastických bojov, pretože ich nároky na trón boli najmenšie. Väčšina členov tejto vetvy bola spriaznená z Lancasterovcami a podporovali ich. Patrili tu vojvodovia z Buckinghamu, kniežatá z Essexu a kniežatá zo Staffordu. ( v rodokmeni je táto línia označená fialovou farbou).


Rodokmeň tretieho, štvrtého a piateho syna kráľa Eduarda III.

Na záver malé zhrnutie. Ako prvý zvrhol legitímneho panovníka Henrich Bolingbrooke. Začal vládnuť ako Henrich IV. a zabezpečil trón pre vetvu Lancasterovcov. Nemal na to právo, pretože bližšie k trónu mali potomkovia druhého syna Eduarda III. Lenže Henrich IV. sa nestal kráľom, pretože na to mal právo, ale pretože na to mal schopnosti a silu, aby si trón získal. Všetko bolo v poriadku pokiaľ si Lancasterovci vedeli moc udržať.

Po Henrichovi IV. nastúpil na trón jeho syn Henrich V. Kráľ známy ako veľký bojovník a víťaz od Agincourtu. Tento panovník musel, ako prvý Lancaster zakročiť proti spochybneniu legitimity svojej vlády. Pred odchodom do Francúzska v roku 1415 poslal na popravisko Richarda vojvodu z Cambridge za vlastizradu. Tento šľachtic ( potomok štvrtého syna kráľ Eduarda III.) sa pokúsil na trón dostať svojho švagra Edmunda Mortimera (pochádzal od druhého syna kráľa Eduarda III.) lenže Mortimer nemal o trón záujem a dokonca sám Richarda prezradil.

Richard z Cambridge popravený v roku 1415 nie je nikto iný , ako otec Richarda Plantageneta vojvodu z Yorku. Richard sa na rozdiel od otca snaží byť verným služobníkom kráľa a až do roku 1450 bol verný Lancasterovec. A mohol ním zostať až do smrti, keby si ho a jeho služby vážili. Namiesto toho ho neustále urážali a krivdili mu. Lenže v roku 1450 pohár trpezlivosti pretiekol a vojvoda z Yorku prvýkrát pozdvihne zbraň proti legitímnemu kráľovi. Neprešlo veľa času a urážaný vojvoda si začne nárokovať na trón, ktorý mu legitímne patrí ako potomkovi druhého syna kráľa Eduarda III. Ale to už sú vojny ruží v plnom prúde.

Lancasterovci mohli vládnuť, dokiaľ mali silu. Všetci, ktorí sa snažili uchmatnúť moc Henrichovi IV. a V. dopadli veľmi zle. Títo panovníci si trón vedeli uchrániť. Henrich V. však zomrel v čase , kedy jeho syn budúci Henrich VI. mal osem mesiacov. Veličenstvo batoľa zdedilo vládu v Anglicku a Francúzsku. Anglická šľachta nebola nadšená. O vláde kráľa -dieťaťa sa dalo naisto povedať len jedno, že to bude vláda nebezpečná. Henrich V. nebol naivný a na smrteľnej posteli vydal jasné pokyny, ako má byť spravované jeho kráľovstvá v čase synovej nedospelosti. Henrichovi spolupracovníci sa snažili naplniť jeho vôľu, ale aj pri najlepšom chcení, to nebolo ideálne. Radcovia mohli svoje postavenie zneužívať, ovplyvňovať mladého princa a šľachta zďaleka nepočúvala kráľovských miestodržiteľov, tak ako kráľa.

Keď vládol silný kráľ, ktorý dbal o poriadok, bol úspešný vo vojne a j v mieri, tak nikoho netrápilo, že jeho nárok na trón nebol úplne legitímny. Vláda Henricha IV. a V. to plne preukázala. Títo králi vládli, pretože im nechýbali základné vlastnosti kráľov. Lenže , keď sa na tróne objavil slabý kráľ Henrich VI. jeho vláda bola plná porážok a neúspechov. A neúspechy sa v koridoroch moci neodpúšťajú. A kráľom sa obzvlášť neodpúšťa neúspech vo vojne. Takýto panovník stráca rešpekt a mnohí sa pýtajú, či je neschopný panovník hodný trónu.

Zdroje:
Neillands, R.: Války růží. Praha: Naše vojsko, 1992
http://en.wikipedia.org/wiki/Wars_of_the_Roses
http://www.wars-of-the-roses.com/

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více