Proces kolektivizácie v okrese Humenné III.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 21.036

V súlade so závermi IX. zjazdu KSČ v máji 1949 na ktorom bola vytýčená socialistická prestavba dediny a okresné organizácie KSČ začali širokú masovopolitickú kampaň s cieľom presvedčiť malých a stredných roľníkov aby sa pridali k budovaniu JRD. Najvyšší okresný orgán, rada ONV sa zaviazala všeobecne podporovať rozvoj družstevníctva v okrese a propagovať myšlienku JRD. Bol zriadený inštruktorský a agitátorský zbor, ktorý mal na vidieku šíriť myšlienky kolektivizácie.

Inštruktorom a agitátorom slúžilo množstvo propagačných materiálov v ktorých boli podrobné postupy pomocou ktorých mali agitátori presviedčať súkromne hospodáriacich roľníkov. Často využívali rôzne klamné a neúplné informácie, vykonštruované argumenty, podfarbené ideologickými výpadmi voči všetkým nepriateľom socializácie dediny, ale aj socialistickému zriadeniu ako takému. Inštruktori a agitátori najčastejšie využívali argumenty o väčšej efektivite družstevného hospodárstva pomocou využitia mechanizácie a organizácie práce.

Reklama

Agitátorom sa radilo otvorene upozorniť roľníkov, ktorí do družstva nechceli vstúpiť, že je ich vlasteneckou povinnosťou nebrániť postupnej socializácii vidieka a budovaniu ľudovodemokratického zriadenia. Propagácia myšlienok kolektivizácie otvorene prechádzala do psychického nátlaku na roľníkov, ktorí váhali so vstupom do JRD. Podrobne boli rozpracované návody ako zakladať JRD, ako zostaviť základné orgány JRD, či ako postupovať s prípravnými prácami, ako preberať urbárske pasienky, ale aj inú pôdu.

Rovnaká situácia ako na východnom Slovensku panovala aj v okrese Humenné. Okresné orgány postupovali podľa centrálne vypracovaných direktív. V získavaní členov do JRD sa malo postupovať cestou masovopolitického, individuálnym presvedčovaním a získavaním. Keďže za postup kolektivizácie zodpovedali okresné orgány, rada ONV, práve tieto orgány sa snažili uskutočňovať plynulú propagáciu myšlienok kolektivizácie. Na šírenie myšlienok kolektivizácie mal slúžiť práve inštruktorský zbor. Inštruktori mali aktívne propagovať výhody spoločného hospodárenia na jednotlivých obciach, ale aj poskytnúť pomoc jednotlivým MNV pri zakladaní Prípravných výborov JRD.

V období, kedy sa inštruktorský zbor formoval, bolo jasné, že ho budú musieť tvoriť mimoriadne spoľahliví ľudia, ktorých štátne orgány zodpovedné za kolektivizáciu vyberali z ľudí navrhnutými okresnou organizáciu KSS alebo boli direktívne dosadzovaný z kraja alebo okresu. Po dôraznej kritike KNV v Prešove, ktorá kritizovala fakt, že v okrese Humenné badať neistú činnosť JRD sa okresné úrady rozhodli zaktivizovať činnosť agitátorov a inštruktorov v okrese. Myšlienka JRD sa mala propagovať prednáškami a podomovou agitáciou.

Poľnohospodársky referent rady ONV mal každý týždeň kontrolovať činnosť inštruktorov a referovať o nich rade. Tlak KNV na okresné orgány, ktorý bol prostredníctvom nich prenesený na roľníkov, naznačuje, že centrálne orgány neboli spokojné s tempom kolektivizácie nielen v okrese ale aj v celom kraji. Centrálne orgány v zajatí ideológie a preberania zásad sovietskej praxe vyhlasovali, že problémy pomalého rastu poľnohospodárskej výroby a problémy v zásobovaní sú spôsobené pomalým tempom kolektivizácie. Bolo rozhodnuté, že tempo likvidácie súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy sa musí za každú cenu zrýchliť. Boli navrhnuté opatrenia ktoré mali zabezpečiť bezchybnú agitačnú kampaň.

Mala sa zabezpečiť sústavná činnosť komisií pre poľnohospodársku výrobu, vyškolenie dôverníkov komisií pre poľnohospodársku výrobu a výkup pre každú obec. Politickí inštruktori mali čo najčastejšie navštevovať zverené obce aby presvedčili roľníkov o výhodách spoločného hospodárenia. Len v zimných mesiacoch počas tzv. zimnej kampane sa uskutočnilo 85 prednášok za účasti 2496 osôb. Neúspechy v presvedčovacej kampani, ktorá neprinášala žiadané výsledky bola vysvetľovaná rôzne. Ako jeden z dôvodov sa uvádzala slabá úroveň inštruktorov a ich schopnosť vplývať na roľníkov.

Inštruktori boli často nasadzovaní v rôznych oblastiach okresu pretože ich bol nedostatok. Na uskutočnenie takýchto úloh sa v okrese nachádzalo iba málo osôb, ktoré by mali dôveru a vyhovovali by aj z kádrového hľadiska. Ešte menej bolo takých ktorí boli na podobné úlohy školení. Takto si nedostatky v propagácii vysvetľoval poľnohospodársky referent v Humennom. Za najväčšiu chybu označil nedostatok ľudí schopných predviesť názornú propagáciu a agitáciu. Inštruktorom vyčítal tiež slabé využitie propagačných prostriedkov v praxi.

O pomoc boli žiadané krajské orgány, ktoré následne začali organizovať politicko-ideologické školenia v okrese. Krajskí inštruktori tiež zabezpečovali propagačný materiál na tieto školenia. Na jednom z prvých sa povinne museli zúčastniť pracovníci poľnohospodárskeho referátu ONV. Školenia sa postupne museli zúčastniť všetci zamestnanci ONV, ktorým sa kládlo za úlohu neúnavne podporovať a aktívne pracovať na rozvoj kolektivizácie v okrese. Významne sa na presvedčovacej kampani zúčastňoval aj referát školstva. Učitelia pôsobiaci na obciach mali pomôcť pri presvedčovaní malých a stredných roľníkov o výhodách kolektivizácie.

Reklama

Mobilizáciu pedagogických pracovníkov uskutočňovali okresné referáty školstva na priamy pokyn ministra Ďuriša. Akciu uľahčoval fakt, že množstvo učiteľov už zároveň pôsobilo ako inštruktori JRD. Veľký význam bol prikladaný šíreniu poľnohospodárskej tlače. Tlač mala byť pravidelne zasielaná na MNV a predsedovia MNV zodpovedali za ich distribúciu medzi roľníkov. Propagované bolo tiež pravidelné odoberanie tlače, ale boli organizované aj jednotky pojazdných predajní. Rada ONV vymenovala redakční krúžok, ktorý mal zodpovedať za vydávanie okresných roľníckych novín. Okresné roľnícke noviny sa mali volať „Za novú dedinu“ a mali byť vydávané dvojjazyčne, slovensky a ukrajinsky.

Dôležitú úlohu mali pri budovaní JRD v obciach okrem inštruktorov zohrávať aj MNV a miestne organizácie KSS. Predsedovia MNV, referenti a členovia pléna MNV sa mali osobne účastniť na tejto činnosti. Spolu s inštruktormi dosadenými z okresu pôsobili ako predĺžená ruka okresných orgánov a pravidelne referovali o situácii v obci.

Vznik prvých JRD v okrese Humenné

Po uskutočnení masívnej agitácie a nátlaku začínajú v jari 1950 vznikať v okrese Humenné prvé Jednotné roľnícke družstvá. Pôvodné predpoklady centrálnych štátnych orgánov, ktoré už predstavovali konsolidovanú komunistickú moc o rýchlom postupe kolektivizácie sa nenaplnili. Na dedinách existovali silné vrstvy, ktoré dôsledne a ostro odmietali akékoľvek formy kolektivizácie. Jednalo sa zväčša o majetnejších roľníkov voči ktorým postupovali štátne orgány mimoriadne ostro. Stávali sa obeťami represií štátnych orgánov a mali slúžiť ako odstrašujúci príklad.

Množstvo ďalších roľníkov znechutili pomery po vstupe do JRD a situácia, ktorá vládla v JRD v prvom období po ich založení. Významnú úlohu zohrala aj religiozita obyvateľstva a silný vplyv cirkvi na vidieku. Cirkev sa podobne ako súkromný sektor stala v prvej polovici 50. rokov terčom cieľavedomých a likvidačných úderov štátnej moci. Okrem toho, že proces kolektivizácie zahŕňal aj cirkevnú pôdu, cirkev odporovala procesu socializácie dediny už len preto, že tento proces zosobňoval samotnú podstatu systému ktorý po februári 1948 budovali v ČSR komunisti.

V marci 1950 sa začali uskutočňovať prvé valné hromady JRD v obciach Ľubiša, Papín, Zbudské Dlhé, Kamenica, Jankovce, Kochanovce, Nižné Ladičkovce a Víťazovce. Koncom roka 1950 už existovalo v okrese jedno JRD III. typu, dve JRD II. typu, a 15 prípravných výborov JRD. Spolu mali JRD 922 členov. Do roku 1951 sa podarilo tento počet zvýšiť na 31 JRD prevažne nižších typov, v ktorých bolo organizovaných 1320 členov. Zaujímavý pohľad ukazuje prehľad sociálneho rozvrstvenia prvých členov JRD v okrese:
robotníci – 473 ( 36 % )
roľníci s výmerou pôdy do 2 ha – 350 (26 %)
roľníci s výmerou pôdy od 2 do 5 ha – 420 (32 % )
roľníci s výmerou pôdy od 5 do 10 ha - 74 (6 %)
roľníci s výmerou pôdy od 10 do 15 ha - 3 (0,2 % )

Teda robotníci a ich rodinný príslušníci, ktorí nevlastnili žiadnu pôdu tvorili až jednu tretinu všetkých členov družstiev. Podľa sociálneho rozvrstvenia je vidieť, že medzi členmi družstiev výrazne prevažovali osoby, ktoré buď nevlastnili žiadnu pôdu alebo iba malé výmery neprevyšujúce 2 ha. Roľníkov ktorí mali výmer pôdy väčší ako 5 ha bolo v JRD iba mizivé percento z celkového počtu. V tomto období JRD obhospodarovali 18 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v okrese. Prvé JRD narážali na množstvo problémov organizačných, ekonomických, ale aj technických. Pôda sa obhospodarovala primitívnymi metódami, ktoré do JRD prinášali bezzemkovia a poľnohospodárski robotníci, ktorí tvorili väčšinu prvých členov.

Nebol dostatok ľudí, ktorí by vďaka skúsenostiam mohli zastávať riadiace posty v JRD (predseda, agronóm, účtovník, mechanizátor, zootechnik). O vedúcom postavení často rozhodoval správny kádrový profil a nie odborné vedomosti o poľnohospodárstve. Jednou z výhod JRD, ktorú propagovali komunisti mala byť možnosť využitia mechanizácie v poľnohospodárskej výrobe. V tomto období však bolo mechanizačných prostriedkov nielen v okrese, ale aj celom Prešovskom kraji zúfalo málo. Tento stav sa iba veľmi pomaly zlepšoval.

Na podporu rozvoja JRD mala poslúžiť Strojová – traktorová stanica založená na jar 1950. Mechanizačné prostriedky pre JRD boli získavané aj od súkromných majiteľov. Už v januári 1950 rada ONV rozhodla a nariadila referátu poľnohospodárstva prevádzať výkup základných mechanizačných prostriedkov. V priebehu niekoľkých týždňov bol zistený presný stav mechanizačných prostriedkov, ktoré sa nachádzali v súkromnej držbe. Výkup prebiehal pomaly. Zo 14 traktorov v súkromnej držbe sa do polovice februára 1950 podarilo vykúpiť iba 3 a zo 43 mláťačiek iba 14. Dôvodom bolo časté meškanie platieb za vykúpené stroje.

Bezprostredne po kúpe mali bývalý majitelia dostať 50 % z celkovej ceny, ale ani toto opatrenie sa v praxi nedodržiavalo. O tom, že majitelia sa nezdávali poľnohospodárskych strojov dobrovoľne svedčia aj obavy funkcionárov, ktorí zodpovedali za výkup. Keďže ešte nebola dokončená výstavba areálu STS vykúpené stroje nebolo kde umiestňovať. Zostávali preto u pôvodných majiteľov čo vzbudzovalo obavy, že majitelia, ktorí pod nátlakom svoje stroje odpredali ich následne poškodia. Preto bol každý bývalý majiteľ donútený podpísať prehlásenie, že pokiaľ je stroj u neho nebude poškodený.

Ani výkup však zlú situáciu v mechanizácii nevyriešil. Preto sa okresné orgány rozhodli riešiť situáciu nákupom nových strojov v rámci svojich možností. Strojárenské podniky v ČSR však nedokázali kryť požiadavky poľnohospodárstva. Mechanizačných prostriedkov bol nedostatok v celej republike. Humenský okres ich získal iba niekoľko napr. v roku 1950 okres získal 5 mláťačiek a 1 traktor v cene 170 000,– Kčs. Tieto stroje boli pridelené miestnej STS.

Reklama

Osobitnú kapitolu tvorí kvalita týchto strojov, ktorá bola slabá. Slabú kvalitu strojov priamo úmerne zväčšovala nekvalitná údržba, nedostatok náhradných dielov i kvalifikovaných obslúh. Vysoká poruchovosť strojov, zlá organizácia práce a ďalšie už zmienené problémy s týmito strojmi nevytvárali dobrý obraz o mechanizácii ako jednej z výhod JRD u roľníkov. Vzhľadom na rozľahlosť okresu a zlepšenie využitia aj tých málo strojov, ktoré boli k dispozícií boli v obciach Vyšný Hrušov, Kamenica a Ohradzany zriadené filiálky STS. Tieto filiálky mali umožniť lepšie organizovať pomoc JRD.

Z celkového hľadiska mala argumentácia o výhodách mechanizácie v kolektívnom poľnohospodárstve iba malý vplyv. Ešte v roku 1957 pripadalo v okrese na 100 ha poľnohospodárskej pôdy iba 1,5 traktora. Výrazným problémom prvých JRD bol rozvoj živočíšnej výroby. Prechod na vyššie typy JRD bol viazaný so sústredením dobytka. Na takéto sústredenie nemala väčšina JRD vhodné ustajňovacie priestory ani prostriedky na ich vybudovanie.

V takýchto situáciách sa postupovalo zväčša rovnakým spôsobom a to reštrikciami voči tzv. dedinským boháčom, teda majetnejším roľníkom, ktorí odporovali vstupu do JRD a takéto priestory vlastnili. Takto bol problém riešený napr. v obci Jankovce, kde vlastnil „dedinský boháč“ Hlavatý veľkú murovanú maštaľ pre potreby vlastného chovu. Rada ONV sa rozhodla túto maštaľ zaistiť a prideliť ju miestnemu JRD, ktoré malo problémy s ustajnením dobytka. Takého riešenia neboli vôbec zriedkavé. V tom istom uznesení rada ONV konštatuje, že je potrebné odoberať ustajňovacie priestory, ktoré „kulaci“ nevyužívajú dostatočne, zatiaľ čo družstevný dobytok takéto priestory nemá.

Rovnako sa riešil nedostatok stavebného materiálu v prípade výstavby budov JRD. Materiál sa zabavoval u dedinských špekulantov a boháčov. Problémy v živočíšnej výrobe vyvolával nedostatok zásob kvalitných krmovín, ale aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a tiež nedostatočná zdravotná starostlivosť o zvieratá. Pri nedostatku očkovacích látok a liekov zvieratá ľahšie podliehali chorobám v oveľa väčšom počte ako pri samostatnom ustajnení. Choroby zvierat vo veľkých počtoch samozrejme prinášali veľké hospodárske straty, ale aj neplnenie plánu stavov poľnohospodárskych zvierat.

Problémom, s ktorým zápasili JRD v prvom období bol aj nedostatok pracovných síl. Nie každý člen družstva bol automaticky aktívnym pracovníkom. Odlev pracovných síl spôsobovalo sťahovanie sa do miest, ale aj iných častí republiky najmä za prácou. Medzi členmi JRD prevládali najmä vekovo vyššie ročníky. Nedostatok pracovných síl bol pociťovaný najmä počas sezónnych prác ako bola žatva, zber zemiakov a pod. Tento problém sa okresné orgány snažili riešiť provizórnymi opatreniami rôzneho charakteru.

Každé JRD malo svoj patronátny závod v meste, ktorý mal poskytovať pomoc pre jednotlivé JRD. Samotný ONV prevzal patronát nad JRD Nižné Ladičkovce. Na porade riaditeľov podnikov sa riaditelia zaviazali, že budú posielať počas sezónnych prác každý deň 5 zamestnancov na im zverené JRD. Náklady spojené s týmito brigádami malo hradiť každé JRD podľa dohody s patronátnym závodom. Išlo najmä o náhradu nákladov na dopravu a ušlej mzdy brigádnikov. Takto organizovali brigády napr. OUNZ (JRD Topoľovka), ČSD (JRD Víťazovce), Mäsopriemysel (JRD Jabloň) a pod.

Očakávania vkladané do takých brigád však nesplnili svoje očakávanie. Charakterizovala ich najmä nízka pracovná morálka brigádnikov, ktorí sa viac opaľovali ako robili. Nízky pracovný výkon brigádnikov teda ešte poškodzoval družstevníkov pretože museli hradiť náklady spojené s vyslaním brigádnikov. Rôznych brigád sa však účastnila aj školopovinná mládež alebo príslušníci miestnej posádky ČSĽA. Boli tiež organizované rôzne nárazové akcie ako napr. akcia „Mesto pomáha dedine“. V rámci tejto akcie boli vysielané brigády zo JRD z nedostatkom pracovných síl. Tejto akcie sa zúčastnili aj zamestnanci ONV, ktorí sa zúčastnili prác na JRD v obciach Nižné Ladičkovce, Jabloň a Víťazovce.

Významným faktorom, ktorý ovplyvňoval vstup roľníkov do JRD bola výroba a výkup poľnohospodárskych produktov. Zásobovacia situácia v okrese bola ovplyvnená aj nedostatkom poľnohospodárskych výrobkov. Jednotliví súkromní roľníci a JRD dostávali presné kontingenty poľnohospodárskych výrobkov, ktoré mali splniť. Stanovené dávky sa stali súčasťou nátlaku na súkromných roľníkov. Spolu s HTÚP sa vytvárali podmienky, ktoré znevýhodňovali súkromných roľníkov. Pri každom vstupe nových členov JRD sa musela robiť HTÚP znova. Súkromní roľníci nielenže dostali najhoršie, ale aj najvzdialenejšie parcely, ale mali tiež oslabené výrobné možnosti pretože zabezpečenie úrody predpokladalo dobrú bonitu pôdy.

Mnoho roľníkov vstupovalo do JRD zo strachu pred sankciami za nesplnenie dávok. Roľníci sa bránili výkupom, zdržiavali ho a snažili sa svoje poľnohospodárske výrobky zatajiť. Na tieto snahy reagovali štátne orgány represívnymi opatreniami. Rada ONV nariadila radám MNV „zvýšiť bdelosť voči triednym nepriateľom – kulakom“. V prípade sabotáže výkupu okamžite vyvodzovali dôsledky. Jednotlivé prípady boli priamo hlásené rade ONV.

Najmä vyživovací referát zameral svoju činnosť na splnenie nedodaného množstva obilia, ale aj iných druhov poľnohospodárskych komodít. Pri výkupe sa na obciach malo postupovať s triednym zameraním. To znamená, že sa zameriavali práve na roľníkov, ktorí boli označení ako kulaci, ale aj na ďalších odporcov JRD. Roľníci, ktorí nemali splnené dodávky obilia a bolo im odobraté všetko obilie boli donútení nakúpiť si osivo za voľné ceny, teda drahšie. V prípade likvidácie majetku roľníka štátnymi orgánmi, pôda ,ktorá mu patrila bola prideľovaná miestnemu JRD.

Podobný bol postup pri neplnení dávok v živočíšnej výrobe. Ak výkup nepostupoval podľa plánu, pre okresné orgány to automaticky znamenalo, že si „kulaci“ neplnia povinnosť. Preto bol v takýchto prípadoch zväčša nariadený núdzový výkup. Na dediny boli posielané trestné komisie na potrestanie vinníkov. Núdzový výkup robili práve tieto komisie. Po takýchto výkupoch bola zvolaná verejná schôdza, na ktorej členovia trestnej komisie mali občanom vysvetliť politickú a ideologickú podstatu týchto výkupov.

Členovia trestných komisií mali pri obhajovaní výkupu alebo likvidácii roľníka argumentovať najmä tým, aký majetok mal dotyčný pred niekoľkými rokmi a aký má teraz. Na pokyny rady ONV bola činnosť trestnej komisie aktivizovaná aj v prípadoch zatajovania pôdy alebo v prípadoch ak súkromní roľníci neobsiali výmer pôdy stanovený okresnými orgánmi. Dedinským boháčom mala neobrobenú pôdu obrobiť STS na ich vlastné náklady. Dokonca pri prípadoch, že roľníci len odmietali prevziať semená na pestovanie krmovín a zeleniny bolo vystavených 48 trestných príkazov.

Stav JRD

Napriek všemožným opatreniam okresných orgánov sa stav JRD v okrese nezlepšoval. Väčšina družstiev v okrese bola menšinového charakteru a nižších typov. Všetky JRD zápasili s množstvom problémov. Mnoho členov bolo v JRD z donútenia. Nemali vzťah a ani záujem na takejto forme hospodárenia. Pomery, ktoré vládli na JRD ich ani nemohli presvedčiť o výhodách kolektivizácie napriek propagande a nátlakovým akciám okresných orgánov. Správa poľnohospodárskeho referenta KNV kritizuje stav JRD v okrese. Konštatuje nedostatky v nábore nových členov, ale aj nedôveryhodnosť starých členov.

Boli zostavené zoznamy členov JRD, v ktorých bolo uvedené koľko z nich je malých roľníkov, stredných, veľkých, koľko robotníkov, aké je ich politické zloženie, koľko z nich je organizovaných v masovopolitických organizáciách, koľko je ich nepartajníkov a z akou výmerou pôdy prišli do JRD. Pomocou týchto zoznamov mali byť odhalení škodcovia a rozbíjači družstiev. Títo členovia boli z JRD vylučovaní. Jednotné roľnícke družstvá v okrese neboli primerane podporované. Často chýbali najpotrebnejšie prostriedky k oprave mechanizmov alebo boli tieto mechanizmy v katastrofickom stave.

Centrálne orgány kritizovali prácu inštruktorov a referentov na mnohých JRD. Najhoršia situácia bola na JRD Maškovce, Udavské, Humenné a Myslina v ktorých bola previerkami zistená najslabšia pracovná morálka a plány boli plnené iba na mizerné percentá. Prehodnotené boli tiež personálne zmeny na postoch inštruktorov v Topoľovke, Kamenici, Ľubiši, Lukačovciach a Jabloni. Tempo zakladania nových družstiev sa v roku 1951 spomalilo, ale po dôraznom nátlaku vládnych a straníckych organizácií sa situácia zmenila. Od júna 1952 sa začína masové zakladanie družstiev a prechádzanie z nižších typov na vyššie u už existujúcich družstiev.

Tento jav nebol prirodzený, bol iba vynútený okresnými orgánmi. Nové družstvá pracovali v rovnakej situácií ako pôvodné. V týchto narýchlo založených družstvách sa kumulovali organizačné, ekonomické a technické problémy, ktoré vôbec neboli riešené. Okresné orgány sa síce hrdili, že do socialistického sektoru už patrí 45 % pôdy v okrese, ale nebrali do úvahy, že väčšina JRD sa topí v problémoch, ich situácia je kritická, a že ich stav bolo možné označiť ako labilný. Pod zvýšenie počtu JRD v okrese sa podpísali aj opatrenia okresných úradov, ktoré uprednostňovali obce, v ktorých bolo JRD najmä v poradí na elektrifikáciu alebo zriaďovanie autobusových liniek.

Zdroje:
Okresný archív Humenné, fond ONV Humenné.
Lešková, M.: Východoslovenský kraj pred V. zjazdom JRD Košice 1961.
Falťan, M.: Cesta slovenského roľníctva k socializmu, Bratislava 1954.
Inovecký, J.: 20 rokov JRD na východnom Slovensku, Bratislava 1970.
Kozák, J.: Dramatické kapitoly z bojov o kolektivizáciu dediny, Praha 1963.
Petreš , K.: Rozvoj poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. In:Historica Carpatica 9. .Košice 1978, s .45 – 49.
Skrip, V.: Problémy združstevňovania na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 19. Košice 1988, s. 45-55.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více