Proces kolektivizácie v okrese Humenné II.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 22.630

Koncepcia JRD bola sformulovaná v tzv. zákone č. 69/1949 Zb. O jednotných poľnohospodárskych družstvách. Dňa 23. 02. 1949 ju schválilo Národné zhromaždenie s účinnosťou odo dňa vyhlásenia. Podrobnejšie predpisy upravujúce vzťahy JRD obsahujú vzorové stanovy JRD vydané toho istého roku Ústrednou radou družstiev so schválením Ministerstva poľnohospodárstva. Zákon o jednotných roľníckych družstvách stanovoval, aké druhy činností môže a má vykonávať, teda ohraničuje tieto hlavné úlohy JRD:
a) sceľovanie pôd
b) presadzovanie mechanizácie v poľnohospodárskej výrobe, pričom je oprávnené uzatvárať s Ústredím pre mechanizáciu poľnohospodárstva, prípadne jeho zložkami, zmluvy o výkone poľnohospodárskych prác pre roľníkov obcí.
c) má byť súčinné, pri stanovovaní rozvrhu a plnenia dodávok poľnohospodárskych výrobkov
d) účastniť sa na výkupe poľnohospodárskych výrobkov a pri zadovažovaní roľníckych potrieb
e) má byť súčinné pri stanovení, rozvrhu a plnení výrobných úloh v poľnohospodárstve
f) starostlivosť o zveľaďovanie rastlinnej a živočíšnej výroby
g) starostlivosť o organizáciu práce na zvýšenie výrobnosti poľnohospodárstva
h) starostlivosť o uľahčenie práce vidieckej ženy
ch) starostlivosť o zvyšovanie kultúrnej a sociálnej úrovni vidieka

Zároveň zákon stanovuje požiadavku, aby sa v obci založilo iba jedno družstvo. V prípade, ak by si to miestne požiadavky vyžadovali, môže Ministerstvo poľnohospodárstva udeliť výnimku. Zakladacie práce vykonáva prípravný výbor, ktorý by sa mal skladať z členov už existujúcich družstiev, ako aj ďalších záujemcov, ktorí pracujú v poľnohospodárstve. Vznik prípravného výboru schvaľoval okresný orgán Ústrednej rady družstiev. Zároveň tento orgán schvaľoval vznik JRD. Po zápise do registra boli zvolené orgány družstva, ako požadovali stanovy. Do zvolenia týchto orgánov družstvo spravoval prípravný výbor. Po vzniku JRD zanikajú všetky družstvá, ktoré v obci pôsobili všetky práva a záväzky doterajších družstiev prešli na novo vzniknuté JRD. Tieto ustanovenia sa samozrejme nevzťahovali na spotrebné, remeselnícke a bytové družstvá.

Reklama

Podľa § 7 sa členom družstva môže stať každá osoba, ktorá svojou účasťou mohla prispieť k splneniu účelu družstva. Podrobnejšie opisy činnosti jednotného družstva a najmä o zložení a pôsobnosti jeho orgánov obsahujú stanovy4). Vzorové stanovy vydala Ústredná rada družstiev so schválením ministra poľnohospodárstva. Všetky jednotné družstvá sú členmi Ústrednej rady družstiev. Dozor nad činnosťou JRD vykonávalo ministerstvo poľnohospodárstva. Všetky právne úkony, písomnosti a úradné úkony potrebné na založenie družstva boli oslobodené od poplatkov a dávok.

Typy JRD

V rokoch 1951 – 52 boli zostavené nové prevádzkové poriadky JRD, ktoré nahradili staré smernice z roku 1950. Ministerstvo poľnohospodárstva ich vydalo v roku 1952. Ako vzor na zostavenie týchto prevádzkových poriadkov poslúžili prevádzkové poriadky JRD Čeřenice, JRD Příkazy a JRD Přestavlky.

Takto sa v konečnej podobe vytvorili typy jednotných roľníckych družstiev. Jednotlivé typy sa od seba odlišovali stupňom zospoločnenia práce a výrobných prostriedkov. Základným cieľom bolo uľahčiť prechod od súkromného a individuálneho roľníckeho hospodárenia k družstevným formám spolupráce.
I. typ JRD bol charakterizovaný spoločným vykonávaním poľných prác, pričom bolo zachované málo výrobné hospodárenie členov družstva. Keďže bol tento typ rýchlo prekonaný, nebol vydaný ani jeho prevádzkový poriadok. Výrobné prostriedky zostali vo vlastníctve a držbe jednotlivých členov. Odmena sa určovala podľa odpracovaných hodín. Živočíšna výroba bola individuálna.

II. typ JRD bolo družstvo pre spoločné obrábanie pôdy s vykonanou hospodársko-technickou úpravou pozemkov. To znamená rozoranie medzí a spoločné obrábanie pôdy. Členovia družstva si rozdeľovali úrody podľa podielov pripadajúcich na výmeru družstevnej pôdy. Výrobné prostriedky a živočíšna výroba ostala v individuálnom vlastníctve. V prípade potreby existovala možnosť využitia moci z STS. Odmenu členovi družstva mal tvoriť rozdiel medzi odmenou za prácu, ktorú člen vykonal sám a nákladmi, ktoré sa vynaložili na obrobenie jeho pozemkov.

Do III. typu JRD členovia združovali pre spoločné hospodárenie svoju pôdu. Výrobné prostriedky /živý a mŕtvy inventár, hospodárske budovy/ sa odovzdali do spoločného vlastníctva. Člen družstva si mohol nechať v osobnom vlastníctve iba záhumienok. Práca sa hodnotila v pracovných jednotkách. Družstevníci mali pracovať podľa výkonových noriem zaradených do jednotlivých tried, podľa namáhavosti práce. Odmeny boli vyplácané vo finančnej ale aj naturálnej forme.
IV. typ družstva sa od družstiev tretieho typu líšil len tým, že výsledky spoločného hospodárenia sa rozdeľovali medzi družstevníkov podľa vykonanej práce.

Najväčším problémom pri prechode z jedného typu na druhý sa ukázalo vykonanie HTÚP, teda hospodársko–technická úprava pozemkov. Táto úprava bola vykonávaná podľa zákona 47/1948 Zb. o niektorých technicko–hospodárskych úpravách pozemkov /sceľovací a komasačný zákon/. Táto úprava nutne vyvolávala nutný ohlas medzi majiteľmi, alebo užívateľmi pôdy. V dôsledku roztrieštenosti pozemkovej držby vo väčšine slovenských dedín, išlo aj viac ako o stovky parciel, akýkoľvek zásah do držby pôdy vyvolával rozruch.

Necitlivý prístup pri vykonávaní hospodársko–technickej úpravy často viedol k otvorenému odporu roľníkov proti jej realizácii. Proti tejto úprave vystupovali držitelia pôdy od malých roľníkov až po bohatých roľníkov, ktorí mali v držbe najviac pôdy v dedine. Často sa HTÚP stala oficiálnou súčasťou tlaku na roľníkov, ktorí odmietali vstupovať do jednotného družstva. Takéto jednanie skutočne nebolo výnimkou. V mnohých prípadoch oficiálne orgány ako rada ONV prikázali komisii, ktorá vykonávala HTÚP, aby v praxi využívala takýto postup.

Roľníkom, ktorí odmietali vstup do JRD, boli prideľované pozemky, ktoré sa nachádzali v najvzdialenejších lokalitách od obce, prípadne im boli pridelené pozemky s najhoršou kvalitou pôdy, čím sa im zhoršili podmienky ich hospodárenia. Hospodársko–technická úprava si vlastne kládla za cieľ scelenie pozemkov a vytvorenie podmienok na mechanizáciu v rastlinnej výrobe. V auguste 1950 boli stanovené podmienky za akých sa môže HTÚP vykonať. HTÚP bolo možné vykonať v obciach, kde bola pre spoločný osev a sceľovanie pozemkov získaná väčšina roľníkov. V tomto prípade za väčšinu nebolo možné považovať aspoň 51 % roľníkov, ale taký počet roľníkov, ktorí vlastnia väčšinu poľnohospodárskej pôdy v obci. HTÚP bolo možné vykonať aj v obciach, kde bolo JRD, ktoré prijalo prevádzkový poriadok II. – IV. typu.

Stanovy JRD

Reklama

Jedným zo základných dokumentov, ktoré ohraničovali činnosť JRD boli vzorové, družstevné stanovy. Skladali sa z úvodu a siedmych odsekov, ktoré spolu obsahovali 40 článkov. V úvode sa rozvádza úloha JRD v rozvoji socialistickej spoločnosti. Zdôrazňuje sa vedúca úloha komunistickej strany pri budovaní novej spoločnosti. Vyzdvihuje sa tvorivé uplatnenie poznatkov sovietskych kolchozníkov.

Úvod stanov tiež obsahuje slávnostné prehlásenie roľníkov v duchu doby, že budú „uskutočňovať hlavnú zásadu socializmu: „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“. Prvý odsek obsahuje 8 článkov. Je venovaný činnosti družstva. Stanovuje hlavné predmety činnosti JRD. V článku 3 sa spomína, že hlavným predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba. Družstvo má zavádzať veľkovýrobné spôsoby hospodárenia. Zároveň sa zaväzuje zabezpečiť zvyšovanie stavov hospodárskych zvierat a zabezpečiť krmoviny pre rozvoj živočíšnej výroby. Článok 3 ďalej stanovuje úlohu rozširovať stav mechanizačných prostriedkov a dbať o ich hospodársku prevádzku.

Odsek 2 sa zaoberá podmienkami členstva. Podmienky členstva stanovujú články 9 až 15. Členom družstva sa nesmie stať člen, ktorý nedovŕšil 15 rokov a je členom iného družstva. Článok 12 stanovuje základné povinnosti člena družstva. Medzi najdôležitejšie patrí úloha všestranne upevňovať a rozvíjať družstevné hospodárstvo, aktívne plniť záväzky a dodržiavať stanovy družstva. Článok 11 zaväzuje družstvo k výchove „družstevnej mládeže“. Nasledujúci článok zdôrazňuje, že družstvo umožňuje čo najširšie uplatnenie aj ženám. Povinnosti družstva voči dôchodcom stanovuje článok 13. Záverečné články stanovujú podmienky za akých členstvo v družstve zaniká.

Odsek 3 sa zaoberá organizáciou práce v družstevnom hospodárstve. Tvoria ho články 16 až 18. Rozdeľovanie produkcie a dôchodkov družstva je venovaný 4. odsek stanov. V článkoch 18 až 20 sa upravujú podmienky na rozdelenie družstevného dôchodku, či už vo forme finančných odmien členom alebo vo forme naturálií.

V stanovách sa tiež družstvo zaviazalo, že založia a budú dopĺňať tieto fondy:
a) Nedeliteľný fond – mal by slúžiť na zveľaďovanie a ekonomický rozvoj družstva.
b) Fond osív, sadív a krmovín – mal slúžiť na zabezpečenie množstva osív, sadív a krmovín potrebných v budúcom roku. Najmenej 15 % malo byť uložené v záložnom fonde pre prípad neúrody či inej prírodnej pohromy.
c) Prevádzkový a zabezpečovací fond – mal slúžiť na pokrytie nepredvídaných finančných nákladov .
d) Fond odmien – určený na vyplácanie odmien
e) Sociálny fond – mal zabezpečovať sociálne potreby družstevníkov
f) Kultúrny fond – z týchto prostriedkov sa mali uhrádzať kultúrne potreby. Pod kultúrnymi potrebami sa zväčša myslí politicko-odborné školenie členov družstva.

Odsek 5 sa venuje podmienkam odmeňovania za prácu. Odmeňovanie sa striktne drží výkonových noriem. Poľnohospodárske práce sú rozdelené podľa zložitosti a namáhavosti práce na pracovné triedy. Ďalej je stanovené z akých častí pozostávajú odmeny pre členov.
Správe a riadeniu družstva sa venuje odsek 6. Obsahuje články 26 až 33. Stanovujú sa základné orgány družstva. Najvyšším orgánom je členská schôdza, ktorú zvoláva predseda družstva najmenej raz mesačne. Členská schôdza zvolí na dobu štyroch rokov predstavenstvo v počte 5 až 20 členov. Predstavenstvo stanovy charakterizujú ako výkonný orgán, ktorý má za úlohu riadiť bežnú činnosť družstva.

Kontrolnú a riadiacu činnosť pomáhajú zabezpečovať:
revízna komisia
sociálna komisia
komisia na ochranu družstevného majetku
normovacia komisia
komisia bezpečnosti práce
komisia požiarnej ochrany

Predseda družstva je zároveň predsedom predstavenstva. Družstvo riadi s pomocou vedúcich pracovníkov, zodpovedných za jednotlivé výrobné a organizačné jednotky. Článok 32 je venovaný podmienkam fungovania a úlohám revíznej komisie. Stanovuje charakter revíznej komisie ako kontrolného orgánu nezávislým od predstavenstva a predsedu zodpovednému iba členskej schôdzi.

Odsek 7 upravuje pravidlá združovania pozemkov a združstevňovanie ostatných výrobných prostriedkov. Podľa týchto podmienok musí člen družstva svoje poľnohospodárske a lesné pozemky, živý aj mŕtvy inventár a náradie do spoločného hospodárenia. Z celkovej ceny preberaného majetku je 20 % povinným vkladom do nehnuteľného fondu.

Posledný ôsmy odsek sa venuje definovaniu záhumienkového hospodárstva. Družstvo pridelí členovi záhumienok, teda výmer pôdy najviac 0,5 hektára na doplnenie osobných potrieb. Záverečné ustanovenie potvrdzuje, že stanovy boli vypracované podľa vzorových stanov JRD doplnené, schválené VI. zjazdom JRD. Stanovy spolu so zákonom o JRD upravujú základné hospodárske a spoločenské vzťahy v JRD.

Reklama

Prijatím nových vzorových stanov JRD je možné považovať proces tvorby koncepcie JRD v podstate za ukončené. V neskorších rokoch nasledovali už len kozmetické úpravy tejto koncepcie. Vzorové stanovy boli dokumentom, ktorý obsahoval v hlavných rysoch koncepciu JRD ako formu socialistického, československého, poľnohospodárskeho, výrobného družstva17).

JRD a princípy družstevníctva

Napriek tomu, čo hlásali zákony a právne normy súvisiace s koncepciou JRD, Jednotné roľnícke družstvá nikdy nezískali charakter družstiev v pravom slova zmysle. Zachovali si iba niekoľko formálnych znakov, ktoré družstevníctvo pripomínali, napríklad názov. Nikdy však nemali charakter skutočných družstiev.

Družstvo vo svojej pravej podstate musí byť predovšetkým dobrovoľnou organizáciou, do ktorej ľudia vstupujú, aby pomáhalo uspokojovať ich potreby. Ak družstvo prestane vyhovovať ich záujmom, majú právo kedykoľvek z družstva vystúpiť. Princíp dobrovoľnosti bol pri kolektivizácii úplne ignorovaný. Rôznymi opatreniami boli podmienky na súkromné hospodárenie sťažované, až nakoniec roľníci rezignovali a vstupovali do JRD.

Ďalším základným znakom družstevníctva je podielníctvo. Roľníci vložili do JRD svoju pôdu, stroje, dobytok, náradie, ale aj hospodárske budovy a iné zariadenia. Otázka podielov však nebola nikdy riešená. Jedným zo základných princípov je aj samospráva. Ide najmä o samostatnosť rozhodovaciu vo vnútornom usporiadaní, ale tiež v podnikaní. V postupne upevňovanom centrálne – administratívnom systéme, kde centrum určovalo výrobné plány, rozsah dodávok pre trh, výšku cien a vnútornú organizáciu, nemožno hovoriť o samospráve.

Z centra bol tiež určovaný rozsah obhospodarovanej pôdy a na družstvá boli vysielaní správcovia a inštruktori, ktorí mali široké právomoci pri zasahovaní do každodenného chodu JRD. Čo sa týka vnútorného usporiadania JRD, tiež v skutočnosti nezodpovedalo podobe družstva. Členská schôdza, ktorá by poverovala správou a vedením družstva predstavenstvo, nebola najvyšším orgánom družstva. Postupne sa zosilnila pozícia predsedu.

Predseda bol v podstate predĺženou rukou štátnych orgánov a v systéme komunistického zriadenia aj vládnucej strany. Činnosť členských schôdzí, predstavenstva, kontrolnej a revíznej komisie sa stala formalitou. Postupne sa pretransformovali do úlohy pomocných orgánov JRD. Prvky samosprávy sa teda v JRD neuplatňovali. Radoví družstevníci sa cítili skôr ako zamestnanci a nie ako vlastníci a samostatne hospodáriaci poľnohospodári, čo malo veľmi zlý vplyv na vzťah k pôde a poľnohospodárstvu vôbec.

Na rozdiel od iných, nevýrobných typov družstiev, ktoré dokázali pracovať úspešne sa výrobné poľnohospodárske družstvá v ČSR jednoznačne neosvedčili ani v minulosti. V predvojnovej ČSR pôsobilo 67 výrobných poľnohospodárskych družstiev, ktoré ani napriek podpore vtedajších politických strán nemali veľké úspechy a postupne zanikli. Podstatu problému tvorí asi rozpor medzi faktom, že výrobné družstvo je organizáciou výrobnou a súčasne samosprávnou, teda je združením rovnoprávnych ľudí.

V podmienkach trhu je samosprávny podnik menej efektívny ako podnik riadený jedným majiteľom, alebo manažérom. Pri združení rovnoprávnych ľudí sa ťažko dosiahne potrebná miera pracovnej disciplíny. Členovia v družstve majú väčší záujem o rozdeľovanie než o výrobu a rozvoj družstva. Vedenie družstva je členmi tlačené aby sa staralo viac o sociálnu politiku, ako o podnikanie. Samotný fakt, že JRD, kolchozy a iné poľnohospodárske výrobné organizácie založené na kolektívnom princípe v ČSR a iných krajinách sovietskej sféry na takéto problémy nenarazili svedčí o tom, že vo svojej podstate družstvá neboli.

Zdroje:
Okresný archív Humenné, fond ONV Humenné
Lešková, M.: Východoslovenský kraj pred V. zjazdom JRD Košice 1961
Falťan, M.: Cesta slovenského roľníctva k socializmu, Bratislava 1954
Inovecký, J.: 20 rokov JRD na východnom Slovensku, Bratislava 1970
Kozák, J.: Dramatické kapitoly z bojov o kolektivizáciu dediny, Praha 1963
Petreš , K.: Rozvoj poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. In:Historica Carpatica 9. .Košice 1978, s .45 – 49
Skrip, V.: Problémy združstevňovania na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 19. Košice 1988, s. 45-55

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více