Stratégia záchrany vojnových cintorínov na severovýchodnom Slovensku

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 16.655

Na území severovýchodného Slovenska sa nachádza asi 200 vojnových cintorínov z obdobia 1. svetovej vojny. Väčšina z nich sa nachádza v katastrofálnom stave a je na pokraji zániku. Dlhé desaťročia boli vojnové cintoríny na pokraji záujmu odborníkov, verejnosti i kompetentných orgánov. Niektoré z cintorínov za tento nezáujem zaplatili zánikom.

Ochrana a starostlivosť o vojnové hroby je jednou zo samozrejmých povinností kultúrnych a civilizovaných štátov, medzi ktoré sa Slovenská republika nesporne zaraďuje. V tejto oblasti máme ešte zjavné rezervy, aj keď je potrebné priznať, že sa v poslednom čase situácia niektorých vojnových cintorínov zlepšila. Bohužiaľ ešte dlho bude, čo zlepšovať.

Reklama

Občianske združenie Klub vojenskej histórie Beskydy sa už niekoľko rokov zaoberá odborným výskumom problematiky vojnových cintorínov z obdobia prvej svetovej vojny. Jednou z priorít združenia je aktívna ochrana vojnových cintorínov, to znamená, že naše občianske združenia spolupracuje so všetkými štátnymi, samosprávnymi a občianskymi organizáciami, ktoré sa pokúšajú obnovovať a chrániť cintoríny a ďalšie vojenské pamiatky.

Pretože niekedy dochádza k neúmyselným, ale aj úmyselným nevhodným zásahom na vojnových cintorínoch je potrebné širokej verejnosti vysvetliť stratégiu obnovy vojenských cintorínov. Málokto si uvedomuje, že na území okresov Medzilaborce, či Snina prebiehali v čase prvej svetovej vojny rovnako ťažké a intenzívne boje, ako v druhej svetovej vojne na duklianskom bojisku. Kým oblasť Dukelského priesmyku je známou oblasťou vojensko-historického turizmu, o bojiskách v Medzilaborciach sa nevie takmer nič. V poslednom čase aj vďaka aktivite členov nášho združenia sa na túto tému začína publikovať a k verejnosti prenikajú prvé informácie o súčasnom stave cintorínov.

Súčasný stav vojnových cintorínov vyplýva z časti z genézy ich vývoja. Tieto vojnové cintoríny vynikli po skončení bojov v rokoch 1914-1915. V období keď sa bojové operácie vzdialili z nášho územia, začali pôsobiť v tomto priestore špeciálne pohrebné komanda. Tieto vojenské jednotky mali za úlohu vyčistiť bojisko a dôstojným spôsobom sa postarať o pozostatky padlých vojakov. Pracovné úlohy plnili vojnoví zajatci, vedení architektmi a skúsenými remeselníkmi. Uskutočnili časť exhumácii a vytvárali cintoríny podľa architektonických plánov. Z nedostatku času, ale aj financií neboli nikdy vojnové cintoríny dokončené.

V medzivojnovom období prevzal starostlivosť o vojnové cintoríny československy štát. Podľa medzinárodných dohôd sa mali československé štátne orgány dôstojným spôsobom postarať o vojnové hroby na našom území. Napriek tomu, že nový štát mal množstvo iných problémov, boli podniknuté kroky, ktoré mali viesť ku komplexnému riešeniu problému. Z dôvodu nedostatku financií, či času sa nepodarilo premeniť vojnové cintoríny na dôstojné pietne miesta. Po druhej svetovej vojne sa vojenské cintoríny dostali na okraj záujmu spoločnosti, kde zostali až do dnešných čias.

Po roku 1989 bol osud väčšiny vojnových cintorínov zväčša rovnaký. Niektoré cintoríny boli upravované vďaka rôznym aktivitám samosprávnych orgánov, či zahraničných organizácii, ktoré mali v popise práce starostlivosť o vojnové hroby. Žiadna ucelená politika starostlivosti o vojenské cintoríny nevznikla. V súčasnosti vzniká potreba spojiť sily angažovaných jednotlivcov, samosprávnych orgánov, štátnych inštitúcii, odbornej verejnosti i zahraničných organizácii s jediným cieľom, zachrániť vojenské cintoríny. Spojené úsilie si žiada vypracovanú stratégiu postupu pri obnove vojnových cintorínov. Je nutné aby s touto koncepciou bola oboznámená verejnosť. Ak by sa postupovalo podľa odborníkmi vypracovanej koncepcie prinieslo by to niekoľko výhod. Predovšetkým by sa netrieštili skromné sily a finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre obnovu vojenských pohrebísk a tieto financie by boli využívane účelnejšie. V neposlednom rade by sa zamedzilo deštruktívnym zásahom do podoby vojenských cintorínov.

Občianske združenie KVH Beskydy v priebehu niekoľkých rokov svojej existencie vypracovalo základne zásady ako postupovať pri záchrane vojnových cintorínov. Cieľom tohto článku je informovať verejnosť o praktických postupoch, ktoré používame pri našej činnosti a tiež spomenúť základné chyby, ku ktorým dochádza v oblasti starostlivosti o vojenské cintoríny.

Praktická ochrana vojenských cintorínov

1. fáza- odborný výskum

Príčinou mnohých problémov je nevedomosť, preto praktickej ochrane vojnových cintorínov musí predchádzať systematický odborný výskum. Členovia KVH Beskydy úzko spolupracujú s Vojenským historickým ústavom v Bratislave. Archívne materiály získavame prevažne z Vojenského historického archívu v Bratislave, ale tiež aj iných archívov. Základnou úlohou je zhromaždiť a kriticky posúdiť všetky možné informácie o vojenskom cintoríne, ktoré dokážeme zhromaždiť. Je to skutočne detektívna práca, pretože množstvo materiálov sa stratilo, prípadne poskytujú protichodné údaje.

Reklama

Súčasťou odborného výskumu je aj zachytenie súčasného stavu cintorína. Cintorín je potrebné nafotiť a zachytiť všetky dôležité okolnosti, ktoré by nejakým spôsobom ovplyvniť rekonštrukciu vojnového cintorína v obci.

2. fáza – sanácia cintorína

Mnoho vojnových cintorínov je dnes v takom zlom stave, že im hrozí bezprostredný zánik. Na ich záchranu neboli podniknuté žiadne kroky, z dôvodu nezáujmu a nedostatku financií. To je problém, ktorý je potrebné uviesť na pravú mieru. Je dôležité verejnosti vysvetliť, že pre bezprostrednú záchranu vojnových cintorínov, je potrebná skôr iniciatíva a chuť spraviť niečo užitočné, ako finančné prostriedky.

Pre začiatok je potrebné získať súhlas zákonného správcu cintorína, ktorým je obec, v katastri ktorej sa cintorín nachádza. Je dobré, ak je do záchranných aktivít samospráva zapojená. Obec môže vyriešiť niektoré základné logistické problémy, napr. zabezpečenie pracovných nástrojov. Starosta obce nadviaže kontakt s našou organizáciou, ktorá sa venuje výskumu vojenských cintorínov. Na základe spoločného posúdenia problému sa môže dohodnúť spoločná pracovná akcia alebo prácu vykonajú občania obce podľa pokynov a zásad, ktoré starostovi sprostredkujú členovia KVH Beskydy.


Obr. 1
Priebeh základnej sanácie na zanedbanom vojnovom cintoríne v obci Ňagov, uskutočnenej členmi KVH Beskydy a občanmi obce.

Samotná sanácia cintorína pozostáva z niekoľkých základných prác. V prípade, že je plocha cintorína zarastená je potrebné začať odstránením náletových drevín. Až po odstránení porastu je možné vidieť v akom stave je cintorín. V lepšom prípade sú hrobové polia viditeľné. V takomto prípade stačí hrobové polia obkopať a navŕšiť na hroby zeminu. Ak hrobové polia nie sú viditeľné musíme ich obnoviť podľa dobovej skutočnosti. V takomto prípade obnovujeme hroby podľa archívnych náčrtov. Platí zásada, že cintoríny obnovujeme podľa najnovšieho náčrtu. V priebehu rokov cintorín mohol meniť svoju podobu napr. ďalším pochovávaním a pod.

Pre fixáciu hrobov v teréne nám poslúžia akékoľvek identifikačné znaky na cintoríne, napr. zvyšky oplotenia, centrálneho kríža, či živého plotu. Je dôležité pri základnej očiste zachovať akékoľvek pôvodné prvky cintorína, aspoň do obdobia kým nebude začatá komplexná rekonštrukcia. Obnovené hrobové polia sa ešte viacej zvýraznia osadením krížov. Provizórne kríže môžu byť zhotovené z akéhokoľvek dreva, ale odporúčame použiť brezy. Inštalovaním brezových krížov, získajú cintoríny podobu akú mali v období vojnových rokov. Na záver je vhodné umiestniť na cintorín centrálny kríž. Takto upravený cintorín prežije s minimálnou starostlivosťou aj niekoľko rokov. Za ten čas je potrebné získať dostatočné finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu vojnového cintorína.


Obr. 2
Vojnový cintorín v obci Ňagov po skončení základnej sanácie.

3. fáza – generálna alebo postupná rekonštrukcia

Záverečnú fázu obnovy tvorí generálna rekonštrukcia. V ideálnom prípade sa získa dostatočná suma na obnovu vojnového cintorína. Po vypracovaní stavebného projektu sa cintorín obnoví. Aj pri generálnej rekonštrukcii sa odporúča dodržať niekoľko zásad. Veľmi dôležitú pozornosť je potrebné venovať stavebnému materiálu. Vojnové cintoríny sa nachádzajú v krásnom prostredí Karpát a aj preto by malo medzi materiálmi dominovať drevo a kameň. Iné materiály by sa mali používať citlivo a s mierou. Pri generálnej úprave je potrebné počítať s umiestnením kvalitných krížov na jednotlivé hroby. Kríže by mali byť z tvrdého dreva (napr. dub) a pred umiestnením musia byť starostlivo ošetrené. Samozrejmosťou by mali byť tabuľky s údajmi o pochovaných obetiach umiestnené na jednotlivých hroboch. Každý vojnový cintorín by mal mať centrálny monument alebo aspoň kríž vhodne umiestnený do plochy cintorína.


Obr. 3
Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Ulič. Je to asi jediný príklad, toho ako by mal vyzerať upravený vojnový cintorín.

Jednou zo základných vecí s ktorými je nutné rátať je oplotenie. Aj tu sa odporúča používať drevo a kameň. Stavbu oplotenia si treba poriadne zvážiť a urobiť vhodný kompromis medzi finančnými možnosťami a želaným stavom. Oplotenie musí esteticky vhodne zapadnúť do koloritu vojenského cintorína. Úprava hrobových polí môže pozostávať z obloženia hrobov kameňmi a zatrávnenia ich hornej plochy. Plocha cintorína medzi hrobmi, môže byť upravená rôznymi spôsobmi. Je možné ju zatrávniť, vydláždiť kameňmi, prípadne kombinovať rôzne postupy. Celkové riešenie už naozaj záleží od množstva finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii.

Reklama

Nutnou súčasťou rekonštrukcie cintorínov sú informačné tabule. Tieto tabule by mali niesť základné informácie o histórii vojnového cintorína a tiež základné fakty o bojoch, ktoré prebiehali v okolí. Na tabuli môžu byť zobrazené aj archívne dokumenty, napr. náčrt cintorína, zoznam padlých, prípadne dobové fotografie. V prípadoch, že sa cintorín nachádza ďalej od obce, je potrebné vyznačiť cestu, ktorá k nemu vedie.


Obr. 4
Ukážka nie veľmi šťastnej úpravy vojnového cintorína. Zarovnané hroby, bez označenia, žiadna informačná tabuľa a pod. Toto je cesta, ktorú presadzuje slovenská pobočka nemeckého Ľudového spolku pre vojnové hroby.

Vo väčšine prípadov starosta nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol jednorázovo zrekonštruovať vojnový cintorín v obci. V takomto prípade by sa mal cintorín opravovať postupne. Po uskutočnení základnej sanácie by starosta podľa svojich možností realizoval jednotlivé kroky pri rekonštrukcii. Takáto rekonštrukcia by síce mohla trvať aj niekoľko rokov, ale to je celkom zanedbateľné obdobie, ak si uvedomíme, že 80 rokov sa s vojenskými cintorínmi nič nedialo.

Finančné prostriedky môžu starostovia získať z ministerstva vnútra. Ide o príspevok schvaľovaný na základe zákona o vojnových hroboch.. Nie sú to síce veľké sumy, ale pri rozumnom používaní sa postupne začne vojenský cintorín ukazovať ako dôstojné pietne miesto. V spolupráci s KVH Beskydy sa môže napísať projekt, ktorého cieľom by bola rekonštrukcia konkrétneho vojnového cintorína a hľadať vhodnú grantovu schému, kde by tento projekt mohol uspieť. Príkladom môže byť úspešný projekt na rekonštrukciu cintorína v Stebníku, ktorý nášmu občianskemu združeniu schválili. Jednou z foriem získavania finančných prostriedkov je aj sponzoring.

Na záver by som chcel ešte raz zdôrazniť, že zanedbaným vojnovým cintorínom najviac prospeje, ak sa o nich bude čoraz viacej hovoriť. Ak chceme naše vojensko-historické pamiatky zachrániť, musíme ľuďom vysvetliť, aký je ich význam a aký príbeh sa za nimi skrýva. Potom je nutné dokončiť generálnu rekonštrukciu niekoľkých vojnových cintorínov, vytvoriť osobitý turistický chodník, ktorý by tieto cintoríny spájal alebo ich jednoducho zapojiť do turistickej infraštruktúry. Úspešné projekty priťahujú. Sme presvedčení, že ak by sa podarilo opraviť pár vojnových cintorínov v každom okrese, situácia by sa začala radikálne zlepšovať.

Článok v originále vyšiel na stránke www.kvhbeskdy.sk

Zdroje:
archívny výskum členov KVH Beskydy
DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Mementá prvej svetovej vojny I. Humenné : Redos, 2008. 102 s. ISBN 978-80-969233-8-0

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více