Dragúnske pluky v habsburskej armáde II.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 21.939

V priebehu 18. storočia sa postupne menili úlohy jazdy a spôsob jej použitia na bojisku. Veľký vplyv na tieto zmeny mal pruský kráľ Fridrich II. Zdôrazňovalo sa jazdecké umenie rýchlosť a prudký útok na bojisku. Jazda sa nemala sústrediť na streľbu do protivníka, ale s vytasenou chladnou zbraňou bleskurýchle zaútočiť na nepriateľa. Táto taktika preferovala narastanie počtu plukov ľahkej jazdy na úkor ťažkej jazdy. V praxi to znamenalo, že ľahká jazda získala jednoznačnú početnú prevahu.

V závere 18. storočia a začiatkom 19. storočia výrazne ovplyvnil európske vojenstvo Napoleon Bonaparte a jeho organizácia francúzskej armády. Nosnými prvkami stratégie bolo sústredenie síl na rozhodujúci úder, získanie početnej prevahy a porážka nepriateľa v rozhodujúcej bitke. Armáda sa zbavila závislosti na ťažkopádnom vozotajstve. Zásobovala sa na území nepriateľa alebo zo stálych skladov. Organizácia armády bola pružnejšia a umožňovala používať na bojisku nové prvky vojenského umenia. Armáda sa rozčlenila na zbory, ktoré sa skladali z rôznych druhov vojsk a boli schopné plniť rôzne úlohy. Súčasťou zborov boli aj jazdecké jednotky. Úlohou jazdy bolo rýchlymi útokmi podporovať pechotu, prenasledovať nepriateľa, chrániť postupujúce armádne kolóny pri presune, plniť prieskumné úlohy a pod.

Reklama

Organizačné zmeny postihli habsburské jazdectvo po skončení sedemročnej vojny. Z dragúnskych plukov boli vyčlenené stotiny karabinierov a granátnikov. V roku 1770 boli v jazdectve zrušené stotiny. Miesto nich fungovali iba eskadróny s počtom 193 mužov. Dragúnsky pluk sa skladal zo šiestich eskadrón. Dve eskadróny tvorili divizion. Spolu so štábom dosahoval početný stav 1173 mužov. V čase vojny sa počty zvyšovali. K pluku bola priradená rezervná eskadróna a počty v eskadrónach vzrástli na 203 mužov. Dragúnska jazda sa preslávila najmä bitkou pri Kolíne. Stala sa trvalou súčasťou habsburskej armády. Prvé neúspechy vo vojnách s revolučným Francúzskom viedli postupne k celému radu reforiem v habsburskej armáde. Od roku 1805 sa všetky jazdecké pluky, teda aj dragúnske skladali z ôsmych eskadrón

Od roku 1757 tvoril dragúnsku výstroj tmavomodrý kabát s červenými výložkami a a tmavomodré nohavice. Od roku 1763 predpísali dragúnskym jednotkám červený kabát. Výstroj bola doplnená čiernym trojrohým klobúkom. V rokoch 1788-1790 používali podobne ako kyrysníci náprsný kyrys. Od roku 1767 bol zavedený biely kabát. Pluky sa odlišovali rôznymi farbami výložiek a gombíkov. Vytratili sa príbuzne znaky s pechotou. Bubeníka nahradil trubač a namiesto hajtmana bola zavedená hodnosť rotmajstra.

Počas napoleónskych vojen sa typickou jazdeckou pokrývkou hlavy stala kožená prilbica, na prednejs trane ozdobená štítkom s monogramom panovníka. Uniforma bola biela a skladala sa z fraku, vesty a nohavíc. Ako obuv sa používali vysoké tmavé kožené čižmy.

Výzbroj v tomto období predstavovala karabína s kresadlovým zámkom, dve jazdecké pištole. V boji zblízka používali jazdecký paloš. Dragúnske jednotky zúskali v 70. rokoch 18. storočia prvú zadovku v habsburskej armáde, ktorú vyrobil taliansky puškár Crespi. Táto zbraň sa neosvedčila a bola v roku 1779 nahradená novým typom kresadlovej pušky.

Aj v tomto období počty dragúnskych plukov výrazne kolísali. Po podpísaní mieru v Aachene boli dva pluky rozpustené. V roku 1751 slúžilo ešte dvanásť plukov. Počas sedemročnej vojny jeden pluk pribudol, no neskôr bol zreorganizovaný na švališersky. Rapídny úbytok dragúnskych plukov prišiel vo februári 1760. Dragúnske pluky Württemberg, Zweibrücken, Sachsen-Gotha, Modena a St. Ignon boli pretvorené na švališérske. Do roku 1763 tri z týchto plukov sa opäť zaradili medzi dragúnske. Koncom roku 1765 tak slúžilo 11 drágunskych plukov.

Reklama

V rokoch 1773 - 1775 boli tri pluky pretvorené na švališérske a dve zrušené. Pribudol iba bývalý kyrysnícky pluk Berlichingen. Po smrti Márie Terézie zostalo súčasťou armády posledných sedem dragúnskych plukov. Od roku 1898 používalo šesť plukov označenie ľahký dragúnsky. Takéto označenie sa ale postupne prestalo používať. Toto označenie začali používať aj všetky švališérske pluky. Spolu s dvoma novozaloženými plukmi stúpol počet dragúnskych plukov na 15. Plukom boli priradené poradové čísla od 1do 15. V roku 1802 došlo k ďalšej reorganizácii habsburského jazdectva. Po tejto reorganizácii zostalo v službe iba šesť dragúnskych plukov s poradovými číslami od jedna do šesť. Tieto pluky sa zúčastnili éry napoleonskych vojen.

V záverečnej časti článku sú opäť zhrnuté základné údaje o niektorých dragúnskych plukoch. Dôraz je kladený na obdobie od polovice 19. storočia do vypuknutia 1. svetovej vojny, ale sú tu naznačené aj informácie o pôvode jednotky na ktoré sa odvolávali tradície pluku. Ďalšie pluky budú predstavené v nasledujúcich častiach článku. V tejto časti sa pod drobnohľadom ocitli dragúnske pluky s poradovým číslom 6 až 10.

Dragúnsky pluk č. 6

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Albrecht, Prinz von Preussen (mährisches) N. 6, čiže Dragúnsky pluk pruského princa Albrechta (moravský) č. 6

Pluk bol založený 3.5. 1701.Vznikol zlúčením časti kyrysníckych kompánii založených ešte v roku 1629 Ottaviom Piccolominim a novovzniknutých kompánii. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1769 – pridelené poradové číslo 20, 1798 – pridelený názov 10. kyrysnícky pluk, 1802 – pridelený názov 6. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 6. dragúnsky pluk. Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Grosswardein (Veľký Varadín) 1871 - Wessely, 1875 - Wien (Viedeň), 1876 - Brünn (Brno), 1879 - Klattau (Klatovy), 1880 - St. Georgen, 1881 - Przemysl, 1886 - Brünn (Brno), 1897 - Enns.

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1867 – plukovník gróf Constantin Thun - Hohenstein, 1868 – plukovník gróf Justin Bolesta - Koziebrodzky, 1869 – plukovník rytier Alfred von Joelson, 1875 – plukovník Georg Fricke, 1879 – plukovník Adolph Leddihn, 1885 – plukovník slobodný pán Gustav von Worsebe, 1887 – plukovník Joseph Siebert, 1892 – plukovník Joseph Rieger, 1898 – plukovník arcivojvoda Franz Salvator,

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Przemyśl (Poľsko), Hruszów (1.divizion), Gródek Jagielloński (2. divizion.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 61% Česi, 38% Nemci, 1% rôzne. Pluku velil plukovník Alfred Edler von Rettich.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 5. jazdeckej brigády (5. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 6. jazdeckú divíziu (6. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou X. armádneho zboru (X. Korps) a 1. rakúsko-uhorskej armády (1. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 7

Reklama

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Carl V. Herzog von Lothringen und Bar, general – Lieutenant und FM (Böhmisches) N. 7, čiže Dragúnsky pluk generálporučíka a poľného maršala, vojvodu Karola V. Lotrinského (český) č. 7

Pluk vznikol v roku 1663. Pluk založil generál – poľný strážmajster Garnier. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1768 – pridelené poradové číslo 21,1798 – pridelený názov 7. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 7. dragúnsky pluk.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Stuhlweissenburg, 1871 - Klattau (Klatovy), 1884 - Wien (Viedeň), 1890 - Brandeis an der Elbe (Brandýs nad Labem).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku:1867 – plukovník slobodný pán Hermann von Ramberg, 1868 – plukovník Cajetan von Giusti, 1868 – plukovník slobodný pán Oswald von Coburg, 1876 – plukovník Carl Fischer von Wellenborn, 1882 – plukovník Wilhelm von Bothmer,1888 – plukovník rytier Erich von Engel, 1891 – plukovník gróf Moriz Attems,

1897 - plukovník gróf Anatol Bigot de St. Quentin.

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Stanislau (Ukrajina), Kolomea (2.esk.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 50% Nemci, 50% Česi. Pluku velil podplukovník. Stanislaus Krousky.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 13. jazdeckej brigády (13. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 8. jazdeckú divíziu (8. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou XI. armádneho zboru (XI. Korps) a 3. rakúsko-uhorskej armády (3. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 8

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Montecuccoli, Fürst und Reichsgraf Raimund,General – Lieutenant und FM (böhmisches) N. 8, čiže Dragúnsky pluk generálporučíka a poľného maršála, kniežaťa a ríšskeho grófa Raimunda Montecuccoliho (český) č. 8

Pluk vznikol 16. 4. 1619. Pluk bol založený na náklady kniežaťa Cosmosa II. Medici. Istý čas tento pluk pôsobil pod neoficiálnym názvom Florentínski jazdci. Majiteľom sa stal gróf Dampierre. V cisárskych službách pôsobil plne od roku1621.V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami:1769 – pridelené poradové číslo 4, 1798 – pridelený názov 8. kyrysnícky pluk,

1867 – pridelený názov 8. dragúnsky pluk.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Raab, 1870 - St. Georgen (Pressburg, Svätý Jur pri Bratislave), 1879 - Stockrau, 1880 - Wien (Viedeň), 1885 - Pardubitz (Pardubice).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1867 – plukovník princ Ferdinand Bentheim – Steinfurth, 1869 – plukovník slobodný pán Alexander von Hopffgarten, 1873 – plukovník princ Leopold Croy, 1878 – plukovník Maxmilian Edler Wonesch von Wonheim, 1884 – plukovník Ferdinand Edler Ungar von Ritterburg, 1886 – plukovník Eduard Karger, 1890 – plukovník Joseph Bayer von Bayersburg, 1897 – plukovník gróf Alphons Montecuccoli – Polinago, 1899 – plukovník Ottokar Pizzighelli

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Jaroslau (Jaroslaw, Poľsko), Radymno (2.esk). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 58% Česi, 42% rôzne. Veliteľ pluku bol podplukovník Viktor Bauer von Bauernthal.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 5. jazdeckej brigády (5. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 6. jazdeckú divíziu (6. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou X. armádneho zboru (X. Korps) a 1. rakúsko-uhorskej armády (1. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 9

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Albrecht, Erzherzog, FM (galizisch- bukowina'sches) N. 9, čiže Dragúnsky pluk poľného maršála, arcivojvodu Albrechta, (haličsko-bukovinský) č. 9

Pluk bol založený 6.3. 1682. Vznikol v Čechách, ako kyrysnícky pluk.V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami:1769 – pridelené poradové číslo 26, 1779 – pridelený názov 3. dragúnsky pluk, 1802 – pridelený názov 1. dragúnsky pluk, 1860 – pridelený názov 9. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 9. dragúnsky pluk.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1866 - Czegléd, 1871 - Tarnopol, 1882 - St. Georgen, 1885 - Pressburg (Bratislava),1888 – Czernowitz (Černovice,Ukrajina), 1894 - Břežany.

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku:1866 – plukovník Alexander Ritter Pollack von Klumberg, 1870 – plukovník Carl Frhr. von Vlasits, 1876 – plukovník Othmar Edler von Pelikan, 1882 – plukovník Othmar Frhr. von Hermann, 1887 – plukovník Ferdinand Weiss, 1892 – plukovník Ernst Frhr. von Thüngen, 1894 – plukovník Franz von Liel,1895 – plukovník Eduard, Edler von Lehmann.

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Brody (Poľsko), Kamionka Strumiłowa (1. esk.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 50% Rumuni, 29% Rusíni, 21% rôzne. Veliteľ pluku bol plukovník Johann Kopeček.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 21. jazdeckej brigády (21. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 4. jazdeckú divíziu (4. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou XI. armádneho zboru (XI. Korps) a 3. rakúsko-uhorskej armády (3. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 10

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Lichtenstein, Johannes Joseph Fürst und FM (böhmisches) N. 10, čiže Dragúnsky pluk poľného maršála, kniežaťa Jána Jozefa Lichtensteina (český) č. 10

Pluk bol založený v roku 1634. Vznikol ako dragúnsky pluk. Zostavil ho plukovník Illow. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1769 – pridelené poradové číslo 7, 1775 – pridelený názov 7. švališérsky pluk, 1798 – pridelený názov 12. kyrysnícky pluk, 1801 - pridelený názov 5. švališérsky pluk, 1851 – pridelený názov 9. hulánsky pluk, 1873 – pridelený názov 10. dragúnsky pluk.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Mediasch, 1871 - Czegléd, 1876 - Moór1877 - Stuhlweissenburg, 1879 - Przemysl, 1882 - Tarnopol, 1898 - Olmütz (Olomouc).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1867 - plukovník princ Victor Rohan, 1874 - plukovník Edmund von Krieghammer, 1877 - plukovník Franz Holbein von Holbeinsberg, 1878 - plukovník Daniel Ehnl, 1883 - plukovník Guido Wachter, 1886 - plukovník Joseph Ritter von Zalesky, 1892 - plukovník Franz Edler von Remiz, 1893 - plukovník Anton Helff,

1897 - plukovník Artemont Weiss von Weissenfeld, 1900 - plukovník Oscar Wittmann.

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Krakau (Krakov, Poľsko). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 62% Česi, 29% Nemci, 9% rôzne. Veliteľom pluku bol plukovník Jaroslav Dwořák.
Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 11. jazdeckej brigády (11. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 7. jazdeckú divíziu (7. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou I. armádneho zboru (I. Korps) a 1. rakúsko-uhorskej armády (1. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Článok bol publikovaný na www.kvhbeskydy.sk

Zdroje:
SKALA, H.: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. -19. storočí, Prešov 2005
www.kuk-wehrmacht.de/regiment
www.austro-hungarian-army.co.uk
DANGL, V.: Organizačný vývoj rakúsko-uhorského jazdectva (1866-1914) so zreteľom na Slovensko. In: Vojenská história, roč 5, 2001, č.4, s. 3-25.
PAVLOVIC, D.: The Austrian Army (1836 - 1866) II. Londýn: Osprey, 1999.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více