Dobytie Sibíri

Autor: Ján Kovačič 🕔︎︎ 👁︎ 39.229

Prvým väčším pokusom o preniknutie do hĺbky Sibíri bol pochod Moskovského vojska, ktoré v r. 1483 preniklo až k Obu. Výsledkom tohto ťaženia bolo podrobenie oblasti Jugory v Z Sibíri (1499). V prvej polovici 16. st. platili už niektoré sibírske kniežatá Moskve daň v kunách a vevericiach.

V r. 1569 zobral Ivan IV. západosibírskeho chána Kučjuma „pod svoju ruku“ a zaviazal ho platiť ročnú daň – 1000 kún. Sibír však naďalej zostávala pre Moskovský štát ďalekým a neznámym krajom. Nikto nevedel, čo je ďalej za Obom a tak v r. 1567 posiela Ivan IV. dvoch kozáckych atamanov – Ivana Petrova a Burnaša Jalyčeva – s „priateľskými listami k neznámym vládcom neznámych národov“, žijúcim na východe. Obaja atamani sa cez takmer ľudoprázdnu Sibír dostali až do Pekingu.

Reklama

V 2. polovici 16. st. považovali v Moskve za Sibír stále ešte len kraje v povodí Irtyšu, Tobolu a stredného toku Obu. Západne od týchto oblastí, na hornom toku Kamy – na Z svahoch Uralu – viedli svoj obchod so soľou, kožušinami, solenými rybami a podnikaví kupci Jakov a Grigorij Stroganovovci tu hľadali rudy. Ivan IV. im dal právo stavať tu pevnôstky a zakladať dediny s tým, že ak nájdu striebornú alebo olovenú rudu, musia to oznámiť Moskve.

Stroganovovci – obchodníci, prospektori a dobyvatelia – museli čeliť v tejto polopustej krajine nielen krutým prírodným podmienkam, ale aj koristníckym nájazdom kočovných Nogajcov a Tatárov. Pozvali preto na svoju obranu 5 donských atamanov, na čele s Jermakom Timofejevičom. Boli to skúsení bojovníci a lupiči, ktorí sa až dovtedy živili na Done a pri dolnom toku Volgy prepadávaním karavan. Jeden z nich, Ivan Kolco, bol odsúdený cárskou vládou na trest smrti. Atamani priviedli 540 kozákov a spolu s 3 stovkami stroganovských bojovníkov vytvorili vojsko, ktoré razom poskytlo podnikavým kupcom prevahu. Nemuseli už myslieť na obranu, ale mohli sami zaútočiť. Nie proti lúpežným kočovníkom, ale proti sibírskym kmeňom, s ktorými dovtedy predovšetkým obchodovali. Vyzbrojený 3 mosadznými delami a 3 píšťalami (husitské palné zbrane, ktoré v 15. st. zaviedli na Rusi českí puškári, vtedy veľmi žiadaní odborníci) vyrazil Jermak 1. septembra 1581 cez uralské hrebene na V. Jedinými cestami v tomto divokom kraji boli rieky, po ktorých sa kozáci plavili a pustošili všetko pozdĺž nich. Proti domorodcom, ktorí boli vyzbrojení lukmi a kopijami, „strieľali ohňom a hromom smrteľným“. V Jermakovom vojsku boli aj popi, pretože „pohanov” bolo treba podrobiť cárskej moci, a tiež „priviesť ku krížu“. A mnohí sa podrobili, lebo na strane cárskeho ruského Boha bol „mocný hrom“. Sibírsky chán, slepý Kučjuma, sa však ani po mnohých porážkach nevzdával.

Jermak ovládol jeho hlavné mesto Isker (Sibir), kde našiel množstvo zlata a striebra, a poslal korisť cárovi spolu so správou o úspechoch. Ivan IV. udelil Jermakovi titul kniežaťa sibírskeho a poslal mu na pomoc 500 moskovských strelcov (väčšina z nich potom zomrela od hladu v obliehanom Iskere). Jermal dostal od cára aj ťažký pozlátený pancier, ktorý zrejme spečatil osud nového vládcu Sibíri. Pri jednom z prepadov, ktorými Kučjuma postupne decimoval kozácke vojsko, došlo i na Jermaka. Pri nocovaní jeho oddielu na rieke Irtyš v auguste 1584, vnikli Kučjumovi bojovníci do tábora a spiacich kozákov podrezali. Unikli len 3, ktorí sa vrhli do rieky – Jermak a 2 jeho bojovníci. Ťažený cárskym pancierom však Jermak na druhý breh Irtyšu nedoplával. Po správ o Jermakovej smrti zbytok jeho vojska opustil Isker a ustúpil späť cez Ural. Dobytie Sibíri teda skončilo porážkou.

Cárska moc už od svojho zámeru ovládnuť Sibír neustúpila. Z Ivanovho nástupcu, cára Fjodora, bola v r. 1587 postavená na rieke Tobol pevnosť Tobolsk a v r. 1598 bola po urputnom boji a porážke chána Kučjumu k Rusku pripojená západná Sibír. Po zlomení Kučjumovho odporu už nestálo ruskej expanzii ďalej na východ v ľudoprázdnej Sibíri takmer nič v ceste. V r. 1638 dorazili ruské oddiely až k brehom Pacifiku. Vtedy ešte nikto netušil, že bol dosiahnutý najvýchodnejší cíp eurázijského kontinentu. Takmer o 100 rokov neskôr objavila ruská námorná expedícia pod velení V. Beringa Prieliv oddeľujúci Áziu od Ameriky. Toto územie, veľké takmer ako Európa, je najcennejšou imperiálnou korisťou. V tomto nehostinnom kraji je najväčšie prírodné bohatstvo na svete. Jermakova výprava na Sibír v r. 1581 – 1584 bola podobná španielskej expedícii do Nového sveta v r. 1492. V oboch prípadoch šlo o to isté. Jermak bol ruským Kolumbom. Je tu však rozdiel: Sibír je dodnes súčasťou Ruskej federácie, zatiaľ čo Nový svet už dávno nie je španielskou ani anglickou kolóniou.

Zoznam použitej literatúry:
ŠVANKMAJER, Milan. a kol.: Dějiny Ruska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 560 s. ISBN 80–7106–183–2.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více