Teória a prax vojenskej diplomacie - 4. diel

Autor: Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔︎︎ 👁︎ 20.190

4. Vojenská diplomacia Slovenskej republiky

4.1 Transformácia vojenskej diplomacie

Členstvo Slovenskej republiky v NATO a EÚ výrazne zmenilo jej bezpečnostné postavenie a vytvára kvalitatívne nové predpoklady na realizáciu jej bezpečnostných záujmov. Slovensko sa stalo integrálnou súčasťou euroatlantického bezpečnostného spoločenstva a získalo zmluvne viazané bezpečnostné záruky. Súčasne sa stalo spolugarantom bezpečnosti spojencov. Obhajoba a presadzovanie bezpečnostných záujmov SR v širšom geografickom kontexte sa stáva základným predpokladom jej bezpečnosti a obranyschopnosti.

Základný cieľ svojej obrannej politiky SR realizuje z pozície euroatlantickej orientácie. Členstvo v NATO a EÚ pokladá za rozhodujúcu záruku svojej bezpečnosti a obranyschopnosti. Stotožňuje sa so základnými cieľmi a úlohami, ktoré vyplývajú zo Strategickej koncepcie NATO a Európskej bezpečnostnej stratégie.

Reklama

Slovenská republika bude presadzovať, aby Severoatlantická aliancia aj naďalej zostala vierohodným garantom obrany svojich členov a účinným nástrojom medzinárodného krízového manažmentu na základe politicko-vojenského dialógu a koordinácie medzi jej členskými štátmi aj partnermi.
Vstup Slovenska do NATO a EÚ nebol impulzom pre posun ťažiska vojenskej diplomacie. Ešte počas prípravy pre vstup do týchto štruktúr, sa SR v praxi de facto správalo ako spojenec členských štátov. Hoci sme museli na prijatie za člena čakať o päť rokov dlhšie ako naši susedia Česká republika, Poľsko a Maďarsko.

Členstvo v NATO v oblasti vojenskej diplomacie znamená predovšetkým zvýšenie jej váhy a významu voči našim spojencom. Pokračujeme v kultivovaní spolupráce a vzťahov s cieľom vytvárania väčšej vzájomnej dôvery a konzistentnosti politických stanovísk a rozhodnutí.  Slovenská republika je od svojho vstupu do NATO rovnako zodpovedná za rozhodnutia aliancie ako ktorýkoľvek iný spojenec. Treba však zároveň povedať, že aj vojenská diplomacia bude musieť čo najrýchlejšie reflektovať celkový trend v tejto oblasti – posun od bilaterálnej k multilaterálnej diplomacii. Jednou z prvých výziev je posilnenie koncepčných a analytických kapacít SEOPMV (Sekcia obrannej politiky a medzinárodných vzťahov) a rozšírenie tzv. bezpečnostno-politickej komunity. Je to komunita expertov z ústredných orgánov štátnej správy a odborníkov z akademických kruhov v oblasti vojenskej diplomacie. Hlavnou úlohou MO SR je vytvoriť organizačné a personálne podmienky na lepšie a aktívnejšie fungovanie SEOPMV, ktorej koncepčná úloha pri formovaní obrannej politiky štátu je rozhodujúca.

V súvislosti s naším vstupom do NATO a EÚ chce Slovenská republika prispieť k novelizácii niektorých koncepčných materiálov v súvislosti so svojimi záujmami, záväzkami a ambíciami. Ide predovšetkým o bezpečnostnú stratégiu, ako aj obrannú stratégiu SR, vytvorenie uceleného systému krízového manažmentu na národnej úrovni v rámci  bezpečnostného systému SR a novelizáciu legislatívnych noriem v rozsahu potrebnom pre efektívne a plnohodnotné zaručenie bezpečnosti a fungovania štátu na národnej a medzinárodnej úrovni.

Je potrebné harmonizovať aj proces hodnotenia obrany. Na základe schválených dokumentov Nový systém hodnotenia obrany a Metodika spracovania komplexného hodnotenia obrany SR bol začatý proces komplexného hodnotenia obrany (KoHo). Jeho výstupným dokumentom je Komplexné hodnotenie obrany. Tento dokument má ambíciu integrovať relevantné informácie z množstva doteraz spracovaných dokumentov, obsahovať hodnotené oblasti plne kompatibilné s oblasťami hodnotenia podľa NATO a zahŕňať aj národný rozmer hodnotenia oblastí obrany štátu nepožadovaných zo strany NATO. Bol efektívne využitý pri vypracovaní Smernice pre obrannú politiku SR a Správy o bezpečnosti SR.

Systém OP NATO vykonávaný v štvorročnom plánovacom cykle poskytuje výhodnejšie podmienky na vykonanie reforiem a transformačných procesov prebiehajúcich v členských štátoch NATO (vypracovanie východísk vzhľadom na meniace sa bezpečnostné prostredie, hodnotenie obrany a plánovanie rozmiestnenia síl). Rozhodujúcim je prehodnocovanie požiadaviek na obranu (Defense Requirement Review – DRR). Prostredníctvom DRR strategickí velitelia (Strategic commanders) Aliancie definujú operačné požiadavky, známe ako minimálne vojenské požiadavky (Minimum Military Requirements – MMR) potrebné na splnenie ambícií NATO.  MMR sú postupne upravené a následne predložené členským štátom na plnenie (Force Proposals – FP). Po rokovaní expertov NATO a členských štátov sú FP transformované na Force Goals – FG. Tie sa po schválení stávajú pre členov Aliancie záväznými a na obdobie prvých dvoch rokov nemennými.

Hodnotenie obrany (Defence Review – DR) sa vykonáva cyklicky každý nepárny rok. V praxi je jedným z hlavných prvkov NATO, ktorý plní funkciu spätnej väzby v samotnom systéme OP NATO. Tento proces predstavuje objektívne kolektívne a individuálne posudzovanie a hodnotenie síl, spôsobilosti a finančných plánov jednotlivých členských štátov za obdobie od vykonania posledného hodnotenia a na budúcich desať rokov. Proces za završuje schválením záverečnej hodnotiacej správy Aliancie ministrami obrany členských štátov. DR sa vykonáva v dvojročnej perióde a odpovedá na dva základné aspekty:

1. Aký stupeň dosiahla hodnotená členská krajina v plánovaní a plnení záväzkov voči Aliancii v porovnaní s požiadavkami Aliancie;
2. Akú úroveň dosiahli spoločne vojenské sily a spôsobilosti pre plnenie úloh Aliancie v súlade s platnou Politickou smernicou;


4.2 Vojenské misie na Slovensku

Reklama

Rozlišujeme pojmy vojenská misia v historickom zmysle slova a mierové misie, ktoré poznáme dnes –  vykonávaných pod záštitou OSN, Organizácie bezpečnosti a spolupráce v Európe (ďalej OBSE), NATO a EU. V historickej retrospektíve chcem vyzdvihnúť vojenské misie, ktoré pôsobili na Slovensku po rozpade Rakúsko-Uhorska a sprevádzali vznik nezávislého Československa. Znamenali významnú pomoc mocností pri vytváraní samostatných vojenských štruktúr. Zároveň predstavovali aj signál politického významu, aký prikladali Československu štáty, ktoré tieto misie vysielali. Napríklad francúzska misia de facto pomáhala vytvárať štruktúru vlastných ozbrojených síl Československa a nadväzovala na dobré vzájomné vzťahy z obdobia prvej svetovej vojny. Historickým vývojom sa postupne menil charakter aj poslanie ozbrojených síl. Súvisí to predovšetkým s tým, že dnes pred nami stoja rozdielne výzvy.

Dnes je vojenská prítomnosť zahraničných armád na našom území na dvoch úrovniach. Prvou je klasická vojenská diplomacia, čiže vojenskí diplomati akreditovaní na Slovensku. Je to osobitná oblasť diplomacie, ktorá je súčasťou zahraničnej politiky každého štátu. Úlohou vojenských diplomatov je nielen udržiavať úzke kontakty s obrannými a vojenskými orgánmi v hostiteľskom štáte, ale aj prezentovať a reprezentovať svoje ozbrojené sily v tomto štáte. Ďalej však aj získavať legitímnym spôsobom, obvyklým v politickej praxi, informácie, následne ich analyzovať a vyhodnocovať, prípadne dávať odporúčania svojím vlastným krajinám.

Okrem tejto dimenzie vojenskej diplomacie sú na našom území prítomní aj príslušníci iných ozbrojených síl z rôznych štátov. V súčasnosti máme na Slovensku niekoľko poradcov z viacerých krajín, najmä členských krajín NATO. Sú to však skôr jednotlivci než misie. Keď totiž hovoríme o vojenskej misii v klasickom historickom zmysle slova, je zrejmé, že ide o viac než jedného človeka. Z tohto pohľadu ide teda skôr o individuálnu pomoc jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie Slovensku.  Poslanie vojenských pridelencov sa v niečom podobá na prvé historické misie u nás. S tým súvisia a stoja pred nami dve zásadné úlohy. Prvá je vysporiadať sa s rozdelením armády tak, aby to čo Slovensko získalo, bolo plne funkčné. Druhou výzvou je transformácia na úplne nové podmienky spoločenských a politických vzťahov, ako aj na podmienky zahraničnopolitického vývoja bezpečnosti. Z tohto pohľadu zohrávajú poradcovia na Slovensku kľúčovú úlohu. Sú odbornými poradcami, ktorí spolu s našimi odborníkmi pomáhajú kryštalizovať a formovať naše vlastné riešenia pre budúcnosť.

Je známe príslovie „tým, ktorí sa nepoučia z histórie, je súdené, aby ju opakovali.“  Preto sa či už cez OSN alebo iné bezpečnostné inštitúcie snažia riešiť konflikt v jeho zárodku, kým nenadobudne vážnejšie rozmery. Z  tohto pohľadu sú novým prvkom práve mierové misie.

Účasť Slovenska v mierových misiách je výrazom našej zrelosti. Slovensko sa vďaka nim zaraďuje medzi štáty, ktoré sú schopné niesť globálnu zodpovednosť za bezpečnosť vo svete a jej vývoj a zároveň k nej prispievať. Nemôžeme len pasívne komentovať vývoj, ale aktívne sa podieľať na riešení konfliktov. Ak porovnáme ukazovatele Slovenska z hľadiska počtu obyvateľov či HDP s počtom vojakov, ktorých vysielame do mierových misií, možno konštatovať, že Slovensko je významným svetovým prispievateľom. Kým v roku 1998 v mierových misiách pôsobilo 58 príslušníkov Armády SR, v súčasnosti je to už takmer 700 slovenských vojakov v 12 krajinách Európy, Ázie a Afriky. A to nás zaraďuje do hlavného prúdu svetovej politiky.

Vo vzťahu k NATO prevládajú názory, že Slovensko je malým štátom, ktorý v aliancii nedokáže presadiť svoj názor. Podľa môjho názoru to nie je pravda. Malé národy v NATO aj vo vojenských misiách dokážu hrať veľkú úlohu, ak sú dostatočne aktívne. Za všetky uvediem príklad Dánska, rozlohou menšieho ako Slovenská republika, ktoré výrazným spôsobom dokáže definovať svoje bezpečnostné výzvy a rovnako k nim dokáže aktívne prispievať. Vysoko disproporčne k počtu svojich obyvateľov teda ovplyvňuje globálne bezpečnostné dianie vo svete. Z tohoto hľadiska Slovensko, ak bude mať podobnú možnosť a ambíciu, nemusí zostať zabudnutým kútom sveta.

Záver

História nám ukazuje, že vojny sú vedené medzi štátmi, ktoré uzatvorili medzi sebou všetky komunikačné linky, medzi štátmi bez akejkoľvek vojenskej spolupráce. Je preto dôležité vytvárať úzke kontakty medzi armádami, budovať vzájomnú dôveru a bezpečnosť. Názor, že vykonávanie zahraničnej politiky resp. diplomacie je výlučne výsadou diplomatov a použitie sily výsadou armády, je nezmyselný. Je potrebné, aby sa na vojenskú diplomaciu hľadelo nie ako na prostriedok zastrašovania, ako tomu nepochybne bolo v nedávnej minulosti, ale ako na primárny prostriedok utvárania mierových aktivít podporujúcich zahraničnú a vnútornú politiku s cieľom utvárania a udržiavania mieru, vzájomnej dôvery, rozvoja spolupráce a zvyšovania stability v jednotlivých regiónoch sveta. Významným krokom pre dosiahnutie spomenutých cieľov bol napríklad v USA sformovaný Integrovaný obranný výbor (Integrated Defence Staff, IDS) v spolupráci s Ministerstvom obrany a Ministerstvom zahraničných vecí.

V Slovenskej republike sa v rámci transformácie vojenskej diplomacie v súčasnosti vytvára Slovenský inštitút vojenskej diplomacie ako oddelenie Ministerstva obrany. Osobne dúfam, že táto skutočnosť vyšle našim spojencom v regionálnych či nadnárodných organizáciách, v ktorých je SR členom, priaznivý signál. Signál, že napriek politickému a vojenskému systému, ktorý bol na vyše štyridsať rokov zmrazený pod doktrínou režimu krajín socialistickej sústavy, je štát schopný čeliť novodobým výzvam v oblasti bezpečnostnej politiky, obrany a diplomacie a má k dispozícii think-tank na medzinárodnej úrovni.

Reklama

Štát má zastúpenie rezortu MO pri stálej delegácii pri NATO. Predstavuje ho sekcia obrany MO a Úrad národného vojenského predstaviteľa (ďalej UNVP) v Bruseli, ÚNVP pri hlavnom spojeneckom veliteľstve síl v Európe v Monse a Národný styčný predstaviteľ pri Spojenom veliteľstve pre transformáciu v Norfolku.

Predstaviteľ v Bruseli reprezentuje náčelníka Generálneho štábu OSSR vo Vojenskom výbore NATO a pri EU, zúčastňuje sa prípravy a tvorby národného stanoviska k politickým požiadavkám Severoatlantickej rady a Vojenského výboru NATO resp. k požiadavkám EU.

Predstaviteľ v Monse je zástupcom orgánu náčelníka Generálneho štábu OSSR pri strategickom veliteľstve NATO v Európe (SHAPE/ACO) na realizovanie vojenskej politiky vo vojenskej odbornej oblasti a koordinovanie požiadavkov vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe pre vojenské sily so spôsobilosťami a možnosťami, ktorými OSSR disponujú, súčasne riadi činnosť národných styčných predstaviteľov pri podriadených veliteľstvách.
Národný vojenský predstaviteľ (NAR, NMR) plní dve rozhodujúce úlohy: reprezentuje Národný generálny štáb OSSR v procese plánovania a vytvárania vojenských síl pre plnenie operácií NATO a podieľa sa na procese vypracovania balíkov spôsobilostí a cieľov vojenských síl.

Napriek problémom, ktoré sa vyskytli pri písaní tejto bakalárskej práce, sa mi snáď podarilo naplniť jej tematiku a rozšíriť všeobecné poznatky o vojenskej diplomacii. Diplomacia je rozsiahly pojem a stelesňuje rôzne aspekty chápania tohto pojmu.

Gunboat diplomacy, mierová vojenská diplomacia či manažment konfliktu sa opierajú o teoretické poznatky expertov v tejto oblasti. No zároveň ide o konkrétnu činnosť ľudí v okamihoch, ktoré patria do histórie. Predstavujú dostupnú silu štátu pre obranu jeho politických záujmov, naplnenie jeho záväzkov a dosiahnutie úrovne národných ambícií.

Zoznam použitej literatúry
Bibliografia:
1. Art, R.: United States and Coercive Diplomacy. U.S. Institute of Peace, Washington, D. C. 2003.
2. Baker, J. A.: Politics of Diplomacy. George Washington Univ., Washington D. C. 1995.
3. Belchman, B. M., Kaplan, S. S.: The Use of Armed Forces as a Political Instrument. The Johns Hopkins University Press, Baltimore 1990.
4. Berridge, G. D. : A Dictionary of Diplomacy. Palgrave Macmillan, Hampshire 2003.
5. Booth, K.: Law, Force & Diplomacy At Sea. George Allen & Unwin, London 1985.
6. Booth, K.: Navies and Foreign Policy. Croom Helm, London 1977.
      Brookings Institution, Washington, D.C. 1976.
7. Brown, S. : The Illusion of Control. Brookings Institution, Washington D. C. 2003.
8. Builder, C. H.: The Masks of War. American Military Styles in Strategy and Analysis. The Johns Hopkins University Press, Baltimore 1989.
9. Cable, J.: Gunboat Diplomacy: Political Applications of Limited Naval Force. Praeger, New York 1971.
10. Cable, J.: Gunboat Diplomacy's Future. United States Naval Institute Proceedings, London 1986.
11. Cable, J.: Navies in Violent Peace. Macmillan, London 1989.
12. Cable, J.: Showing the Flag: Past and Present. Naval Forces III. London 1987.
13. Collins, J. M.: Military Strategy: Principles, Practices, and Historical Perspectives. Brassey´s Inc., Washington D. C.  2002.
14. Daalder, I., Lindsay, J.:  America Unbound. The Brookings Institution, Washington D.C. 2003.
15. Fidler, J., Mareš P.: Dějiny NATO. Paseka. Praha1997.
16. Friedman, N.: The US Maritime Strategy. London 1988.
17. Gaddis, J. L.: Studená vojna. Penguin Press, New York 2005.
18. Gato, D. T.: United States Naval Diplomacy in the Third World. Thesis Air War College, 1988.
19. George, A.: Forceful Persuasion: Coercive Diplomacy as an Alternative to War. United States Institute of Peace Press, Washington D.C 1991.
20. George, A.: The Role of Force in Diplomacy: A Continuing Dilemma for U.S. Foreign Policy in Managing Global Chaos. United States Institute of Peace Press, Washington D. C. 1996.
21. George, A., Simons, W. E.: Limits of Coercive Diplomacy. Westview, Boulder, Colorado 1994.
22. Gorshkov, S. G.: The Sea Power of the State. Naval Institute Press, Annapolis 1976.
23. Grove, E.: The Future of Sea Power. Routledge, London 1990.
24. Gunness, K.: China’s Military Diplomacy in an Era of Change. The CNA Corporation 2006.
25. Hattendorf, J. B.,  Jordan, R. S.: Maritime Strategy and the Balance of Power. St. Martin's Press, New York 1989.
26. Hrbek, J.: Velká válka na moři 1914. Nakladatelství Libri, Praha 2001.
27. Hrbek, J.: Velká válka na moři 1915. Nakladatelství Libri. Praha 2001.
28. Hrbek, J.: Velká válka na moři 1916. Nakladatelství Libri. Praha 2001.
29. Hrbek, J.: Velká válka na moři 1917. Nakladatelství Libri. Praha 2002.
30. Hrbek, J.: Velká válka na moři 1918. Nakladatelství Libri. Praha 2002.
31. Huth, P.: Extended Deterrence and the Prevention of War. Yale University Press, New Haven 1988.
32. Jakobsen, P. V.:Western Use of Coercive Diplomacy After the Cold War. St. Martin’s Press Inc., New York 1998.
33. Kmec, V., Korba, M., Ondrejcsák, R.: Transformácia NATO a bezpečnostná a obranná politika SR. Centrum bezpečnostných štúdií, Bratislava 2005.
34. Lasswell, J. A.: Is Presence Still A Viable Naval Mission? Thesis U.S. Army War College, 1990
35. Luttwak, E. N.: The Political Uses of Sea Power. John Hopkins University Press, Baltimore 1974.
36. Lykke, A. F.: Military Strategy: Teory and Application. U.S. Army War College, Carlisle Barracks 1993.
37. Miller, S. E., Van Evera, S., eds.: Naval Strategy and National Security. Princeton University Press, Princeton 1988.
38. Modelski, G., Thompson, W. R.: Seapower in Global Politics, 1494-1993. Macmillan Press, London 1988.
39. Parks, H.: Crossing the Line. United States Naval Institute Proceedings, Washington D. C. 1986.
40. Richter, K.: Hranice placená krví. Rusko finské – války. Epocha. Praha 2000.
41. Schultz, K. A.: Democracy and Coercive Diplomacy. Cambridge University Press, New York 2001.
42. Sorby, K.: Suez 1956. Vydavateľstvo Veda SAV. Bratislava 2003.
54. Till, G.: Maritime Strategy in the Nuclear Age. 2nd ed. St. Martin's Press, New York   1984.
43. Till, G.: Modern Sea Power. Brassey's, London 1987.
44. Tucker, S. C.: Naval Warfare. Handbook of 19th Century. Sutton publ., Gloucestershire 2000.
45. Ullman, H. K., Etzold, T. H.: Future Imperative: National Security and the U.S. Navy in the Late 1980s. Georgetown University, Washington, D.C 1985.
46. Watkins, J. D.: The Maritime Strategy. Naval Institute Press, Annapolis 1986.
Periodiká:
1. AAP-6 (V) Clossary of Terms and Definitions, Abrevations. Brusel 2001.
2. A New Flag: A Survey of Defense and Democracies. In: The Economist 1 Sep. 1990.
3. Brooke, A.: Hard Power, Soft Power Reconsidered. In: Canadian Military Journal 2000.
4. Civitas Review Volume 2, Issue 1, March 2005.
5. Dohovor o zákaze alebo obmedzení používania určitých koncenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky. In: Geisbacherová, D: Vedenie ozbrojeného konfliktu, Úvaha s.r.o., Bratislava 2004.
6. Doktrína ozbrojených síl  SR. GŠ OS SR. Bratislava 2005.
7. Grgic, B.: European Security: A Strategy with no Muscle. In: Herald Tribune 2003.
8. Gyarfášová, O.: Slovensko v transatlantickom kontexte. Výsledky výskumu transatlantické trendy 2004 zaostrené na Slovensko. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2004.
9. Kietz, D., Uplegger, S.: Weltmacht Europa? In: Intagration 1/2005.
10. Miklovič, M.: Kontrašpionážne opatrenia proti diplomatom USA. In: Pamäť národa, ÚPN 4/2006.
11. National Military Strategy of USA: Shape, Respond, Prepare Now. A Military Strategy for a New Era. Department of Defense, Washington D.C. 1997.
12. NATO Handbook. Brussels, Belgium 2006.
13. Obranná stratégia Slovenskej republiky 2000.
14. Ročenka zahraničnej politiky SR 2004. Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n. o., Bratislava 2005.
15. SC 99 The Alliance´s Strategy Concept. Washington 1999.
21. Vitko, P.: Vladimír Jakabčin : Posilnenie bezpečnostnej komunity. Obrana, ročník 12, číslo 24/ 2004.
22. Vojenské reflexie. Národná akadémia obrany Andrea Hadíka. Liptovský Mikuláš 2/2006.
Internetové zdroje:
1. www.brookings.edu
2. www.foreignaffairs.org
3. www.foreign.gov.sk
4. www.mosr.sk
5. www.nato.int
6. www.clausewitz.com
7. www.bookstore.usip.org
8. www.findarticles.com 
9. http://www.geocities.com/SoHo/1527/sixthfleet.html
10. http://www.sfpa.sk/pages/common/archiv/listy_nove/listy.php?no=0302&it=2
11. http://english.peopledaily.com.cn/200412/21/eng20041221_168166.html
12. http://www.stormingmedia.us/73/7380/A738054.html
13. http://www.faoa.org/journal/pottsx00.htm
14. http://www.spacewar.com/news/superpowers-05k.html
15. http://ncronline.org/NCR_Online/archives/022803/022803e.htm
16. http://securingamerica.com/node/1584
17. http://www.gunboatdiplomacy.com/
18. http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více