Lioré et Olivier LeO 451 B.4

     
Název:
Name:
Lioré et Olivier LeO 451 B.4 Lioré et Olivier LeO 451 B.4
Originální název:
Original Name:
Lioré et Olivier LeO 451 B.4
Kategorie:
Category:
bombardovací letoun bomber aeroplane
Výrobce:
Producer:
DD.03.1939-DD.06.1940 Société nationale des constructions aéronautiques du Sud-Est, Villacoublay /
DD.10.1939-DD.11.1942 Société nationale des constructions aéronautiques du Sud-Est, Ambérieu /
DD.MM.1940-DD.06.1940 Société nationale des constructions aéronautiques du Sud-Est, Marignane /
DD.MM.1940-DD.06.1940 Société nationale des constructions aéronautiques de l'Ouest, Bouguenais /
Období výroby:
Production Period:
DD.03.1939-DD.11.1942
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
5543)
První vzlet:
Maiden Flight:
21.10.1938 LeO 451.01
24.03.1939 LeO 451 B.4 No.1
Osádka:
Crew:
4
Základní charakteristika:
Basic Characteristics:
 
Vzlet a přistání:
Take-off and Landing:
CTOL - konvenční vzlet a přistání CTOL - conventional take-off and landing
Uspořádání křídla:
Arrangement of Wing:
jednoplošník monoplane
Uspořádání letounu:
Aircraft Concept:
klasické conventional
Podvozek:
Undercarriage:
zatahovací retractable
Přistávací zařízení:
Landing Gear:
kola wheels
Technické údaje:
Technical Data:
 
Hmotnost prázdného letounu:
Empty Weight:
7820 kg 17240 lb
Vzletová hmotnost:
Take-off Weight:
? kg ? lb
Maximální vzletová hmotnost:
Maximum Take-off Weight:
11400 kg 25133 lb
Rozpětí:
Wingspan:
22,520 m 73ft 10,61in
Délka:
Length:
17,170 m 56ft 3,98in
Výška:
Height:
5,240 m 17ft 2,3in
Plocha křídla:
Wing Area:
68,00 m2 731.95 ft2
Plošné zatížení:
Wing Loading:
? kg/m2 ? lb/ft2
Pohon:
Propulsion:
 
Kategorie:
Category:
pístový piston
Počet motorů:
Number of Engines:
2
Typ:
Type:
Gnome-Rhône 14N 48/49 o výkonu 835 kW
třílistá vrtule s konstantní rychlostí otáček Ratier
Gnome-Rhône 14N 48/49, power 1120 hp
three-bladed constant-speed propeller Ratier
Objem palivových nádrží:
Fuel Tank Capacity:
3235 l 412 Imp gal / 855 US gal
Výkony:
Performance:
 
Maximální rychlost:
Maximum Speed:
4801) km/h v 4000 m 298.3 1) mph in 13123 ft
Cestovní rychlost:
Cruise Speed:
360 km/h v 1600 m 223.7 mph in 5249 ft
Rychlost stoupání:
Climb Rate:
? m/s ? ft/min
Čas výstupu na výšku:
Time to Climb to:
14 min do 5000 m 14 min to 16404 ft
Operační dostup:
Service Ceiling:
9000 m 29528 ft
Dolet:
Range:
23002) km 1429.2 2) mi
Maximální dolet:
Maximum Range:
2900 km 1802 mi
Výzbroj:
Armament:
1x pohyblivý kulomet MAC 34 ráže 7,5 mm v přídi
1x kulomet MAC 34 ráže 7,5 mm ve výsuvné břišní věži
1x pohyblivý kanon HS 404 ráže 20 mm ve hřbetním střelišti (od r. 1941 přidány 2 spřažené kulomety MAC 34)


2x 500 kg puma
5x 200 kg puma
1x flexible 7,5 mm MAC 34 machine gun in the nose
1x 7,5 mm MAC 34 machine gun in the retractable dorsal turret
1x flexible 20 mm HS 404 cannon in the dorsal position (from 1941 added 2 MAC 34 machine guns)


2x 1100 lb bomb
5x 441 lb bomb
Uživatelské státy:
User States:






Poznámka:
Note:
1) s vrtulemi Gnome-Rhône 495 km/h
2) s 500 kg pum
3) před uzavřením příměří postaveno 449-552 strojů, pro vichystickou vládu objednáno 225 strojů, postaveno snad jen 109
1) with Gnome-Rhône propellers 308 mph
2) with 1100 lb of bombs
3) 449-452 machines built before Armistice; later ordered another 225 for the Vichy government, delivered only 109
Zdroje:
Sources:
Danel, Raymond; Cuny, Jean. LeO 45, Amiot 350 et autre B4, Docavia no.23. Editions Larivière, Paris 1986.
Pelletier, Alain. French Bombers of World War II in Action, No.189. Squadron/Signal Publications, Carrollton 2003. ISBN 0-89747-458-9.
Danel, Raymond. The Lioré et Olivier LeO 45 Series, Profile No.173. Profile Publications, Leatherhead 1967.
www.historyofwar.org
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#4627 Verze : 0

Lioré et Olivier LeO 451 B.4



Lietadlo LeO 45 a odvodené verzie zaujímajú osobitné miesto v histórii francúzskeho letectva. Je to jediné francúzske lietadlo, ktoré bolo nasadené v bojoch roku 1939-1940 a zostalo v aktívnej službe takmer 20 rokov po skončení druhej svetovej vojny (o 4 roky dlhšie ako Dewoitine D.520).

Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia bol spracovaný plán rozvoja francúzkeho letectva (Armee de l'Air), tzv. Plan I. Na základe tohto plánu sa začal vývoj viacerých nových lietadiel v rôznych kategóriách, vrátane kategórie ťažkých bombardérov. Požiadavky na toto lietadlo boli nasledovné: rýchlosť 400 km/hod s nosnosťou 1000 kg bômb a doletom 1000 km.

Do súťaže sa zapojilo päť firiem - Amiot, Bloch, Latecoere, Romano i Liore et Olivier. Vzhľadom k tomu, že žiadna firma nedokázala uvedené požiadavky splniť a predstaviť funkčný prototyp, tak objednávateľ Service Technique Aeronautique modifikoval v roku 1936 požiadavky na daný stroj. Podľa nových požiadaviek malo ísť o štvormiestne lietadlo s najnovšími motormi, vyzbrojené 20 mm kanónom na vlastnú obranu a s rýchlosťou až 470 km/hod. V tejto dobe bol plán rozvoja letectva nahradený novým plánom, označovaným ako Plan II, v ktorom boli štvormiestne bombardéry preklasifikované z ťažkých bombardérov na stredné bombardéry. Na nové podmienky mohla svojím prototypom odpovedať jedine firma Liore et Olivier prototypom lietadla LeO 45. Firma zároveň ponúkla výrobu tohto lietadla v počte 1000 ks.

LeO 45 projektoval Pierre-Ernest Mercier. Konštrukčne bolo lietadlo stavané ako celokovový dvojmotorový samonosný monoplán. Ako motory boli použité Hispano-Suiza HS-14AA (s výkonom 1100 hp vo výške 2850 m). Posádku tvorili tri osoby - pilot, strelec-radista a bombometčík. Výzbroj lietadla bola tvorená pevným 7,5 mm guľometom MAC-1934 v prednej časti lietadla. Rovnaký guľomet bol v spodnej výsuvnej streleckej veži, ovládaný bombometčíkom. Na ochranu vrchnej zadnej polosféry slúžil 20 mm kanón Hispano-Suiza HS-404 so 120 nábojmi obsluhovaný strelcom-radistom. Bombová výzbroj s kalibrom do 500 kg do hmotnosti až 2000 kg mohla byť umiestnená v dvoch centrálnych bombovniciach,

Prototyp LeO-45.01 vzlietol 16.1.1937. Jeho prvý let trval celkovo 5 minút. Pri lete sa objavili problémy s chladením motorov a ovládaním lietadla pri malých rýchlostiach. Prototyp sa vrátil do výrobnej haly na vykonanie úprav. Nasledujúce úpravy prototypu zahrňovali výmenu motorov a zväčšenie koncových častí nosných plôch. Po úpravách prototyp dosiahol rýchlosť v strmhlavom lete 624 km/hod vo výške 1800 m. Horizontálna rýchlosť dosiahla 480 km/hod.

V tomto čase došlo k znárodneniu koncernu a jeho premenovaniu na SNCASE. Pod novým vedením bolo postavených 40 strojov, ale ich využívanie bolo obmedzené pre neustále problémy s motorom. Problémy sa odstránili až prepracovaním kapotáže motoru (podľa typu LeO H-46) a zabudovaní motorov Gnome-Rhône 14N. Týmto vzrástla celková rýchlosť na 502 km/hod vo výške 5100 m. Oficiálne ukončenie vývoja tohto typu, označovaného LeO 451 boli ukončené vo februári 1939. Prvý sériový LeO 451, predvedený na výstave v novembri 1938, mal prvý oficiálny let v marci 1939. Do začiatku druhej svetovej vojny bolo objednaných 640 strojov pre francúzske letectvo a bola predbežne objednaná mierne modernizovaná séria 12 lietadiel podľa požiadaviek Gréckej vlády. Týchto 12 rozpracovaných strojov bolo po vypuknutí vojny skonfiškované a nikdy neboli odovzdané pôvodnému odberateľovi.

Začiatkom vojny nasledovali objednávky na ďalších 600 bombardérov LeO 451 a 48 kusov špeciálnej námornej verzie LeO 451M (LeO 456)vybavenej špeciálnymi vzduchovými vakmi v gondolách a za kabínou bombometčíka zabezpečujúcich udržanie sa stroja na hladine. Zároveň boli nahradené pôvodné guľomety za nový 7,5 mm guľomet "Darne". Bola plánovaná výroba modernizovaných variantov LeO 454, LeO 455 a LeO 458.

Schéma LeO 451
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#164670 Verze : 1
Bojové použitie (1939-1940)

Zavádzanie LeO 451 do výzbroje francúzskeho letectva nešlo bez problémov. Tri stroje boli síce predvedené vo vzdušnej ukážke nad Bruselom 9. júla 1939, ale oficiálne prevzatie prvého stroja do výzbroje bolo vykonané až 29. júla 1939. Zdržanie výroby bolo spôsobené nedostakom materiálu u subdodávateľov. Ďalším dôvodom zdržania dodávok bola nutnosť doplnkovej modernizácie každého vyrobeného stroja pred jeho dodaním armáde, nakoľko z dôvodu plynulej výroby základného typu firma nechcela odstaviť výrobu na čas potrebný na úpravu pracovných postupov pre výrobu vylepšenej verzie. Takže každý vyrobený stroj bol okamžite po vyrobení presunutý k ďalšej modernizácii, čo predlžovalo výrobu.

Ďalším problémom pri zavádzaní do výzbroje bolo preškolenie posádky. Jednotlivé posádky si len s ťažkosťami privykali na ovládanie lietadla v malých rýchlostiach pri vzlete. No pokiaľ lietadlo nabralo vyššiu rýchlosť, tak sa ovládateľnosť dostala do normy a bez bombovej výzbroje lietadlo umožňovalo všetky prvky vysokej pilotáže.

Pri vypuknutí vojny a začatí mobilizácie 03.09.1939 bolo vo francúzskom letectve celkom 15 ks LeO 451. Počas tzv. čudnej vojny tieto lietadlá vykonávali prieskumné lety v hĺbke nemeckého územia. Prvé lietadlá LeO 451 boli zaradené zostavy experimentálnej eskadry Groupe de bombardement 31, odkiaľ boli zaradené k jednotkám GB I/31 a GB II/31. Do bojovej činnosti ako prvé zasiahlo 5 lietadiel z GB I/31 z Connante. Tieto lietadlá hliadkovali nad hranicou a často boli vysielané na prieskum aj do hĺbky nemeckého územia. Jedno z nich bolo 06.10.1939 poškodené paľbou protivzdušnej obrany a následne zostrelené nemeckým stíhacím lietadlom Messerschmitt Bf-109D v blízkosti Eskirchen. Ďalší stroj tejto jednotky bol zničený počas pristávania. Zvyšné 3 stroje GB I/31 lietali do decembra, keď bola jednotka premiestnená do Lezigan. 10. 3. 1940 mala GB I/31 už 10 lietadiel LeO 451.

V máji 1939 bola Groupe de bombardement 31 (s 10 lietadlami LeO 451 v GB-I/31 a 8 lietadlami LeO 451 v GB-II/31) zaradená do zostavy Groupement de Bombardement 6.

10.05.1940 keď sa začala nemecká ofenzíva voči Francúzku bolo do výzbroje letectva prijatých už 222 lietadiel LeO-451. Z tohto počtu ale 7 ks bolo zničených a poškodených pri haváriách, 87 ks bolo v opravách a v modernizácii, 12 ks bolo vo výcvikových jednotkách a 22 bolo konzervovaných ako záložné. Zo zvyšných 94 lietadiel u bojových jednotiek bolo bojaschopných len 54 lietadiel. Už 11. 5. 1940 boli nasadené do bojov, ale nie na úlohy, na ktoré boli určené – bombardovanie hlbokého tylu protivníka. Ako sa ukázalo, Francúzko nebolo pripravené na vedenie modernej formy vojny. Proti pancierovým klinom útočníka nemali Francúzke pozemné vojská účinnú obranu. Rýchlych a operatívne nasaditeľných síl, ktoré mohli eventuálne vykryť vzniknuté medzery prakticky nebolo, s výnimkou divízie De Gaulla s jeho motorizovanou pechotou presúvajúcou sa v autobusoch. Určitý recept na spomalenie nemeckého postupu poskytovalo len letectvo – a to masívnym bombardovaním postupujúceho nepriateľa. Ale útočných lietadiel schopných takýchto úloh prakticky nebolo a na samovražedné útoky bolo nasadené prakticky všetko.

Bombardéry LeO 451 vykonávali bombardovanie nemeckých tankových kolón z malých výšok, pričom boli vystavené ťažkej paľbe stíhačov a pozemnej protivzdušnej obrane, pričom nezriedka aj vlastných vojsk. Napríklad 15.05.1940 zostrelilo vlastné protilietadlové delostrelectvo omylom jeden bombardér LeO 451 z GB II/31.

Pri jednej takejto operácii, 16. 5. 1940, podniklo 26 bombardérov LeO 451 (z toho 12 z GB-II/31) nálet na pochodový prúd nemeckej motorizovanej divízie v okolí Montcornet, pričom stratili 4 lietadlá, aj napriek poskytnutej stíhacej ochrane. Pri postupe nemeckej armády boli lietadlá GB 31 nútené ustupovať a celá formácia bola dopĺňaná novými lietadlami. Pri podpísaní prímeria sa jednotky GB 31 nachádzali na letiskách Chalon-sur-Saone a Til-Chatel.

Ďalšou jednotkou úplne vyzbrojenou bombardérmi LeO 451 bola Groupe de bombardement 12. Jej jednotky GB-I/12 a GB-II/12 mali základne v Orleans Bricy a neskôr v Caen-Carpiquetu. Na jar 1940 mala eskadra 36 lietadiel LeO 451. 11.05.1940 napadlo 6 lietadiel z GB-I/12 a 4 lietadlá z GB-II/12 so stíhacou ochranou 18 MS 406 z výšky 500 - 600 m cesty spájajúce Maastricht v Holandsku s Tongeren v Belgicku a most cez Albertov kanál, po ktorých sa pohybovali nemecké jednotky. Protivzdušná obrana zostrelila jeden bombardér (stroj s č. N.46 z GB-II/12 zostrelený paľbou z tanku) a ostatné poškodila. Po návrate na letisko sa ukázalo že opraviteľný je len jeden bombardér. Po tomto sa Groupe de bombardement 12 stala súčasťou Groupement de Bombardement 6. Lietadlá z GB 12 sa 16. 5. 1940 tiež podieľali na bombardovaní motorizovaných jednotiek v okolí Montcornet. Niekoľko hodín po nálete ale podniklo Luftwaffe odvetu, pri ktorej boli na letisku Persan-Beaumont zničené i lietadlá LeO 451. Zostávajúcich 10 bombardérov jednotky sa podieľalo 20. 5. 1940 na nálete na Nem,ecké postavenia pri Peronne a St. Quentin. Z náletu sa nevrátili štyri lietadlá. Po dodaní nových strojov sa pre jednotku vojna ukončila na letiskách Montbard a Tavaux.

10.03.1940 boli dodané prvé 3 ks LeO 451 aj k Groupe de bombardement 11. Po premiestnení na letiská Marigny-le-Grand a Pont-sur-Yonne sa GB-I/11 a GB-II/11 stali súčasťou Groupement de Bombardement 7. 31. 5. 1940 sa štyri lietadlá z GB-I/11 spolu s lietadlami z Groupement de Bombardement 6 podieľali na bombardovaní Nemeckých kolón pri Amiens a Abbeville. Ani jeden z bombardérov sa z náletu nevrátil. Nakoniec sa GB 11 ako súčasť Groupement de Bombardement 7 premiestnila do Severnej Afriky, pričom počas preletu bombardovali komunikačné uzly v okolí Talianskeho mesta Novi.

Groupe de bombardement 23 mal vo svojich počtoch na jar 1940 5 ks lietadiel LeO 451. Po začatí vojny boli lietadlá LeO 451 z GB-I/23 odovzdané GB-II/23 a sám bol prezbrojený na bombardéry Bloch. Následne bola eskadra zaradená do Groupement de Bombardement 7. GB-I/23 so svojim Blochmi nedosahoval veľké úspechy a tak bol opätovne vyzbrojený lietadlami LeO 451.

Groupe de bombardement 32 mala na jar 1940 k dispozícii 5 lietadiel LeO 451. Lietadlá boli uložené v skladoch a jednotka bola premiestnená do Marakéšu (Maroko), kde bola vyzbrojená iným typom lietadla.

Pri bojovom nasadení sa prejavili aj nedostatky v kanóne Hispano-Suiza HS-404, ktorý sa ukázal ako málo efektívny pri obrane zadnej polosféry. Nemeckí stíhači veľmi skoro odhalili mŕtvy uhol za chvostom lietadla, kde si upravili rýchlosť s cieľom a pokojne začali paľbu. Kanón zároveň trpel ďalším nedostakom a to zdĺhavou výmenou zásobníka na 60 nábojov. Napriek tomu sa tieto bombardéry dokázali v bojovej činnosti čiastočne ubrániť aj samostatne. Napríklad 6.6.1940 pri Chaumes v súboji medzi 14 lietadlami LeO 451 , 10 stíhačmi Bf-109 a 5Bf-110 dokázali zostreliť 3 útočiace stíhačky, pri vlastných stratách 5 lietadiel. Hrdinský čin tu dokázal palubný strelec Grandchamp z GB-I/11, ktorý zostrelil 2 nemecké stíhacie lietadlá.

Ťažké straty donútili presunúť tieto lietadlá na akcie v noci. Plánoval sa nočný útok na závody BMW pri Mníchove, no akcia bola nakoniec pre nepriaznivé počasie odvolaná. Ťažká situácia na fronte donútila velenie opätovne nasadiť lietadlá LeO 451 na denné akcie, bez ohľadu na hroziace straty. 14. 6. sa zvyšné bombardéy začali chystať na prelet do Severnej Afriky. No ešte predtým, po vstupe Talianska do vojny bombardovali Palermo. Posledné bojové vystúpenie proti Nemecku v roku 1940 bolo 25. 6., keď boli bombardované postupujúce Nemecké jednotky.

K 25.6.1940 bolo vyrobených celkom 452 ks LeO 451, z toho 373 bolo zaradených k jednotkým a z týchto bolo 130 stratených v boji. Polovica zo zostávajúcich lietadiel preletela na základne v Severnej Afrike.
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#164678 Verze : 1
LeO 451 v službách Osy

Po uzatvorení prímeria medzi Nemeckom a vládou vo Vichy zostali všetky lietadlá LeO 451 zaradené do výzbroje jednotiek tejto vlády (vo Francúzku 183 lietadiel a 135 ich bolo v Afrike). Na základe bojových skúseností boli lietadlá mierne upravované. Bola zväčšená plocha krídla, výzbroj bola doplnená o ďalšie dva guľomety kalibru 7,5 mm MAC-1934 so 750 nábojmi spriahnutými s 20 mm kanónom HS-404. Lietadlá boli zároveň prispôsobené na strmhlavé bombardovanie do uhla 45°. 30. apríla 1942 Nemecko povolilo obnovenú výrobu bombardérov LeO 451. V tejto dobe bolo novovyrobených 102 lietadiel a zároveň sa začala pokusná výroba typu LeO 455, ale oba vyrobené kusy zabavili Nemci. Bombardéry LeO 451 mali byť ešte vyzbrojené dvoma guľometmi v zadnej časti aerodynamických prechodov krídiel. Ďalšia bojová kariéra lietadiel LeO 451 bola veľmi udivujúca. Lietadlá bojovali na strane Osi i Spojencov.

24.9.1940 bombardéry LeO 451 bombardovali Gilbraltár, ako odpoveď na Britský útok na Dakar. Pri bombardovaní bol protivzdušnou obranou zostrelený jeden LeO 451. V júli 1941 sa bombardéry LeO 451 podieľali na bojových akciách na Blízkom východe, v Sýrskej kampani. V týchto bojoch podnikli 855 bojových vzletov pri vlastných stratách 18 lietadiel dvoch eskadier.

Začiatkom roka 1943, v čase výsadku Spojencov v Severnej Afrike sa lietadlá LeO 451 v Severnej Afrike podieľali na pokuse Francúzkych jednotiek verných vláde vo Vichy o odpor, následne po podpísaní prímeria a obsadení zvyšku kontinentálneho územia Francúzka Nemeckom sa flotila LeO 451 rozdelila. Severoafrické LeO 451 už s označením vzdušných síl USA prevážali náklad z Marockých prístavov na letiská v Alžírsku a Tunisku, lietadlá v kontinentálnom Francúzku boli prevzaté Nemeckom a používané v prospech Osi.

Nemci získali na obsadenom území okolo 100 lietadiel LeO 451, z ktorých bolo okamžite použiteľných iba 9. Časť z nich dočasne poskytli letectvu Talianska, ktoré ich ale veľmi rýchlo vymenilo za Ju-88A. Výroba nových lietadiel ďalej nepokračovala a tak výrobca pristúpil k úprave časti strojov na transportnú verziu pre Luftwaffe označovanú LeO 451T. Tento stroj mohol prepravovať 17-23 pasažierov, alebo 8 sudov benzínu. Bola odstránená bombovnica a výzbroj lietadla, aj keď neskôr bolo niekoľko lietadiel dodatočne vyzbrojených dvojicou 7,92 mm guľometov MG-81.

LeO 451 boli zaradené v nasledujúcich jednotkách:

V júli 1940 Nemci povolili sformovať Francúzskej vláde 13 bombardovacích plukov, z toho tri jednotky boli vyzbrojené lietadlami LeO 451 (GB-I/12, GB-I/31 a GB-I/11). Eskadra 1B námorného letetcva svoje LeO 451 odovzdala letectvu a bola prezbrojená na Martin 167F.

Koncom septembra 1940 boli LeO 451 vo výzbroji siedmich jednotiek:
- GB-I/12 a GB-I/31 (Istree), ktoré spolu s GB-I/38 a GB-II/38 (vybavené Amiot 143) tvorili Groupement 6. V roku 1941 boli Amioty v GB-38 nahradené LeO 451.
- GB-I/25 a GB-II/25 (El Aouin, Tunisko) boli prezbrojené z LeO 257bis na LeO 451 (GB-II/25 v auguste). Tieto jednotky sformovali Groupement 8.
- GB-I/11 v Orane (Alžírsko) (spolu s GB-I/19 a GB-II/61 (vybavených Douglas DB 7) tvorili Groupement 3)
- GB-I/23 a GB-II/23 v Meknes (spolu s GB-I/32 a GB-II/32 (vybvené Douglas DB 7) tvorili Groupement 11).

GB-I/11, GB-I/23, GB-II/23 a GB-II/25 sa zúčastnili náletov na Gilbraltár v dňoch 23-24. 09. 1940 ako odvetu za útok na Dakar. Počas tejto operácie bol jeden LeO 451 zostelený Britskou protivzdušnou obranou a dopadol do mora.

GB-I/31 a GB-I/12 boli v júli 1941 redislokované do Sýrie, kde sa zapojili do bojov s Britskými jednotkami. Nakoľko ale bojové oparácie nepriniesli úspech, boli neskôr obe jednotky stiahnuté do Francúzka. Spolu s nimi sa bojov v Sýrii zúčastnila aj Groupe de bombardement 25, pričom bola takmer zničená. Po skončení bojov v Sýrii sa vrátila späť na základňu El Aouin v Tunisku.

Groupe de bombardement 38 obdržala nové bombardéry LeO 451 v roku 1941.

Bombardéry LeO 451 boli aj vo výzbroji prieskumnej Groupe de Reconaissance 22, konkrétne GR I/22 so základňou v Rabate (Maroko).

V roku 1941 boli teto lietadlá aj v stave eskadier námorného letectva 6B a 7B (Flotilla 1F).
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#164701 Verze : 1
Služba u Spojencov do roku 1945


V čase výsdku spojencov v Severnej Afrike 8. 11. 1942 bolo na základe kontraktu 179/41 dodaných 109 nových lietadiel LeO 451 (posledný s č. N.581). Po výsadku a následnom obsadení kontinentálneho Francúzka Nemeckom zostalo na obsadenom území 94 bombardérov v zostave GB-I/12 a GB-I/31 (Amber) a GB 38 (Lyon). Letuschopných bolo 9 strojov.


V Severnej Afrike zostali Leo 451 v zostave nasledujúcich jednotiek (v každej 13 ks)
- Maroko:
- GB-I/23 (Marrakéš)
- GB-II/23 (Megnes)
- GR-I/22 (Rabat)
- Alžírsko:
- GB-I/11 (Oran)
- námorná letecká flotila 4F (Tafarui)
- GB-II/61(Blida) - 2 ks
- Tunisko
- GB 25 (Tunis)


Pri úderoch spojencov na letiská stratila GB-I/11 dve lietadlá zničené na zemi a jeden stroj bol zostrelený protivzdušnou obranou spojencov. GR-I/22 stratila 9 lietadiel LeO 451 zostrelených stíhačmi Martlet Britského námorného letectva.
GB 25 dostala príkaz nezasahovať do bojov a ustúpiť. 31. 12. 1942 bola GB-II/25 rozpustená a jej strojmi bola doplnená GB-I/25. Medzi 18-28 januárom 1943 táto jednotka previezla 180 ton materiálu z Marockých prístavov na letiská v Alžírsku a Tunisku, už s označením letectva USA.


Groupement Mixte 8 vzniklo vo februári 1943 a stalo sa súčasťou Severozápadného taktického leteckého veliteľstva. V jej zostave bola zaradená GB-I/25 a GB-II/23, pričom tieto jednotky boli posilnené strojmi z rozpustenej GB-I/11. Ich prvý nočný nálet bol podniknutý 24. 2. 1943 na Neft (Tunisko). Napriek problémom s udržaním bojaschopnosti z dôvodu nedostatku náhradných dielcov, tieto jednotky podnikli do 25. 4. 1943 počas viac ako 200 letových hodín viac ako 80 nočných náletov, pričom zvrhli viac ako 100 ton bômb na Nemecké ciele v Tunisku. Počas akcií boli stratené dva stroje - jeden z GB-II/23 dňa 5. 4. 1943 nad El-Ajjún a druhý z GB-I/11 pri havárii počas tréningového letu.
GB-I/25 a GB-II/23 preleteli 10. 5. 1943 do Telepte a zvyšok GB-I/11 do známeho strediska cudzineckej légie Sidi-Bel-Abby. Počas nasledujúcich troch mesiacov tieto jednotky prakticky nebojovali. Následne bola GB-I/23 rozpustená a v krátkom čase ju nasledovala aj GB-I/11. Ich 8 letuschopných strojov (N.178, N.280, N.284, N.317, N.360, N.379, N.426, N.436) s posádkami bolo zaradených k GB-II/23 v Meknese.


V auguste boli GB-II/23 a GB-I/25 premiestnené do blízkosti Alžíru, kde zanechali svoje LeO 451 a posádky boli presunuté do Veľkej Británie, kde sformovali 346. (Guinejskú) a 347. (Tuniskú) letku RAF vyzbrojenú lietadlami Halifax.


Flotila 4F niekoľko mesiacov používala svoje LeO 451 na hliadkové lety v prospech veliteľstva pobrežnej ochrany na Kanárskych ostrovoch. 1. 7. 1943 bola časť jednotiek rozpustená a jej lietadlá premiestnené do Port Luati na transportné a výcvikové úlohy.
GR-I/22 (Maroko) vymenila svoje LeO 451 koncom septembra (záři) 1943 za B-26 Marauder.
Začiatkom roku 1943 vznikla v Marrakéši jednotka EAPN. Úlohou tejto jednotky, bol výcvik pilotov a ďalších členov osádky lietadiel. Súčasťou eskadry B1 boli aj lietadlá LeO 451. V tejto jednotke slúžili bombardéry LeO 451 až do vyradenia zo služby v roku 1945 a nahradení bombardérmi Wellington a Marauder.
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#164735 Verze : 0
Služba po ukončení vojny

Ukončenia vojny sa dočkalo 67 lietadiel LeO 451 (67 v Severnej Afrike a 22 na kontinente), väčšinou vo veľmi zlom technickom stave. Ich služba po ukončení vojny je tiež zaujímavá. V priebehu roku 1945-46 bolo z lietadiel, ktoré boli na území Francúzka 14 ks upravených výrobcom na lietajúce laboratóriá, označené LeO 451E (E - Essais - výzkumný). Používali sa v rôznych francúzkych firmách na vývoj a skúšky padákov, rakiet, riadených bômb (napr. SE 1500, ECA 30, SFECMAS, Arsenal 5501), prípadne na prieskum. V októbri 1954 ešte lietalo 5 ks tejto verzie.

Ukončenie vojny umožnilo dokončiť práce na verzii LeO 455 s motormi G.R. 14R. Tri lietadlá LeO 451 (č. N.602, N.499 a N.500) boli výrobcom SNECMA upravené na verziu LeO 455 (č. N.3, N.4 a N.5) a používané na letové skúšky motora Gnome-Rhone 14R, skúšky prebiehali v júni 1947. Použitím dvojstupňového turbokompresora dosahoval tento motor výkon 1335 hp vo výške 2500 m a 1225 hp vo výške 6700 m. Nová výroba nebola začatá, na túto verziu boli upravené zostávajúce kusy LeO 451. Na báze LeO 455 bol pre Národný geografický inštitút vyvinutý a upravený typ LeO 455F (LeO 455Ph) v počte 5 ks na vzdušné snímkovanie. Vývoj tohto typu bol ukončený v júni 1950.

V roku 1946 bola z jednoho lietadla LeO 451 v Alžírsku demontovaná výzbroj a lietadlo bolo experimentálne prestavané na rýchlostné transportné lietadlo. Z dôvodu problémov s pôvodne uvažovanými motormi Gnome-Rhone 14N boli na prototype použité motory Pratt & Whitney R-1830-67 s výkonom 1200 hp. Tento stroj mohol prepraviť 6 cestujúcich s cestovnou rýchlosťou 400 km/hod na vzdialenosť 3500 km. Od roku 1947 bolo následne transformovaných ďalších 39 lietadiel. Lietadlo dostalo označenie LeO 453. Prvých 30 prestavaných lietadiel obdržala Arme del'Air. Lietali až do roku 1957.
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#164740 Verze : 1
Prierez (airwar.ru)
Lioré et Olivier LeO 451 B.4 - LeO 451

LeO 451
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#166187 Verze : 0
Prvý prototyp LeO 451.01 B4 (prestavaný LeO 45.01 B4) (zdroj: airwar.ru)
Lioré et Olivier LeO 451 B.4 - Prvý prototyp LeO 451.01 B4 (prestavaný LeO 45.01 B4)

Prvý prototyp LeO 451.01 B4 (prestavaný LeO 45.01 B4)
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#166171 Verze : 0
Lioré et Olivier LeO 451 B4

Zdroj

Lioré et Olivier LeO 451 B.4 -


Lioré et Olivier LeO 451 B.4 -


Lioré et Olivier LeO 451 B.4 -


URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#345427 Verze : 0
Prvé stroje používali vrtule typu Gnome-Rhône s priemerom 3,32 m, najčastejšie používané boli vrtule Ratier 1634/1635 s priemerom 3,2 m.
Objem vnútorných palivových nádrží bol 2x 800 l, predné vonkajšie mali objem 2x 300 l, zadné 2x 410 l.


Zdroj:
Balous, Miroslav: SNCASE (Loiré et Olivier) LeO-45, Letectví a kosmonautika 1989 / 23
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#485431 Verze : 0
Lioré-et-Olivier LeO 451 B4
Lioré et Olivier LeO 451 B.4 -


URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#62561 Verze : 0
Lioré-et-Olivier LeO 451 s trupovým číslom 35. Francúzsko, máj 1940.

Aviacia Francii vo vtoroj mirovoj vojne, Virtualnyj pilot č. 8/9, str. 41 (Авиация Франции во второй мировой войне, Виртуальный пилот № 8/9)

Lioré et Olivier LeO 451 B.4 -


URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#636412 Verze : 1

Diskuse

Mnoho se o tom neví, ale v jednotlivých případech létali na tomto bombardéru též českoslovenští piloti. Mimo jiné mohu jmenovat rtm. Viléma Bufku, který na létání na LeO heslovitě vzpomíná ve své vynikající autobiografické knize Bombardér T-2990 se odmlčel.
URL : https://www.valka.cz/Liore-et-Olivier-LeO-451-B-4-t1065#164643 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy


Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více