Oslobodenie ČSR

Autor: Ján Polák / jfantom 🕔︎︎ 👁︎ 84.977

I. časť: SNP a začiatok oslobodzovania

Dňa 29.8.1944 sa v Banskej Bystrice začalo Slovenské národné povstanie ako odpoveď na nemecký pokus obsadiť vojensky Slovensko. Hoci bolo SNP dlho plánované, začalo sa v takzvanom „núdzovom variante“, čo v praxi znamenalo, že prípravy neboli úplne dokončené. Spočiatku malo živelný, trochu neorganizovaný charakter. Veliteľom povstaleckej armády bol pplk. Ján Golian. Prvé boje prebiehali v pri Žiline, kde sa zrazila nemecká armáda so žilinskou posádkou, ktorej prišli na pomoc martinské tanky. Povstanie však bolo odsúdené na postupný neúspech pretože nemalo okrem zahraničných (sovietskych a francúzskych) partizánov žiadnu podporu zvonku, pretože začiatok povstania nebol skoordinovaný s postupom sovietskych vojsk. Nemci nasadili na potlačenie povstania armádu zloženú z ôsmich divízií, takže povstalecké vojsko nemalo veľkú nádej na úspech. Nemci obsadili väčšinu oslobodeného územia do konca septembra 1944. 27.10. 1944 Nemci dobyli Banskú Bystricu ako centrum povstania a zvyšky partizánov a povstalcov sa stiahli do hôr, kde povstanie nabralo charakter partizánskej (záškodníckej) vojny. Partizánske akcie pokračovali až do príchodu oslobodzovacej armády koncom roka 1944. Vojenským významom SNP bolo zadržiavanie nemeckých divízií, ktoré nemohli byť poslané na východný front.

II. časť: Oslobodenie Slovenska a Moravy armádou ZSSR

Oslobodzovanie Slovenska bolo uskutočnené štyrmi vojenskými operáciami. Prvá bola Karpatsko - duklianska operácia (1.-8.9.1944) – bola to narýchlo pripravená operácia, ktorej cieľom bolo preniknúť na územie východného Slovenska cez Dukliansky priesmyk. Zúčastnili sa na nej vojská 1.,2.,3.,4. ukrajinského frontu pod celkovým velením generála Moskalenka a 1. Československý armádny zbor pod velením generála Jana Kratochvíla a po ňom Ludvíka Svobodu. Výsledkom tejto operácie bolo prelomenie nemeckej obrany v tomto priestore, ale za cenu veľkých obetí (21 000 sovietskych a 2 000 československých vojakov). Dňa 21.9.1944 bola oslobodená prvá slovenská obec – Kalinovo. (Prvou obcou, ktorú oslobodil 1. ČSAZ bol Vyšný Komárnik – 6.10.1944) Operácia sa skončila 26.10.1944. Ďalšia časť operácie sa začala 7.11.1944 – 2. a 4. ukrajinský front pod vedením generála Rodiona Jakovleviča Malinovského obsadzoval juhovýchodné Slovensko (Levice, Šahy). Sovietskym vojskám sa postupne podarilo obsadiť aj ďalšie časti juhovýchodného Slovenska a aj mestá Snina, Humenné, Sobrance a Svidník – celkovo oslobodili asi 500 000 obyvateľov a 9 000 km2. Druhá fáza oslobodzovania Slovenska bola zameraná hlavne na južné, juhovýchodné a stredné Slovensko. Vojenská operácia ktorá mala zaistiť južné a juhovýchodné Slovensko bola Západokarpatská operácia 2. a 4. ukrajinského frontu. 4. ukrajinský front, pod velením generála Andreja Ivanoviča Jeremenka postupoval  na východné a juhovýchodné Slovensko a oslobodil Košice a Prešov, postupne pokračoval cez stredné Slovensko. 2. ukrajinský front pod velením Malinovského postupoval cez stredné Slovensko až na územie Maďarska a odtiaľ oslobodil južné Slovensko a 4.4. 1945 oslobodil aj hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Ďalšou operáciou bola Ostravská operácia (10.3.-5.5.1945), ktorú uskutočnili vojská 4. ukrajinského frontu a 1. ČSAZ ktoré po postupe cez stredné Slovensko, kde oslobodili Banskú Bystricu, Zvolen a Liptovský Mikuláš, postupovali do Turca, kde boli aj najťažšie partizánske boje – v Malej Fatre a pri Strečne. Oslobodzovacia armáda postupne obsadila Malú a Veľkú Fatru. Potom postupovali ďalej na severozápad, aby oslobodili zvyšok Slovenska a postupovali na Moravu. 29.4.1945 rumunské vojská ako súčasť 4. ukrajinského frontu oslobodili Rajeckú dolinu. 1.ČSAZ oslobodil 30.4. Žilinu, Budatín, Považský Chlmec a Brodno, potom postupoval na Moravu, kde oslobodil v ten istý deň Ostravu. Záverečnou operáciou bola Bratislavsko – brnianska operácia (21.3.-5.5.1945), v ktorej hlavnú úlohu hrali vojská 2. ukrajinského frontu generála Malinovského. Po tom, čo oslobodili 4.4.1945 Bratislavu sa vydali na Moravu smerom na Brno, ktoré bolo oslobodené 26.4. Postupne postupovali ďalej a oslobodili veľkú časť Čiech okrem Prahy a okolia.

Reklama

III. časť: Oslobodenie západných Čiech armádou USA

K prvému kontaktu americkej 3. armády pod velením generála Georga Smitha Pattona s československými hranicami došlo 18.4.1945 keď sa jeho vojská dostali k Ašu a oslobodili ho. Prvé veľké strety s Nemcami zaznamenali však až 25.4. keď oslobodzovali Cheb. Američania mali prevahu a preto prakticky bez veľkých problémov obsadzovali západné Čechy až po demarkačnú líniu Karlovy Vary – České Budějovice – Plzeň. Tam preskupili svoje vojská a boli pripravení oslobodiť Prahu, čo však Sovieti odmietli, pretože to bolo operačné pásmo sovietskych vojsk. Oficiálnym dôvodom bola obava, aby sa spojenecké vojská nepremiešali a nevznikol chaos. V skutočnosti však išlo o otázku povojnového vplyvu v Československu. Tak sa stalo, že hoci Američania boli pripravení oslobodiť Prahu, Pražania museli počkať na pomoc Sovietov.

IV. časť: Oslobodenie Prahy

V Prahe vypuklo 5.5. povstanie (Májové povstanie pražského ľudu), ktorého cieľom bolo oslobodenie Prahy od Nemcov. Podobne ako SNP nebolo dobre skoordinované s postupom sovietskych vojsk z východu. V Prahe prebiehali ťažké boje na barikádach a vyjednávania s nemeckými veliteľmi neboli dodržané (išlo o zastavenie paľby a opustenie Prahy). 3. americká armáda Georga Pattona nemala povolenie na oslobodenie Prahy a vojská 2. ukrajinského frontu boli ešte ďaleko. Na pomoc Prahe bola uskutočnená Pražská operácia (6.-9.5.1945), ktorej cieľom bolo obchvatným manévrom oslobodiť Prahu a obkľúčiť nemeckú skupinu armád Mitte (stred). V Prahe bojovali aj vojaci z Poľska, Rumunska, ZSSR a aj 1.divízia Červenej oslobodzovacej armády pod velením Andreja Andrejeviča Vlasova, ktorá bola zložená z ruských vojenských zajatcov a bojovala na strane Nemecka. Teraz však pomáhala Pražanom. Praha zúfalo odolávala nemeckému nepriateľovi, ktorý 8.5.1945 podnikol najťažší útok. Keď už sa situácia vyvíjala veľmi nepriaznivo, Prahu zachránil príchod sovietskej tankovej armády Pavla Semjonoviča Rybalka a Dmitrija Daniloviča Leljušenka, ktorá prišla z Drážďan. Nemci v Prahe kapitulovali 9.5.1945 (hoci Nemecko ako také už deň predtým). Severné Čechy oslobodil 1. ukrajinský front, južné a stredné Čechy oslobodil 2. ukrajinský front a východné a stredné Čechy oslobodil 4. ukrajinský front. Posledný stret s Nemcami v Európe bol v Silviciach pri Milíne v oblasti Příbrami – tým sa v podstate skončilo oslobodenie Československa a aj vojna v Európe.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více