Stredný Kolesový Obrnený Transportér OT vz. 64 - I.

Autor: Karol Antalík / SKOT 🕔︎︎ 👁︎ 35.922

Služba

OT vz. 64 A

Boli zaradené do služby v ČSĽA a WP (Wojska polskiego) väčšinou ako výcvikové vozidlá v poddôstojníckych školách pre vodičov OT 64, ako muničné vozidlá, zdravotnícke vozidlá, alebo vozidlá útvarov civilnej obrany. Vozidlá tejto verzie v  dielenskej úprave (DTP) slúžili v motostreleckých (dnes mechanizovaných) jednotkách, ale aj v tankových útvaroch.

Reklama

Tak isto boli zaradené do útvarov poriadkových jednotiek polície, ktorá ich ešte aj dnes používa v hojnej miere.

V neposlednom rade plnili tieto vozidlá úlohy aj v jednotkách IFOR, KFOR, SFOR a iných zahraničných jednotkách ČSLA, AČR a OSSR. 

OT vz. 64 A2

Táto verzia bola v ČSĽA najpočetnejšia z verzií OT 64 a tvorila jadro bojovej techniky motostreleckých jednotiek, až do prezbrojenia na BVP. Obdobne boli v poľskej armáde zaradené k motostreleckým (resp. mechanizovaným) útvarom a súbežne s postupným prezbrojovaním na novšie BVP boli to služby sťahované.

Mierová organizačná štruktúra motostreleckého pluku bola postavená na tzv. „trojkovom systéme. Na predstavu o počtoch OT 64 A2 zaradených v ČSĽA do služby, uvádzam že odhadovaný počet OT 64 A2 zaradených v jednom motostreleckom pluku je 90 vozidiel. V tom nie sú zarátané ostatné verzie OT 64 ktorými musel byť pluk nevyhnutne vyzbrojený.

OT 64 R2 až R4MT

Reklama

Tieto vozidlá boli určené ako spojovacie uzly R2, veliteľské pracoviská veliteľov motostreleckých práporov  vo verzii R2 R-105, vo verzii R2 R-108 ako veliteľské pracoviská veliteľov delostreleckých oddielov a v nemalom počte zrejme aj ako veliteľské pracoviská veliteľov tankových práporov vo verzii R2 R-114. Nikde som síce o tom nenašiel zmienku, ale je možné, že OT 64 R2 mohli byť zaradené aj v systéme PVO ako OT 64 R2 R-109.

OT 64 R3 slúžili ako Spojovacie uzly R 3, ako veliteľské pracoviská R3MT boli určené na súčinnostné spojenie štábov útvarov a veliteľov útvarov s podriadenými a nadriadenými veliteľmi a velenie jednotkám útvarov.

V prevedení R4MT boli určené ako veliteľské pracoviská na súčinnostné spojenie štábov vyšších útvarov a veliteľov vyšších útvarov s podriadenými a nadriadenými veliteľmi a velenie jednotkám podriadených útvarov.

SKOT 2A a SKOT 2AP

Boli zaradené do výzbroje WP (Wojska Polskiego) , kde tiež tvorili jadro bojových motostreleckých jednotiek a verzia A2 bola zrejme najpočetnejšia. SKOT 2AP bol pravdepodobne zaradený do služby aj vo vojenskom námorníctve.

Ďalšia služba OT 64

Po roku 1990, kedy došlo k všeobecnému znižovaniu stavov výzbroje a vojakov, aj armáda SR znižovala stavy bojovej techniky. To samozrejme neobišlo ani OT vz. 64. Preto boli niektoré vozidlá verzie A2 po generálnych opravách zaradené do služby v jednotkách OSN – kontingenty IFOR, KFOR, SFOR a pod. ako obrnený transportér. Niektorým boli demontované strelecké vežičky a do stropného panciera jej podstavy boli vložené dvojkrídlové, do strán otvárané príklopy. Niektoré vozidla boli vyzbrojené protilietadlovými guľometmi NSV kalibru 12,7 mm, iné ostali bez výzbroje. Na ďalšie vozidlá bola repasovaná minivežička pochádzajúca z OT 62 TOPAS s organickou výzbrojou, pozostávajúcou z ľahkého guľometu UKL vz 59, kalibru 7,62 mm a externe kafetovanej tarasnice TS vz. 21 kalibru 82 mm. Určitý počet vozidiel verzie A aj A2 bol preradených do služby u Ministerstva vnútra SR. Tieto vozidlá väčšinou majú na ráme nad klaksónmi namiesto bóje trvalo namontované výstražné rozhlasové zariadenie (VRZ) s modrým majákom.     

Farby a označovanie

Reklama

OT vz. 64 ČSĽA boli výrobcom striekané na všetkých vonkajších plochách farbou č. 5400 khaki, ČSN 67 3067, AGAMA emailová C 20P, eventuálne C 5P,  ktorá sa striekala aj pri stredných a generálnych opravách(podľa stupňa opotrebovania vozidla prevádzkou a poveternostnými vplyvmi zodpovedá ich farebný povrch farbám C 18P, prípadne C19M).

Aj v útvaroch sa technika striekala, zvyčajne pri prechodoch na letnú prevádzku. Farba sa však zväčša miešala po „domácky“ podľa pomeru farieb určeného niektorým „odborníkom“ z  technikov útvaru. Maznice a kontrolné skrutky pre kontrolu hladiny oleja v prevodovkách, rozvodovkách a nábojoch kolies  sa označovali farbou č. 8140 červeň rumelková svetlá, alebo č. 8190 červeň rumelková tmavá ČSN 67 3067, odtieň FS 22190 alebo FS 21105 (AGAMA emailová C 55P).

Označenie vozidiel číslami bolo na bočných stenách korby medzi druhým a tretím krytom strieľne bojového priestoru. Čísla boli biele, farba č. 1000 biela ČSN 67 3067, odtieň FS 37925 (AGAMA emailová C 70P) , výška 350 až 450 mm, šírka 180 až 280 mm, hrúbka čiary od 40 do 60 mm. Z vlastných skúseností viem, že sa aj medzi jednotlivými rotami veľmi často líšili tvarom a rozmermi, čo bolo dané použitou šablónou, vyrobenou príslušným „ľudovým umelcom“. Niektoré čísla boli delené vertikálne, iné horizontálne, alebo neboli delené vôbec. Nanášali sa buď striekaním alebo tupovaním pomocou štetca. Z dostupných fotografií je však známe, že aj v ČSĽA sa čísla umiestňovali na základňu (sokel) streleckej vežičky a pod.

Vozidlá boli označené kokardami štátnej vlajky. Kokardy boli vlastne vodové nálepky „dekály“ a vyrábalo ich Hradíštko, inak bývalý dodávateľ dekálov pre modely Kovozávodov Prostějov. Kokardy sa zvyčajne umiestňovali na stred dverí vodiča a veliteľa vozidla, pri čom sa však často stávalo, že kokarda bola síce modrou výsečou nalepená v smere jazdy dopredu, ale červená výseč bola hore a biela dole (zvyčajne sa to stávalo u kokárd na pravej strane vozidla) , alebo modrá bola hore či dole a podobne. Niektorí ľudoví umelci lepili kokardy aj na príklop veliteľa vozidla v smere jazdy, takže po jeho odklopení do „pochodovej“ polohy bola kokarda dole hlavou. 

Náradie nesené na bočných stenách korby mávalo čiernou farbou natreté kovové časti a farbou vozidla rukoväte. Ťažné lano bývalo vo farbe zašlého kovu, oká mali farbu zašlého alumínia.

Vozidlá zaradené v jednotkách OSN sú na všetkých vonkajších plochách striekané farbou č.1000 biela ČSN 67 3067, odtieň FS 37925 (AGAMA emailová C 70P). Disky kolies a ich náboje sú striekané farbou č. 1999 čierna ČSN 67 3067, odtieň FS 37038 (AGAMA emailová C 50P). Na čelnom dolnom pancieri a bočnej stene korby medzi 2. a 3. krytom strieľne bojového priestoru sú čierne písmená UN, farba ako na diskoch kolies. Písmená sú vysoké 400 mm, široké 170 mm, hrúbka čiary 50 mm. 

Vozidlá zaradené v Policajnom zbore SR sú na všetkých vonkajších plochách striekané farbou č.1000 biela ČSN 67 3067, odtieň FS 37925 (AGAMA emailová C 70P). Na bočných pancieroch a zadnom čele vozidla je 200 mm široký pás farba č. 5200 zelenošedá ČSN 67 3067, odtieň FS 34272 (AGAMA emailová C 8M alebo C 13M). Disky kolies a ich náboje sú striekané čiernou farbou, ako vozidlá UN a v tom istom farebnom odtieni sú nápisy. Nápisy POLÍCIA sú na čelnom dolnom pancieri, v strede šírky vozidla, pod osou vlnolamu a od 2. po 3. kryt strieľne bojového priestoru. Výška písmen 250 mm, šírka 150 mm, hrúbka čiary 40 mm. Na dverách vodiča a veliteľa vozidla je okrúhly znak polície o priemere 300 mm. Tieto vozidlá nenesú na vonkajších pancieroch žiadne náradie ani výstroj.

Vo fotografickej časti tejto monografie je však vidieť, že Polícia používa aj OT 64 verzie A a verzie A2 vo farebnom prevedení všetkých vonkajších plôch farbou č. 5400 khaki, ČSN 67 3067, AGAMA emailová C 20P, eventuálne C 5P. Nápisy polícia sú čierne a rozmerovo zodpovedajú veľkosti nápisov na vozidlách UN a ich rozmiestnenie korešponduje s nápismi na bielo zelených OT 64 Polície. Znaky policajného zboru sú samolepky a ich umiestnenie je vidieť na fotografiách.  

OT vz. 64 Wojska polskiego boli na všetkých vonkajších plochách striekané zelenou farbou približne FS 24097. Od našich vozidiel sa líšili najmä použitými poľskými pneumatikami. Tie mali s ohľadom na poľské rovinaté, pieskové terény jemný, „cestný dezén. Poľské OT 64 A2 s ktorými sme v Poľsku, vo VVP Jelenia Góra, počas spoločného cvičenia v roku 1975 jazdili, boli v popisovanom farebnom prevedení.  

Vnútorné priestory OT vz. 64

V priestore vodiča a veliteľa vozidla sú podlaha a bočné i predné steny podbehov stredne šedé farba približne č.1110 šeď svetlá ČSN 67 3067, odtieň FS 26270 (AGAMA emailová C 25L alebo C 36P). Podlahy podbehov, bočné a čelné steny, strop a vnútro vežičky vodiča stredne krémové č.6100 ČSN 67 3067, odtieň FS 33722 (AGAMA emailová C 56P).  Príklop vežičky vodiča a veliteľa je zvnútra rovnakej farby ako vonkajšie plochy korby. Hydraulické zdviháky majú farbu hliníkovej zliatiny. Pedály, nožné spínače, páka núdzového vypínania pohonu vstrekovacieho čerpadla motora, páka ručnej brzdy, páka predvoľby rýchlostných stupňov, radenia prídavných prevodov, páka ovládania a kohúty CHP a všetky pneumatické kohúty sú čiernej farby č. 1999 ČSN 67 30607, odtieň FS 27040 (AGAMA emailová C 50P). Mierka oleja v motore je červená, rovnakého odtieňa ako maznice a kontrolné skrutky olejových náplní.

Motorový priestor, vrátane kanálov výdychov motora, krytu axiálneho dúchadla a krytky ventilov na hlavách valcov sú rovnakej farby ako vonkajšie plochy korby (Khaki 5400).  

Podlaha bojového priestoru, kryt prevodového priestoru, bočné steny podbehov a stena mosta prechodu z motorového do prevodového priestoru pod dvojkrídlovými dverami sú stredne šedé č.1110 šeď svetlá ČSN 67 3067, odtieň FS 26270 (AGAMA emailová C 25L alebo C 36P). Vrchná strana podbehov, mosta pod dverami motorového priestoru, dvojkrídlové dvere a stena oddeľujúca motorový priestor, bočné steny, zadná stena bojového priestoru okrem vstupných dvojkrídlových dverí, strop okrem príklopov výsadku a sokel streleckej vežičky sú stredne krémové č.6100 ČSN 67 3067, odtieň FS 33722 (AGAMA emailová C 56P). Príklopy bojového priestoru, strelecká vežička, vstupné dvere bojového priestoru a nábojové schránky sú vo farbe vonkajších plôch korby. Lafetované zbrane, nábojové pásy a chladenie hlavne KPVT sú pololesklej čiernej farby č.1999 ČSN 67 3067, odtieň FS 24040 (AGAMA emailová C 50P).  

Upozornenie na chyby

Práve vďaka tomu, že som dva roky strávil s týmto bojovým vozidlom, dovoľujem si upozorniť na chyby v doteraz vydaných publikáciách a článkoch:

A. predpisy MNO Tank-26-4 OT 64 Popis a provoz a Děl-21-15 Výzbroj obrněného transportéru OT 64, ktoré sa v ČSĽA používali ako manuály OT 64,
B. časopis Typy broni i uzbrojenia (TBiU) č.9 z roku 1971 TRANSPORTER OPANCERZONY, autor Czesław Kubiaczyk,
C. časopise ATM, autor Ing. Jan Martinec,
D. MONOGRAFIA OT 64A, rubrika ZADANÉ PRE MODELÁEOV v časopise  APOLÓGIA č. 8 z roku 1997, autor textu a peroviek Martin Vozár, farebné kresby Rudolf Tomša.              

A. Chyby v predpise MNO Tank-26-4 OT 64 Popis a provoz

Obrázok č. 12 Predná časť vodičského priestoru na strane č. 24 a 25:

1. autorom predpisu MNO sa z nepochopiteľných príčin podarilo „zlikvidovať“ miesto vodiča tým, že doľava, až k podbehu, posunuli skupinu ovládacích prvkov na podlahe (páka ručnej brzdy č. 46, páka predvoľby rýchlostných stupňov č. 95, 97, páka radenia prídavných prevodových stupňov č.96, konzola rozvodu C.H.P č. 100, pneumatický kohút vypínania pohonu zadných náprav č. 98, pneumatický ventil zapínania pretlaku v prevodových agregátoch č. 102 a pretlakový ventil č. 103, páka prepínania riadenia kormidiel č. 101, rozvádzač hydraulického oleja do kormidiel č. 83 a páka ovládanie kormidiel č. 94). Celá táto skupina sa v skutočnosti nachádza proti rýchlomeru a posilňovačom bŕzd vozidla. Na obrázku je však posunutá o 60 cm doľava. Medzi touto skupinou ovládacích prvkov podbehom je v skutočnosti umiestnené sedadlo vodiča. Vľavo vedľa páky ručnej brzdy je na podlahe skutočného vozidla lišta, kryjúca lanko akcelerátora, vedené od pedálu a páčky ručného nastavenia do motorového priestoru.

2. Na ľavej stene korby v priestore vodiča nie je nakreslené lanko od páky vypínacej spojky pohonu vstrekovacieho čerpadla motora a na styku stĺpika volantu s podlahou chýbajú trojuholníkové opierky.

3. Nie je nakreslený mechanizmus a vymedzovač nastavovania sklonu antény na pravej stene priestoru veliteľa vozidla.

4. Vrátok (račňa) zatvárania výdychov motora na strope, medzi vežičkou vodiča a veliteľa vozidla, má nesprávne nakreslené lanko vedúce k pravému výdychu. Lanko vedúce k ľavému výdychu sa autorom podarilo úplne vynechať a na kresbe chýba.

Obrázok č. 9 Strelecká veža:

5. V predpise MNO je nesprávne nakreslené zavesenie konzoly sedačky strelca z lafetovaných zbraní. Sedačka je na kresbe umiestnená na prednom obvode venca guličkovej dráhy streleckej vežičky (cca. 330 až 350°) , takže ak by na nej sedel strelec, zbrane aj všetky ovládacie prvky zbraní a vežičky by mal za chrbtom. Konzola sedačky je v skutočnosti pripevnená na 225o venca guličkovej dráhy vežičky, vľavo od lafety zbraní.

6. Pohon odmeru streleckej vežičky je nesprávne zakreslený na kolíske streleckej vežičky, pod KPVT. V skutočnosti je na  0o venca guličkovej dráhy streleckej vežičky v smere jazdy vozidla. Na kľuke kolesa pohonu sú elektrické spúšťadlá lafetovaných zbraní. Ľavé pre KPVT a pravé pre guľomet vz. 43/66. Navyše je v popise k obrázku v bode 4. nesprávne uvedené, že sa jedná o: „náměrové zařízení“. Vľavo od pohonu je páka aretácie streleckej vežičky.

 

B. Chyby v TBiU č.9 z roku 1971

Kresba priestoru vodiča a veliteľa vozidla na str. č. 5

1. Z kresby je evidentné, že autor si nedal žiadnu námahu a jednoducho odkopíroval obrázok č.12 z predpisu MNO aj so všetkými chybami uvedenými v Chyby v predpise MNO Děl-21-15 Výzbroj obrněného transportéru OT 64 body 1. až 4.  V kresbe len zmenil číslovanie ovládacích prvkov.  Na dôvažok sa dopustil ešte ďalších chýb: 1. z nepochopiteľných dôvodov prekreslil ovládanie vyhľadávacieho reflektora pred vrátok zatvárania výdychov motora,

2. odstránil teleso antény, namiesto ktorého nakreslil vymedzovač jej nastavenia, 3. odstránil háčik na zavesenie kľuky k pohonu vlnolamu na strope čelného horného panciera, 4. reťaz vlnolamu a prevodová skrinka vlnolamu je len schématicky znázornená prerušovanou čiarou, 5. lampa na čítanie máp „visí“ vo vzduchu - chýba jej upevnenie k  prístrojovej doske.

3. V popise interiéru sa autor dopustil veľkej chyby, keď rozvádzač hydraulického oleja, ktorým sa ovládajú kormidlá počas plavby, označený č. 11, popísal ako skrinku ovládania lodných skrutiek.

Kresba streleckej vežičky na strane č. 11:

4. Aj túto kresbu prevzal autor do TBiU so všetkými chybami z predpisu MNO, okrem chyby v popise obrázku, len upravil jeho číslovanie.

 

C. Chyby v časopise ATM

Ing. Jan Martinec „vylepšil“ odpruženie OT 64 tým, že do každej vinutej pružiny na všetkých polonápravách „vložil“ hydraulický tlmič. OT 64 má však hydraulický tlmič v každej vinutej pružine len na polonápravách prvej nápravy. Na druhej až štvrtej náprave sa nachádza vždy jeden tlmič na každej polonáprave a je vsunutý do prednej vinutej pružiny.

D. Chyby v  časopise  APOLÓGIA č. 8 z roku 1997

Martin Vozár, ako sám povedal si zjednodušil prácu a perokresbu tretej ľavej polonápravy nakreslil len s vinutými pružinami, bez hydraulického tlmiča. Zadnú medzinápravovú rozvodovku nakreslil len ako akúsi prírubu k rozvodovke tretej nápravy. Horné a dolné ramená výkyvnej polonápravy  nemajú správny tvar. Náboj a bubon tretieho ľavého kolesa tiež, slušne povedané,  veľmi zjednodušil. Žltý obrázok vľavo je nesprávna kresba Martina Vozára, uverejnená v Apológii 8/1977, kresba vpravo je správna.

Katalóg náhradných súčiastok stredného kolesového obrneného transportéra OT-64 Tank-51-29, Ing. Drahoslav Barák a kolektív VZS-80 Praha, AVIA-Praha, 1969, Tlač: Naše vojsko.

Stretol som sa dokonca s nepresnosťami priamo v predpisoch MNO k OT 64. Raz sa píše o pozorovacom prístroji veliteľa TPKV 288, potom TPKU-2B, akumulátory sú raz 6ST165, potom 6T160, alebo ST 16 a pod.  

Pokračovanie

2. diel monografie bude popisovať verzie OT 64 R2
3. diel monografie sa bude zaoberať verziami OT 64 R32, R3MT a R4MT
4. diel bude popisovať OT 64 DTP

Pri práci na tejto monografii som použil vlastné podklady, fotografie a vedomosti o OT 64, ktoré som získal ako vodič OT 64 u VÚ 1735 Klatovy v rokoch 1974 až 1976. 

Literatúra a pramene:
1. Predpisy MNO:
a. Tank-26-4 OT-64 Popis a provoz
b. Děl-21-15 Výzbroj obrněného transportéru OT 64
2. Typy broni i uzbrojenia (TBiU) č. 9/1971, autor Czesław Kubiaczyk, fotografie a farebné kresby Janusz Magnuski
3. ATM, autor Ing. Jan Martinec
4. APOLÓGIA č. 8 z r. 1997, článok MONOGRAFIA OT 64A, autor Martin VOZÁR, kresby Rudolf TOMŠA
5. OBRANA, Kolesový transportér RYŚ, autor Miroslav Györösi
Linky:
http://www.vop027.sk
http://www.jedsite.info
http://www.bahna.wz.cz
http://www.ztsspecial.sk
https://www.valka.cz
http://mod.oneemedia.com
http://www.panzermodelkit.cz
http://www.armyrecognition.com
http://www.armyradio.com
http://specops.superhost.pl/
http://www.mod.gov.sk
http://www.army.cz
http://www.free.polbox.pl/l/leszekch/vsk2ap.jpg

Poďakovanie:

Úprimne ďakujem autorom článkov, kresieb a fotografií OT 64:
-  ing. Janovi Martincovi, za dovolenie publikovať jeho fotografie a kresby,
-  pánom Martinovi Vozárovi, Rudolfovi Fiamčíkovi a Rudolfovi Tomšovi, ktorí boli tak láskaví a dovolili mi použiť v tejto monografii odvolania na ich texty, kresby a fotografie,
-  Martinovi Smíškovi za dovolenie publikovať jeho fotografie,
-  Klubu Vojenskej histórie 1.rota za dovolenie publikovať ich fotografie,
-  autorom ostatných fotografií a kresieb, za dovolenie publikovať ich,
-  Ing. Pekníkovi a Martinovi Vozárovi z VOP 027 Trenčín,
-  v neposlednom rade ďakujem všetkým kolegom a modelárom z www.valka.cz, ktorí mi prispeli či už informáciou, fotografiou, radou, alebo inak

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více