Brušný týfus

Autor: Michal Šipeky / Miso 🕔︎︎ 👁︎ 40.359

Michal Šipeky, Jan Smíšek

 

Reklama

 

Charakteristika

 

Brušný týfus je typická ľudská infekcia postihujúca tenké črevo. Je to celkovo infekčné ochorenie, ktoré je charakterizované horúčkou, únavou, bolesťami hlavy a rozeolou (drobná, škvrnitá vyrážka ružovej farby – prejavuje sa na 7.-10. deň asi u 35% pacientov). Ochorenie prebieha s celkovými toxickými príznakmi. Infekčným pôvodcom tohto ochorenia je Salmonella typhi. Z pohľadu terorizmu môže byť táto choroba zaujímavá tým, že v určitom percente nakazených po skončení klinickej fázy zanecháva bezpríznakové bacilonosičstvo, ktoré sa iba ťažko lieči. Je nutné niekoľkonásobné preliečovanie antibiotikami. Bacilonosič je zdrojom ďalších infekcií v populácii. 

 

Reklama



Pacient s rozeolou

 

Pôvodca

 

Je ním Salmonella typhi abdominalis (antigénna štruktúra O 9,12; Vi; H d). Je to fakultatívne (= môže byť) anaeróbna gramnegatívna pohyblivá baktéria tyčinkovitého tvaru s množstvom bičíkov. Odoláva dehydratácii, mrazu a pomerne dobre a relatívne dlho prežíva vo vode a mlieku. Je ničená teplotou nad 60 - 80 °C (neprežije pasterizáciu mlieka) a bežnými dezinfekčnými prostriedkami (neprežije chlórovanie vody). Salmonely (ich druhy pomerne často spôsobujú ťažké hnačky) patria do čeľade Enterobacteriaceae - skupiny rastovo nenáročných fermentujúcich baktérií, ktorých väčšina žije v čreve stavovcov.

 



Salmonella typhi – schéma

 

Reklama

 

Epidemiológia

 

Zdrojom nákazy je vždy človek, bacilonosič alebo nakazený. Obdobie nákazlivosti trvá od prvého týždňa choroby až po rekonvalescenciu. K vylučovaniu zárodkov dochádza stolicou alebo močom. Asi 10% rekonvalescentov vylučuje zárodky ešte 3 mesiace od začiatku choroby. Približne 3-5% chorých sa stane bacilonosičmi, často celoživotnými. Viac ako 90% bacilonosičov sú ženy stredného a vyššieho veku zároveň trpiace na chronické zápaly žlčníka. V prenose infekcie dominuje priamy alebo nepriamy fekálno-orálny prenos. Baktériami býva najčastejšie kontaminovaná voda, mlieko a potraviny. Ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní proti tomuto ochoreniu, sú naň všeobecne vnímaví. Pri prípadnom teroristickom napadnutí touto baktériou sa uvažuje najmä o kontaminácii individuálnych zdrojov vody, ktoré nie sú upravované (studňa, potok a iné) alebo kontaminácii tepelne neupravovaných potravín (šaláty, majonézy, studené bagety a iné). Človek chorý na brušný týfus (najmä močové bacilonosičstvo) môže byť z epidemiologického hľadiska veľmi nebezpečný.

 

 

Klinický obraz

 

Neliečené ochorenie trvá asi 4 týždne. Inkubačná doba je v priemere 12 dní (5-24 dní). Klinické prejavy môžu byť veľmi premenlivé a sú závislé od mnohých okolností (najmä vek pacienta, stav výživy, prirodzená odolnosť, spôsob nakazenia). V prvých dňoch ochorenia má pacient, len malé obtiaže (nemá chuť do jedla, rýchlejšie sa unaví, nastupuje bolesť hlavy), ktoré sa však postupne stupňujú. Pokračujú pretrvávajúcou silnou bolesťou hlavy, vzostupom teploty až na úroveň 40 ºC, ktorá kontinuálne pretrváva až 14 dní len s minimálnymi odchýlkami. Brucho chorého býva citlivé na pohmat, pečeň a slezina sú zväčšené. Na pokožke sa môže objaviť týfusová rozeola. Štvrtý týždeň ochorenie vrcholí a v závislosti na stave chorého buď ustupuje alebo končí septickým stavom a smrťou na multiorgánové zlyhanie.

 

 

Laboratórny dôkaz

 

Na laboratórne vyšetrenie sa odoberá venózna krv, stolica a moč na kultiváciu. Základnou dôkaznou metódou je klasická kultivácia odobratej vzorky na príslušnom kultivačnom médiu. Trvá 2-5 dní. Nasleduje biochemická identifikácia a určenie antigénnej štruktúry. Pri biochemickej identifikácii sa používa Enterotest (postupný rad biochemických testov v ktorých každá enterobaktéria vykazuje iné výsledky), pri sérologickom vyšetrení sa používa dôkaz špecifických protilátok zo séra pacienta reakciou podľa Widala (Widalova reakcia). Na cielenú diagnostiku už sú dostupné aj komerčné diagnostické súpravy.

 

 

Liečba a profylaxia

 

Na liečbu sa používajú antibiotiká chinolónovej rady, tetracyklíny (ako doplnková liečba k cholecystektómii – chirurgické odstránenie žlčníka – pri žlčníkovom bacilonosičstve) a v odôvodnených prípadoch aj chloramfenikol (dnes sa už používa len zriedka, pre závažné vedľajšie účinky, poškodzovanie krvotvorby a riziko trvalého poškodenia kostnej drene), pretože pôvodca týfu je naň dobre citlivý. Vo svete však existujú rôzne stupne rezistencie na jednotlivé antibiotiká. V priebehu liečby je dôležitá dieta, pri zlepšujúcom sa stave, sa prechádza cez kašovitú stravu na normálnu približne za 10-14 dní. V prvých 3-5 dňoch je dôležitý dostatočný prísun tekutín. Pri včasnom začiatku liečby umiera asi 1% nakazených.

 

 

Protiepidemické opatrenia

 

Základné protiepidemické opatrenia sú: zabezpečenie zásobovania kvalitnou pitnou vodou, kvalitná likvidácia všetkých ľudských exkrementov a odpadu (zasypanie chlórovaným vápnom). Vykonávanie osobnej hygieny. Dodržiavanie hygienických požiadaviek a štandardov pri výrobe, transporte a skladovaní potravín. V prípade ochorenia je izolácia chorého nevyhnutná.

 

Je možné vykonať aj preventívne očkovanie. Toto sa vykonáva v rodinách nosičov S. typhi a (je odporúčané WHO – Svetová zdravotnícka organizácia) pred odchodom osôb do rizikových oblastí. K dispozícii je niekoľko typov očkovacích látok. Všetky však zaručujú len čiastočnú ochranu pred ochorením. Preto je nevyhnutné dodržiavanie základných protiepidemických opatrení.

Plošná dezinfekcia sa vykonáva 3% roztokom Chloramínu B, alebo 2% roztokom Jodonalu. Čas expozície je minimálne 30 min.

 

 

Zneužitie teroristami

 

Vie sa, že vojenskými výskumnými zariadeniami hlavne v bývalom ZSSR, bol brušný týfus pri vývoji biologických zbraní zavrhnutý ako nedostatočne účinný biologický prostriedok. Pre teroristov však poskytuje brušný týfus rad výhod, akými sú relatívne dobrá dostupnosť, ľahká vyrobiteľnosť a jednoduché šírenie. Brušný týfus predstavuje ideálny infekčný agens pre kontamináciu individuálnych zdrojov vody, ktoré nie sú upravované, alebo kontamináciu tepelne neupravovaných potravín.

Sú dokonca známe prípady zneužitia podobného typu šírenia. V roku 1984 použili členovia sekty Rajneeshees príbuzný typ salmonely na infikovanie šalátových barov v Dallase v štáte Oregon na ovplyvnenie výsledkov lokálnych volieb. Podarilo sa im nakaziť niekoľko stoviek ľudí (750). Nikto nezomrel, mnoho ľudí však malo príznaky ťažkej črevnej infekcie (zvracanie, hnačka). 

 

 



Záber z procesu s predstaviteľmi sekty Rajneeshees

 

Literatúra:

 

1.         Prymula, R. a kol., Biologický a chemický terorismus, 152 s., Grada, 2002

2.         Vokurka, M., Hugo, J., a kol., Velký lékařský slovník, 941 s., Maxdorf, 2003

3.         Štork, A. a kol., Lékařské repetitorium, 1968 s., Avicenum, 1982

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více