Americký stíhač tankov M10 a jeho verzie I.

Vznik novej zbrane

Nemecký blitzkrieg a porážka Francúzska v júni 1940 šokovali svet. Masové nasadenie tankov spolu s novou taktikou ich použitia odštartovali nové kolo debát o budúcej štruktúre US Army. Tank sa stal zbraňou, ktorá dominovala bojisku a bolo nevyhnutné nájsť spôsob, ako ju efektívne použiť alebo naopak úspešne eliminovať. Tento fakt vyústil do sformovania US Armoured Forces v júli 1940.

Dobová protitanková taktika US Army spočívala v tenkom kordone protitankového delostrelectva, ktorý mal za pomoci pechoty odraziť nepriateľské tanky. Skúsenosti z Francúzska však ukázali zjavné slabiny tejto naivnej taktiky. Koncentrácia tankov na určitom obrannom úseku totiž umožnila ľahký prielom a následne obchvatné manévre do tyla obrany.

Jednou z možností, ako eliminovať toto nebezpečenstvo, bol mobilný protitankový prostriedok, čakajúci v zálohe a schopný operatívne sa presúvať a zastavovať preniknuvšie nepriateľské tanky. V maji 1941 preto rozhodol náčelník gen. štábu armády Gen. George C.Marshall o nutnosti urýchleného vývoja ofenzívnej protitankovej zbrane na vysporiadanie sa s akútnou hrozbou nepriateľských tankov.

Pretože vývoj plnohodnotného protitankového prostriedku vyžadoval čas, ktorého bolo zúfalo málo, bolo rozhodnuté o výrobe zbrane, ktorá by túto dieru vo výzbroji dočasne zaplátala.

Vznikli tak dva projekty, ktoré boli urýchlene zaradené do výzbroje US Army. Oba silne ovplyvnené francúzskymi pokusmi o mobilný antitankový prostriedok z kampane 1940.

Prvý z dvojice bol M6 37mm Gun Motor Carriage (GMC). Jednalo sa o klasický trištvtetonovy truck Fargo ( neskor aj Jeep ), na korbu ktorého bol namontovaný 37mm protitankový kanón, páliaci dozadu.

M6 37mm Gun Motor Carriage

M3 75mm GMC pozostával z polopásového transportéru M3 s osadeným francúzskym  M1897 75mm  kanónom z WW1, páliacim vpred ponad korbu.

M3 75mm Gun Motor Carriage

Oba projekty boli "šité horúcou ihlou" a mali množstvo nedostatkov. Napriek tomu bol M3 75mm GMC zaradený 31.októbra 1941 do výzbroje US Amry. Novosformované jednotky mobilného protitankového  delostrelectva boli predstavené na manévroch v Louisiane a Caroline, kde boli slávnostne premenované na "Tank Destroyers Units". Nové meno bolo sučasťou novej taktiky. Z pasívne čakajúceho protitankového delostrelectva sa stali lovci, riadiaci sa heslom "Seek, Strike and Destroy". ( vyhľadaj, udri a znič )

Keď bolo prvotné nebezpečenstvo provizórne zažehnané, nadišiel čas pristúpiť k riešeniu konečnému. Problém bol v tom, že existovala len veľmi všeobecne poňatá koncepcia a nikto v podstate nevedel odkiaľ začať. Skúsenosti z Francúzska priniesli viac otázok ako odpovedí. Prvým zábleskom v temnote tápania bola charakteristika ideálneho stíhača tankov podľa náčelníka plánovacej skupiny gen. stabu Lt.Col. Andrew Bruce. Budúci stíhač tankov prirovnal skôr k rýchlemu krížniku než k ťažkej bitevnej lodi. Jeho ideou bolo vozidlo rýchlejšie ako tank s výkonnejším kanónom, ale pritom slabšie pancierované a teda ľahšie s lepšou priechodnosťou terénu.

Proti tejto koncepcii ostro vystúpil senior commander of Ground Army Forces ( GAF ) gen.Leslie McNair. Starý delostrelec vyhlásil, že použitie 35 000$ tanku na ničenie iného tanku je zbytočné mrhanie prostriedkami a časom, pretože tento job dokáže zvládnuť delo stojace len zlomok tejto hodnoty.

Skúsenosti z bojiska ukázali nevyhnutnosť tzv. ťažkej konfigurácie, teda použitia 3-inch GMC dizajnu. Nedostatok času v podstate predurčoval nasledujúci vzorec :

(existujúci)podvozok + 3"kanon = stíhač tankov. Tank Destroyer Board obdržal asi 200 návrhov riešenia 3-inch GMC.

Prvý, ktorý zaujal radu natoľko, že sa ním začala hlbšie zaoberať, bol zaslaný z Cleveland Tractor Co. Jednalo sa o letiskový ťahač MG2 s namontovaným 3-inch T9 protilietadlovým delom. S prácami sa začalo v januári 1941 ako 3-inch GMC T1. Po niekoľkých úpravách bol v novembri 1941 projekt prijatý a zaradený do armádneho testovacieho programu. Po štandardizácii projektu na M5 3-inch GMC bola vznesená požiadavka na dodávku 1 580 ks pre potreby US Armoured Forces.

M5 3-inch Gun Motor Carriage dostal  výstižnú prezývku “tinker-toy“. Bola to skutočne plechová hračka s totálne nechránenou posádkou a traktorovým podvozkom.

Súbežne bol vyvíjaný ďalší projekt. Tentokrát bol ako základ zvolený štandardný podvozok stredného tanku M3, vyzbrojený 3-inch M1918 protilietadlovým delom. Konverzia bola pomerne jednoduchá a rovnako v novembri 1941 bol projekt postúpený k ďalším testom pod označením  3-inch GMC T24. Armáde sa nepáčila navýšená silueta, a tak sa začalo s ďalšou konverziou pod označením 3-inch GMC T40. V máji 1942 bol projekt štandardizovaný ako M9 3-inch GMC. Po prekvapivom zistení, že v skladoch US Army je len 28 ks 3-inch M1918 kanónov, vhodných k použitiu, bol sľubne vyzerajúci projekt v auguste 1942 zrušený.

M9 3-inch Gun Motor Carriage (3-inch GMC T40)

Na jar 1941 sa začali množiť hlasy, že projekt M5 3-inch GMC bol "zbúchaný narýchlo" a že je potrebné zvážiť zahájenie výroby. Nedostatky prevažovali nad výhodami ( ak vôbec nejaké boli ), a tak sa Tank Destroyer Board rozhodla otestovať ho v konkurencii s ďalším konkurenčným projektom.

V novembri 1941 navrhlo výzbrojné oddelenie armády ( Ordnance ) namontovať nový 3-inch kanón T7, vyvíjaný pre ťažký tank M6, na podvozok stredného tanku M4A2. Pôvodne sa počítalo s odkrytou vežou, chránenou pancierom iba z čelnej časti. V dobe, keď bolo projektu pridelené identifikačné označenie 3-inch GMC T35, bol stroj vybavený odlievanou kruhovou vežou s lomeným profilom, opancierovanou po celom obvode. Odľahčenie veže spočívalo v absencii stropného panciera.

3-inch GMC T35

V decembri 1941 obdržalo Ordnance správu o rozbore bojových operácií na Filipinach. Na základe tejto správy sa začal súbežne vyvíjať upravená verzia označená 3-inch GMC T35E1. Zmena spočívala v novej konštrukcii podvozku, ktorého bočné steny boli tvorené zošikmenými a lomenými plechmi. Výsledný tvar výrazne potlačil pôvodnú siluetu podvozku tanku M4A2.

3-inch GMC T35E1

Pilotné kusy oboch typov boli v apríli 1942 doručené do GM Fisher Body Division k predvedeniu. Po predvedení a predbežných skúškach padlo 2.mája 1942  rozhodnutie o uprednostnení 3-inch GMC T35E1. Konečnú štandardizáciu podmienila armáda nasledujúcimi zmenami. Doterajšia okrúhla odlievaná veža bola nahradená päťuholníkovou zvarovanou vežou, tvorenou zošikmeným pancierom( budúcnosť ukázala, že to bolo prezieravé riešenie ). Armádnej komisii sa nepáčilo prekročenie magickej hranice 30 ton. Prototyp vážil 30,5 tony a redukcia hmotnosti na prijateľných 29 ton bola dosiahnutá redukciou hrúbky pancierovania trupu. Pôvodne pancierové plechy hrúbky 1 inch ( 2,5 cm ) boli nahradené plechmi hrúbky ¾ inch ( 1,9 cm )

Po uspokojení všetkých armádnych požiadaviek bolo projektu pridelené štandardizačné označenie M10 3-inch GMC.

Nastal čas pre konečné rozhodnutie. Po tom, čo bol z boja pre nedostatok vhodnej výzbroje predčasne vyradený projekt M9 3-inch GMC, zostali „v ringu“ len dva projekty, M5 3-inch GMC a M10 3-inch GMC.

V máji sa začalo s testovaním M5 3-inch GMC a bola to hotová katastrofa. Počas prejazdových testov vo Fort Bragg musel byť stroju dvakrát opravovaný pojazdový mechanizmus. Testy boli predčasne ukončené po tom, čo bol stroj vážne poškodený požiarom! Po oprave bol stroj  poslaný na rýchlostnú skúšku, kde sa poškodil natoľko, že už nebol schopný komparatívnych testov s M10 3-inch GMC. Objednávka na výrobu 1 580 ks pre potreby US Armoured Forces ako aj celý projekt M5 3-inch GMC boli 30 septembra 1942 definitívne zrušené.

Pre M10 3-inch GMC sa otvorila cesta k testom najťažším, cesta na bojisko.

Zdroje
http://ipmslondon.tripod.com/armourreviews/id28.html
http://gva.freeweb.hu/weapons/usa_guns7.html
http://gva.freeweb.hu/references/glossary_a.html#AP
http://en.wikipedia.org/wiki/M3_90_mm_gun
http://wwiivehicles.com/usa/tank_destroyers/m36_tankdestroyer.html
http://wwiivehicles.com/usa/guns.html#90mmM3
http://www.rozhlas.cz/wwii/technika_usa/_zprava/108980
http://en.wikipedia.org/wiki/M36_Jackson
http://afvdb.50megs.com/usa/90mmgmcm36.html
http://www.kmk-scaleworld.be/WalkAround/M36/
http://www.hartziel.de/index.htm?/_typen/m36.htm
http://www.geocities.com/Area51/Comet/6498/t2000ww2americanarmor.html
http://www.explore-weapons.com/weapons/M/M36_Jackson.html
http://www.onwar.com/tanks/usa/fm36.htm
http://www.tankdestroyersociety.com/tanks.htm

US Tank and Tank Destroyer Battalions in the ETO 1944–45
M10 and M36 Tank Destroyers 1942–53