JUDr. Gustáv Husák

Autor: Roland Nádaskay / Roland 🕔︎︎ 👁︎ 28.296


8. prezident Československa Gustáv Husák (1913-1991)

Narodil sa v roku 10. januára 1913 v roľníckej rodine v Dúbravke (dnes časť Bratislavy). Študoval na gymnáziu v Bratislave, kde pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy a ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Od roku 1933 študoval na právnickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského, v tom istom roku zároveň vstúpil do Komunistickej strany Československa. Počas štúdia prispieval do ľavičiarskej kultúrno-politickej revue DAV (ktorú spoluzakladal V. Clementis) a tu sa aj zapojil do ľavicového Zväzu slovenského študentstva a stal sa vedúcou osoba Socialistického spolku akademikov.

Reklama

Od marca 1934 písal do časopisu Šíp. Napriek tomu, že to bol intelektuál, mal vlastnosti ako obratnosť v získavaní politických spojencov a schopnosť reagovať na aktuáne politické otázky, ktoré mnohým chýbajú, a tým sa zreteľne líšil od ostatných komunistických funkcionárov. V polovici 30.rokov, za ČSR pracoval ako úradník a pravdepodobne vtedy, keďže patril v rámci komunistickej strany ku generácii, ktorá bezmedzne dôverovala politike ZSSR a Komunistickej internacionály, a ktorá republiku odmietala ako nepodarok versailleského systému, ako „žalár národov“ podobný Rakúsko-Uhorsku, sa v ňom vypestoval odpor voči nej a voči jej štátnym predstaviteľom, ako bol napríklad prezident Beneš. Štúdium ukončil ziskom doktorátu práv v roku 1937.

Aj jeho pričinením bola v roku 1938 otvorená Vysoká škola technická v Košiciach.

Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským bol členom piateho ilegálneho výboru KSS. V novembri roku 1940 bol spolu s ďalšími zhruba 100 komunistami uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho nato však bol prepustený na podmienku (po intervencii svojho bývalého učiteľa z právnickej fakulty Imricha Karvaša, ktorému sa neskôr odvďačil tak, že počas výsluchu Gestapom o ňom poskytol 32 strán výpovde; Karvaš bol počas povstania zaradený do zoznamu jeho hlavných osobností, ktorý vypracoval Sicherheitdienst a na ktorom Husák vďaka tomu menšiemu úplatku nefiguroval, okrem toho už ako povereník pre veci vnútorné po vojne odmietol potvrdiť Karvašovi papiere o jeho účasti na SNP), odovzdaný Ústrednej štátnej bezpečnosti a prevezený do Bratislavy. 22.mája 1942 bol zatknutý agentom ÚŠB pre podozrenie z protištátnych aktivít, v tomto prípade ho Krajský súd v Bratislave oslobodil v novembri 1943.

Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici (bol spolutvorcom a signatárom jej programu, tzv.Vianočnej dohody), v Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra a po potlačení povstania Nemcami sa cez Donovaly stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr, kde prečkali zimu. V tej dobe sa zamýšľal nad tým, že po vojne bude presadzovať pripojenie slovenského územia k Sovietskemu zväzu, neskôr však o tohto plánu upustil. Počas podpisovania Košického vládneho programu zastával názor, že Slovensko je neoddeliteľnou súčasťou Československa, ale v tomu zväzku má mať značnú autonómiu.

Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60%. V júni sa jednotnej fronte českých politických strán s podporou Husáka podarilo donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv.tretej pražskej dohody. Od toho momentu podliehali rozhodnutia Slovenskej národnej rady odobreniu centrálnou vládou v Prahe a jednotliví povereníci boli priamymi podriadenými ministrov pražskej vlády. Predsedom Zboru povereníkov bol vymenovaný Gustáv Husák. Jeho moc posilňovala, na Slovensku priamo riadil SNR aj ŠtB a organizoval provokačné akcie proti demokratom a pod nátlakom dal vyhadzovať nekomunistických povereníkov z ich úradov. V období politickej krízy vo vláde, 21. februára 1948 poslal list členom Zboru za DS, že demisiu členov pražskej vlády treba považovať aj za demisiu zástupcov DS v Zbore povereníkov.

Po prevrate sa spolu s inými intelektuálmi a členmi povstaleckého vedenia KSS stal nežiaduci pre časť slovenských politikov (V. Široký, K. Bacílek), ktorý sa povstania nezúčastnili alebo v ňom hrali zanedbateľnú úlohu a ktorí teraz videli príležitosť odstrániť svojich konkurentov. V roku 1950 Husáka odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave. Husák na ňom zinkasoval doživotie.

Reklama

V roku 1960 mnoho týchto väzňov, vrátane Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali.

V druhej polovici 60. rokov bol jednou z popredných osobností reformného prúdu. Podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako verný spolupracovník Alexandra Dubčeka. V apríli 1968, keď sa stal podpredsedom vlády, dostal na starosť prípravu zákona o federácii, podpísaného 30. októbra 1968. Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou, kde Leonid Brežnev zistil, že Husák je politik, ktorý by mohol zachrániť pošramotenú reputáciu ZSSR a zabezpečiť splnenie cieľa invázie do Československa. Roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.


Husák (vpravo) na návštěvě v Banské Bystrici, spolu s prezidentem ČSSR generálem Ludvíkem Svobodou, 1969
Peter Zelizňák, commons.wikimedia.org

V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ, túto funkciu vykonával do roku 1975, keď ho po abdikácii L. Svobodu so súhlasom Sovietov zvolili za prezidenta ČSSR. Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985. Obdobie normalizácie nasledujúce po tzv. pražskej jari bude navždy spojené s jeho menom.

V záujme toho, aby sa udržal pri moci čo najdlhšie plnil všetky nezmyselné príkazy z Moskvy a obklopil sa s neschopnými straníckymi funkcionármi ako boli V. Biľak, A. Indra, A. Kapek ...

V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.


Husák se zapisuje do zlaté knihy návštěvníků Východního Berlína, vlevo stojí východoberlínský primátor Erhard Krack, 1987.
Bundesarchiv, Bild 183-1987-0529-043; Zimmermann, Peter; commons.wikimedia.org

Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10. decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ Mariána Čalfu a v ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade.


Gustáv Husák jmenoval dne 10. prosince 1989 jako poslední komunistický prezident Československa vládu národního porozumění. Jejím premiérem se stal Marián Čalfa, vedle něj zasedli Jiří Dienstbier, Václav Klaus,
Vladimír Dlouhý nebo Valtr Komárek.
Zleva: Vladimír Dlouhý, Gustáv Husák, František Reichel, Valtr Komárek, Marián Čalfa, Václav Klaus

Zomrel v Bratislave 18. novembra 1991.

Reklama

Za zločiny komunizmu nebol Husák ako jeho dlhoročný najvyšší predstaviteľ nikdy potrestaný.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více