313. československá stíhacia peruť

Autor: Ivan Halás / Haspeklo 🕔︎︎ 👁︎ 41.353

Na začiatku roku 1941 si mohlo obyvateľstvo Britských ostrovov konečne oddýchnuť. Bitka o Britániu sa skončila víťazstvom a hrozba Nemeckej invázie tak bola úspešne odrazená. Pre obyvateľov sa mohol začať trochu kľudnejší život ale pre pilotov začínalo obdobie nestálych letov nad Francúzsko. Počas 2 rokov vojny ušlo do Veľkej Británie mnoho zahraničných pilotov, medzi nimi aj československý. Niektorý už bojovali v československých perutiach, iný boli roztrúsený v britských. V roku 1941 bol počet našich pilotov dostatočný na vytvorenie ďalšej perute. A tak sa začali podnikať všetky potrebné kroky.

Reklama

19. marca 1941 boli zahájené jednania medzi Inšpektorátom československého letectva a britským ministerstvom letectva (Air Ministry - AM). Jednania trvali do 26. apríla a bolo počas nich rozhodnuté, že piloti budú tvoriť československý piloti slúžiaci v britských perutiach RAF. Pre nedostatok vlastného pozemného personálu, mal byť personál pozemnej obsluhy tvorený britským mužstvom, vytvoreným z rezerv. Tento personál však tvorili nováčikovia a tak bol značne neskúsený, čo sa z počiatku prejavilo na stave lietadiel. S postupom času sa situácia zlepšila a v roku 1943 bol personál 313. perute neoficiálne určený za najlepší tým pozemného zabezpečenia a tento štandard si udržal až do konca vojny.

Rozkazom Air Ministry z 10. mája 1941, bola oficiálne sformovaná No 313th (Czechoslovak) Fighter Squadron - 313. československá  stíhacia peruť. Jej výcvikovou základňou sa malo stať letisko Catterick v hrabstve Yorkshire, ležiace v zdanlivo pokojnej oblasti mimo útočných letov Luftwaffe.

Od oficiálneho založenia perute sa do Cattericku začali schádzať budúci piloti novej perute. Hoci títo piloti neboli začiatočníci, mnohý bojovali v Bitke o Britániu a dokonca aj vo Francúzsku, boli k nim pridelený britský velitelia. Tí mali budúcich veliteľov naučiť britskému spôsobu velenia. Prvým veliteľom perute bol menovaný S/L Josef Jaške, ktorý bol prevelený z 312. taktiež československej perute. NA svoje nové veliteľstvo prišiel až 23. júla 1941 a tak bol dočaným veliteľom britský dôstojník S/L Gordon L. Sinclair, DFC, ktorý zostal pri príchode Jaškeho v spoluveliteľskej funkcii až do svojho odchodu 24.9.1941. To už bola peruť tvorená len čisto československými pilotmi.

Do výzbroje dostala peruť vtedy už dosť olietané a prekonané stíhačky Supermarine Spitfire Mk.I. NA prvom takomto stroji priletel sám S/L Sinclair 18. mája 1941. Výcvik pilotov bol začatý 21. mája s 11 pilotmi a 6 lietadlami.

Kedže dovtedy na Spitfiroch okrem S/L Sinclaira, nik nelietal boli na programe najprv zoznamovacie lety. Zlý technický stav však spôsoboval mnohé problémy a spôsobil aj prvú stratu perute. Sgt. Jozef Gutwald 27.mája 1941 počas jedného letu narazil strmhlav do zeme.

Piloti však úspešne napredovali a bojaschopnosť perute bola vyhlásená 10. júna 1941. Prvý operačný let bol absolvovaný hneď na druhý deň.

Po dokončení výcviku sa 1. júla 1941 peruť presunula na letisko Leconfield, kde mala vykonávať obranu prístavu Hull. Plný stav pilotov sa podarilo odsiahnuť 14. augusta a zakráto začalo prezbrojovanie na novšie lietadlá Spitfire Mk.IIA. Na nových strojoch boli podniknuté prvé lety 25. augusta už pod vedením S/L Josefa Jaška, ktorý sa k peruti pripojil pred mesiacom.PO svojom príchode oznámil aj očakávanú správu o presune na juh krajiny a nasadenie nad Francúzskom. Správa sa potvrdila 26. augusta po príchode rozkazu k presunu na letisko Leconfield, ktoré bolo ako základňa podriadené 10. skupine. Táto skupiny podnikala útoky nad nepriateľské územie (sweepy) a tých sa účastnila ja 313. peruť. Prvý takýto výlet sa odohral 31. augusta 1941. Takéto útoky sa podnikali spoločne s bojovými lietadlami Westland Whirlwind Mk.I slúžiacich v 263. peruti. Pre zvätšenie akčného rádiusu lietadiel, boli štarty nad Kanál podnikané z letiska Predannack. Pri jednom z mnohých útokov  na letisko Morlaix, sa stala kuriózna ale nebezpečná situácia.

Sgt. Arnošt Mrtvý s jeho Spitfirom RY-H, pri vykonávaní nízkej zatáčky vrazil do telefónneho rozvodného stĺpu. Odniesol si to hlavne spodok motora a vrtuľa. Ďalej mu stĺp presekol olejové chladenie a zaryl sa do krídla. Na lietadle, ktoré ledva letelo preletel Arnošt Mrtvý Kanál a spolu so stĺpom v krídle bezpečne pristál.

Reklama

Sgt. Mrtvý mal ešte jednu nebezpečnú nehodu, keď po poruche klapiek narazil do žeriavneho vozidla. Pilotovi sa nič nestalo ale vodič aj spolujazdec zahynuli.

S blížiacim  sa Novým rokom sa počasie zhoršovalo a tak sa začala pre obe strany očakávaná prestávka. Piloti tak RAF počas nej vykonávali doprovodné lety nad konvojmi. V zimnom období prišli aj nové lietadlá Spitfire Mk.VB, ktoré vtedy tvorili štandard RAF.

Nový rok zastihol peruť už na novom letisku v Hornchurchi, kde sa podľa rozkazu presunula 11. decembra 1941, aby bola zaradená do Hornchurchského wingu 11. skupiny Veliteľstva stíhacieho letectva. V rámci tohto wingu si peruť vydobyla svoju slávu, za odbre odvádzané výškové krytie, ktorá ju sprevádzala po celý čas jej trvania. Keďže v tej dobe boli už nemecký stíhači, pomocou radarových staníc, informovaný o blížiacich sa britských lietadlách, boli schopný včas vzlietnuť a ako bolo ich zvykom vystúpať nad svoju obeť a z tejto výhodnej pozície sa na ňu vrhnúť. Práve preto bolo výškové krytie veľmi obtiažne a nebezpečné, lebo letci, ktorý ho vykonávali boli „prvý na rane“. Na výškové istenie boli preto vždy vyberané len tie najlepšie perute, ktoré nedovolili nemeckým stíhačom zaútočiť na hlavnú zostavu lietadiel. Túto úlohu dostávala v Hornchurchskom wingu práve 313. a dostala aj priliehavý volací znak - „Butcher - mäsiar“. Prvý let v 11. skupine absolvovali piloti 18. decembra 1941. Úlohou bolo vnútiť Nemcom vzdušný boj ale nepriateľ nejavil o túto pascu záujem. Počas čakania na novú spojeneckú „non-stop ofenzívu“ vykonávali piloti doprovodné lety nad konvojmi a hliadkové lety. Piloti si odlietali aj niekoľko nočných letov, ktoré sa pre nevhodnosť nimi používaných lietadiel, veľmi neosvedčili a postupne sa rušili. To, že smrť číha na letcov, takmer na každom kroku, sa členovia 313. perute presvedčili v januári 1942. Na zlé počasie doplatil 11. januára Sgt. Josef Valenta, keď sa vracal z letu. Pre zlé počasie musel opakovať pristátie pričom jeho lietadlo (RY-S) stratilo rýchlosť a na zemi explodovalo. Z jeho straty personál perute ešte poriadne nespamätal a 22. januára sa odohrala ďalšia tragédia. Sgt. Otto Špaček, ktorý spolu so Sgt. Blažejom Konvalinom, nacvičoval vzdušný boj, stratil nad lietadlom kontrolu a prepadol sa do vývrtky. Tú sa mu podarilo vybrať necelých 50 m nad zemou. Avšak Sgt. Konvalina ho počas pádu nasledoval ale strmhlavý let už nestihol vybrať. Sgt. Otto Špaček skončil pred vojenským súdom, ktorý ho obvinil z nepovoleného nízkeho lietania a udelil mu zákaz lietania na 3 mesiace.


Pilot 313. stíhací perutě Karel Vykoukal před letadlem Spitfire v dubnu 1942 na základně RAF Hornchurch
commons.wikimedia.org

Počas pobytu v Hornchurchi sa piloti najčastejšie stretávali z nemeckými pilotmi z JG 26 Schlageter, ktorá bola vyzbrojená novými lietadlami Fw 190A-1, ktoré v mnohom prekonávali ich Spitfire Mk.VB. Bol to práve príslušník Jg 26, velitel III./JG 26 Hpt. Jozef Priller  spôsobil prvú bojovú stratu perute. Jeho obeťou bol P/O Vladimír Michálek, ktorého Priller zostrelil 27. marca 1942,počas náletu na elektráreň v Ostende.

S touto peruťou sa piloti stretávali takmer neustále až do spojeneckej invázie do severného Francúzska. Bojovali s ňou aj počas krytia veľkej námornej operácie Cerberus. Išlo o útek bojových krížnikov Scharnhorst a Gneisenau a ľahkého krížnika Prinz Eugen, ktoré utekali pred bombardovaním v prístave Brest. Ich cieľom boli bezpečné prístavy v Severnom Nemecku. Akcia začala 12. februára 1942 a  doprovod tvorilo 7 torpédoborcov a flotila rýchlych torpédových a delových člnov.

Keď RAF zistilo, že flotila okolo obeda vyplávala bolo vyslaných 6 torpédových lietadiel Fairey Swordfish, ktoré však boli ihneď zostrelené. 313. peruť tak ako všetky, perute, ktoré boli v operačnej oblasti mali vyhlásenú pohotovosť. Peruť vyštartovala o 13:15 ako doprovod lietadiel Hurricane Mk.IIC od 3. perute. Tie mali ako bolo v pláne operácie Fuller, operácie, ktorá mala zabrániť úteku nemeckých lodí, zaútočiť na flotilu. Piloti 313. a 3. perute zaútočili na dva flak-shipy, ktoré boli obom perutiam priznané ako poškodené. Britská protiakcia Fuller však skončila neúspechom pričom bolo stratených 16 stíhačiek, 20 bombardovacích a 6 torpédových lietadiel.

Reklama

Po roku služby bol konečne na konto perute pripísaný prvý potvrdený zostrel. Postaral sa oň 27. marca 1942 S/L Mrázek. V polovici roku 1942 sa peruti dostalo veľkého uznania, keď traja jej velitelia boli prevelený ako velitelia letiek do britských perutí. Prvým bol F/L Karel Vykoukal, ktorý sa veliteľom A letky 4. perute.

F/L František Vancl bol 24. mája menovaný veliteľom A letky 129. perute. Posledným preloženým bol F/L František Fajtl, ktorý bol povýšený na Squadron Leadera a stal sa veliteľom 122. perute. Tá pôsobila v rámci 11. skupiny a tak aj naďalej lietal František Fajtl so svojimi rodákmi z 313. perute. V tom istom období sa konalo posilnenie československých perutí, ktoré dostali pilotov, ktorý zatiaľ slúžili v britských perutiach. Títo piloti boli poslednými veľkými rezervami a ďalšie posily prichádzali už len veľmi pomaly. To pocítila najmä 313. peruť, ktorej hrozilo v roku 1943, pre príliš vysoké straty, rozpustenie. Situáciu sa našťastie podarilo vyriešiť doplnením britských pilotov. Až do konca vojny bol počet britských pilotov v 313. peruti skoro 50% všetkých pilotov. To však nezmenilo nič na tom, na čom pracoval Inšpektorát čs. letectva a čo bolo zároveň snom všetkých českolovenských pilotov v RAF - vytvorenie vlastného československého wingu. Do wingu mali patriť 310., 312. a 313. peruť. Bol zaradený do 10. skupiny a dislokovaný v exeterskom sektore. Z toho vyplynul aj názov Exeter (Czechoslovak) Wing. Veliteľom wingu sa mal stať W/C Alois Vašátko, ktorý ho úspešne viedol do mnohých akcií, až do 23. júna 1942, keď sa smrteľne zrazil s Fw 190 Willyho Reuschlinga zo 7./JG2. Po návrate z akcie sa smutný piloti dozvedeli, že Alois Vašátko, bol vyznamenaný Záslužným leteckým krížom - DFC. Jeho nasledovníkom vo vedení wingu sa 26. júna stal veliteľ 313. perute S/L Karel Mrázek, ktorý bol taktiež 23. júna 1942 ocecný DFC. Za výkony wingu v bojových akciách prevzal v decembri ako prvý čechoslovák ocenenie Rád za významné služby - DSO.

Rok 1943 bol pre československý wing veľmi ťažký. Všetky tri perute boli neustále v boji už vyše dvoch rokov čo sa prejavilo na únave pilotov a vysokých stratách. Piloti museli napriek neustálym prosbám o prezbrojenie lietať na starých Spitfiroch Mk.VB a Mk.VC, ktoré však boli pre nemecké Fw 190, ľahkým súperom. Aby sa podarilo udržať bojaschopnosť wingu, musel sa v polovici roku stiahnuť do kľudnejšej oblasti na severe Ostrovov, na letisko Peterhead. Letka A 313. perute sa však presunula severnejšie na Shetlandské letisko Sumburgh, kde prevzala výškové Spitfire HF.Mk.VI. Tie slúžili na obranu proti výškovým prieskumným lietadlám Luftwaffe, ktoré sledovali pohyb na základni loďstva na Orknejách. Za mesiac hlidkovania sa však so žiadnymi prieskumníkmi nestretli a tak sa 22. júla presunuli do Peterheadu. Službu nad Orknejami prevzala B letka 310. perute.

Pre 313. peruť sa zotavovací pobyt na severe skončil už v polovici augusta 1943. Presun bol nasmerovaný na letisko Hawkinge, ktoré patrilo pod vedenie 11. skupiny Veliteľstva stíhacieho letectva. Peruť si operačných letov, podniknutých z tohto letiska odniesla po dlhej dobe ďalší zostrel, zásluhou S/L Jaroslava Himra. Už po 32 týždňoch sa peruť sťahovala na letisko Ibsley, kde sa mala stretnúť s 310. a 312. peruťou, ktoré sa vracali zo „zotavovania“. Wing bol premenovaný na Ibsley (Czechoslovak) Wing, patriaci 10. skupine a bol vedený W/C Františkom Doležalom, DFC, ktorý vystriedal Mrázka odchádzajúceho na predpísaný odpočinok. Opäť boli na programe dňa doprovodné lety bombardérov, ktoré pripravovali pôdu pre plánovanú spojeneckú inváziu. Pre silnú obranu nemeckého letectva však stále dochádzalo ku stratám a tak počas doprovodu bombardérov Mitchell prišla 313. peruť o svojho veliteľa S/L Jaroslava Himra,DFC. Vo vedení perute ho vystriedal S/L František Fajtl, DFC, ktorý sa po strastiplnej ceste vrátil k peruti. Krátko po tom ako, sa stal veliteľom 122. perute bol Fajtl zostrelený nad Francúzskom. Podarilo sa mu však ujsť prenasledovateľom a cez Španielsko sa napokon vrátil do Británie. Fajtl zostal vo vedení 313. perute až do januára 1944, keď ako dobrovoľník odišiel bojovať do ZSSR. Jeho nástupcom sa 31.1.1944 stal S/L Václav Bergman,DFC.


Supermarine Spitfire LF Mk.IX 313. perutě během výměny oleje na základně RAF Appledram, duben 1944
commons.wikimedia.org

S rokom 1944 prišla potreba aby letectvo zintenzívnilo tlak na nepriateľa, na jeho fabriky a obranné postavenia. Začalo sa vytváranie leteckých jednotiek, ktoré budú zabezpečovať podporu vyloďujúcim sa vojskám.

8. novembra 1943 sa tak začal formovať 134. československý stíhací wing (No 134th (Czechoslovak) Wing). Keďže mal patriť pod špeciálne velenie bol vyňatý z 10. skupiny a preložený do 84. skupiny 2. taktickej armády. S preložením prišlo aj dlho očakávané a potrebné prezbrojenie na lietadlá Spitfire LF.Mk.IXC. Zmenilo sa aj velenie wingu, kde doteraz velil W/C František Doležal, DFC, ktorého vystriedal W/C Tomáš Vybíral, DFC.

Vylodenie spojencov bolo prísne tajnou operáciou a tak väčšina vojakov nevedela kedy táto obrovská operácia začne. Keď sa však na lietadlá na začiatku júna 1944 namalovali čiernobiele pruhy, bolo jasné, že vylodenie začne v priebehu niekoľkých dní. Invázia začala 6. júna 1944 zoskokom spojeneckých výsadkových jednotiek na území Normandie. Bola očakávaná silná letecká aktivita Luftwaffe, ktorá sa však napokon ešte dlhé mesiace po vylodení neukázala v bývalej sile. Počas bojov v okolí Caen, sa na týždeň presunuli 310. a 312. peruť na Francúzske pobrežie. Po „zmiznutí Luftwaffe“ začala pre obyveľov Británie nová hrozba - strely V-1. Táto hrozba bola pre veliteľov letectva taká veľká, že stiahli wing z podporných operácií, a prevelili ho ku Vzdušnej obrane Veľkej Británie (ADGB). Jednu V-1 sa podarilo zostreliť. Šťastným strelcom bol Sgt. Charles Stojan z 313. perute.

Zanedlho prišlo opäť k rozptýleniu wingu a 313. peruť bola opäť poslaná na sever krajiny na letisko Skeabrae na Orknejských ostrovoch. Piloti opäť vykonávali úlohy stráženia vzdušného priestoru pred prieskumnými lietadlami. Piloti z toho nemali prílišnú radosť, keďže nad Francúzskom sa odohrávali boje a oni museli „strážiť prístav“. Táto služba sa skončila po 3 mesiacoch, keď bola peruť preložená na základňu North Weald. Tým sa pilotom opäť podarilo zapájať sa do doprovodných letov, ktoré boli ich každodennou prácou počas vojny. Ich poslednou veľkou akciou bol doprovod lietadiel s výsadkármi, ktorý smerovali do priestoru Wesselu, aby sa počas operácie Varsity pokúsili o prekročenie Rýna. Keďže peruť slúžila na britských ostrovoch z letiska Manston a boje sa odohrávali v srdci Nemecka, nemohli sprevádzať bombardéri počas celého letu ale iba nad Nemecko kde ich vystriedala ďalšia peruť.


Rozloučení s československými perutěmi na základně RAF v Manstonu dne 3. srpna 1945. Letecký maršál John Slessor s vycházkovou hůlkou a za ním je vidět leteckého maršála Karla Janouška.
commons.wikimedia.org

Boje v Nemecku boli jasným znakom blížiaceho sa konca vojny. Keď vypukli boje v rodnom Československu bola v peruti vyhlásená pohotovosť a piloti boli pripravený na okamžitý odlet na pomoc svojim krajanom. Pre zamietavý postoj ZSSR sa mohli piloti vrátiť do ČSR až 13. augusta 1945. Po príchode nasledovala slávnostná prehliadka a pre personál 313. perute sa mohol začať mierový život. Zo štruktúry RAF, bola peruť vyškrtnutá a rozpustená 15. februára 1946. Perute boli v ČSR rozdelené na nasledovné letiská: 310. peruť Praha-Kbely; 312. peruť České Budejovice; 313. peruť Brno-Slatina. Všetky tri perute boli rozdelené na stíhacie pluky. 313. peruť bola rozdelená na tieto pluky: 7. („Invázny“) a 8. stíhací pluk 3. leteckej divízie. Po februári 1948 začalo prepúšťanie a zatýkanie príslušníkov bývalých perutí RAF a 7. stíhací pluk bol úplne rozpustený.

Takto neslávne sa skončila história najmladšej československej perute v RAF. Peruť, ktorá v pripravenosti mnohokrát porážala aj britské perute sa nezmazateľne zapísala do histórie RAF. Od svojho vzniku podnikla 8 944 bojových letov v celkovom trvaní 13 760 operačných hodín. Na jej konte zostane zapísaných 12 istých zostrelov nepriateľských lietadiel a jednej strely V-1.

Typy zostrelených lietadiel počet
Fw 190 7
Bf 109 3
Bf 110 2
Velitelia 313. stíhacej perute
S/L Gordon L. Sinclair, DFC 10.5.1941 – 24.9.1941
S/L Josef Jaške 20.7.1941 – 15.12.1941
S/L Karel Mrázek, DFC 15.12.1941 – 26.6.1942
S/L Jaroslav Himr, DFC 26.6.1942 – 24.9.1943 - zahynul
S/L František Fajtl, DFC 24.9.1943 – 31.1.1944
S/L Václav Bergman, DFC 31.1.1944 – 22.5.1944
S/L Alois Hochmal 22.5.1944 – 1.9.1944
S/L Karel Kasal 1.9.1944 – 15.11.1944
S/L Otmar Kučera, DFC 15.11.1944 – ČSR
Velitelia A letky
F/L John L. Kilmartin, DFC 4.6.1941 – 25.6.1941
F/L Karel Mrázek 17.5.1941 - 15.12.1941
F/L František Fajtl 15.12.1941 - 27.4.1942
F/L František Vancl 27.4.1942 - 21.5.1942
F/L Václav Hájek 21.5.1942 - 1.10.1942
F/L Jaroslav Muzika 1.10.1942 - 7.8.1943
F/L Alois Hochmal 7.8.1943 - 21.5.1944
F/L Václav Šlouf  21.5.1944 - 30.9.1944
F/L František Masařík 30.9.1944 - ČSR
Velitelia B letky
F/L Thomas W. Gillen 3.6.1941 - 15.9.1941
F/L Jan Čermák 19.5.1941 - 21.7.1941
F/L Stanislav Fejfar 21.7.1941 - 20.3.1942
F/L Karel Vykoukal 20.3.1942 - 13.4.1942
F/L Stanislav Fejfar 13.4.1942 - 17.5.1942-zahynul
F/L Václav Raba 17.5.1942 - 1.10.1942
F/L Bohuslav Kimlička 1.10.1942 - 1.1.1943
F/L Václav Bergman 1.1.1943 - 1.9.1943
F/L Otmar Kučera, DFC 1.9.1943 - 1.5.1944
F/L Ronald Wood, DFC 1.5.1944 - 28.2.1945
F/L Karel Zouhar 28.2.1945 - ČSR
Lietadlá slúžiace vo výzbroji 313. perute
Spitfire Mk.I máj 1941- august 1941
Spitfire Mk.IIA august 1941 – november 1941
Spitfire Mk.VB október 1941 – február 1944
Spitfire Mk.VC júl 1942 – február 1944
Spitfire HF.Mk.VI jún 1943 – júl 1943
Spitfire LF.Mk.IXC január 1944 – jún 1944
Spitfire LF.Mk.IXE jún 1944 – júl 1944
Spitfire HF.Mk.IXC júl 1944
Spitfire Mk.VB júl 1944 – október 1944
Spitfire HF.Mk.VII júl 1944 - august 1944
Spitfire F.Mk.IXC august 1944
Spitfire HF.Mk.IXC október 1944 – august 1945
Spitfire LF.Mk.IXE júl 1945 - ČSR
Dislokácie 313. československej perute
Catterick 10.5.1941 – 1.7.1941
Leconfield 1.7.1941 – 26.8.1941
Portreath 26.8.1941 – 23.11.1941
Warmwell - ostré streľby 23.11.1941 – 28.11.1941
Portreath 28.11.1941 – 15.12.1941
Hornchurch 15.12.1941 – 6.2.1942
Rochford 6.2.1942 – 6.3.1942
Hornchurch 6.3.1942 – 30.4.1942
Fairlop 30.4.1942 – 8.6.1942
Churchstanton 8.6.1942 – 28.6.1942
Warmwell - ostré streľby 28.6.1942 – 11.7.1942
Churchstanton 11.7.1942 – 28.6.1943
Bolt Head 10.6.1942 – 28.6.1943
Peterhead 28.6.1943 – 20.8.1943
Sumburgh - A letka 28.6.1943 – 22.7.1943
Hawkinge 20.8.1943 – 18.9.1943
Ibsley 18.9.1943 – 6.1.1944
Ayr - ostré streľby 6.1.1944 – 19.1.1944
Ibsley 19.1.1944 – 20.2.1944
Mendlesham 20.2.1944 – 14.3.1944
Southend - výcvik strmhlavého bombardovania 14.3.1944 – 20.3.1944
Mendlesham 20.3.1944 – 3.4.1944
Appledram 3.4.1944 – 29.6.1944
Tangmere 29.6.1944 – 3.7.1944
Lympne  3.7.1944 – 11.7.1944
Skeabrae 11.7.1944 – 3.10.1944
Sumburgh 11.7.1944 – 3.10.1944
North Weald 3.10.1944 – 29.12.1944
Bradwell Bay 29.12.1944 – 27.2.1945
Manston 27.2.1945 – 13.8.1945
Praha-Ruzyně 13.8.1945 – 22.9.1945
Zhody alebo nezrovnalosti v niektorých dátumoch príchodu na letisko a odchodu z neho (a naopak), sú spôsobené tým, že peruť bola rozdelená a jej letky boli každá na inom letisku
Pramene:
Rajlich - 313. stíhací peruť
Rajlich, Sehnal - Stíhači nad kanálem
Loucký - Mnozí nedoletěli
archív autora
 

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více