„Krvavé vedro“ v Hürtgenskom lese

Autor: Captain 🕔︎︎ 👁︎ 33.344

Hürtgen

Juhovýchodne od mesta Aachen sa nachádza Hürtgenský les, oblasť veľká asi 50 štvorcových míľ. Les má prevažne hornatý, kamenitý terén a vznikol úmyselným zalesnením prázdnej plochy. Oblasť sa nachádza na Belgicko-Nemeckej hranici a tvorí trojuholník, obkolesený spomínaným mestom Aachen a mestami Duren a Monschau. Les bol súčasťou Siegfriedovej línie a bol plný opevnených guľometných hniezd, delostreleckých batérii a niektoré jeho časti boli takmer neprechodné z dôvodu rozsiahlych mínových polí.

V Hürtgenskom lese bojovalo sedem peších divízii americkej prvej armády: 1., 4., 8., 9., 28., 78., 83. a dve obrnené divízie: 3. a 5. Nasledujúca časť článku sa zaoberá bojmi 28. pešej divízie, pretože to bola práve ona, ktorá zviedla v Hürtgene najväčšie boje a zaplatila za ne najvyššiu daň.

Bojová cesta „krvavého vedra“

Reklama

28. pešia divízia bola založená v meste Keystone a bola a stále to je najstaršia divízia Americkej armády. V znaku mala obrázok, ktorý bol podobný vedru plného krvi. Velil jej brigádny generál Norman Cota. Divízia sa skladala zväčša z veteránov z Normandie a bola na plných stavoch. Prvý útok mal byť podniknutý v oblasti Rötgen, kde sa podľa spravodajskej služby nachádzali iba malé skupiny z nemeckej 275. pešej divízie, ktoré boli zle vyzbrojené a neboli schopné brániť danú oblasť na dlhší čas. Vojaci čakali, že narazia len na nepatrný odpor a nikomu nezišlo na um, že sa pri útoku na dané územie vyskytnú väčšie problémy. 2. Novembra nariadil veliteľ V. zboru generálporučík Gerow všeobecný útok. Útoku sa zúčastnili všetky tri pluky 28. divízie.

Každý z plukov dostal za úlohu obsadiť časť územia v Rötgene. 109. pluk mal zaútočiť severne od mesta Germeter; 110. dostal za úlohu vyčistiť juhovýchodný priestor od toho istého mesta. Hlavný útok viedol 112. pluk, ktorého úlohou bolo vyčistiť oblasť južne od mesta Vossenack a neskôr obsadiť mesto Schmidt, ktoré sa nachádzalo južne od Vossenacku. Po splnení týchto úloh mal V. zbor pokračovať v postupe k hrádzam rieky Roer. Muži začali plniť jednu z ich najobtiažnejších operácii počas celej vojny.

2. prápor zo 112. pluku uspel, potom čo obkľúčil Vossenack a eliminoval hŕstku nemeckých obrancov. 1. prápor, ktorého úlohou bolo obsadiť Kommerschmidt, sa v lese južne od Vossenacku dostal do presnej paľby z ručných zbraní a musel zastaviť svoj postup. 109. pluk splnil väčšinu svojich úloh. 110. pluk dopadol najhoršie a vďaka tvrdému odporu až do 6. Novembra nepostúpil ani o jeden meter od svojho miesta odchodu.

3. Novembra sa podplukovník Carl L. Peterson, veliteľ 112. pluku rozhodol obnoviť útok. 3. prápor 112. pluku sa mal presunúť cez dobytý Vossenack, aby tak obišiel nemecký odpor s ktorým sa deň predtým stretol 1. prápor. 1. prápor sa mal ihneď nato stiahnuť a pripojiť sa k 3. práporu. Útočiacu pechotu mali podporovať tanky zo 707. tankového práporu.

Nemci nepodnikli žiadny protiútok na Vossenack, aby tak obnovili dieru vo svojich líniách a obidva prápory prešli cez rieku Kall bez akéhokoľvek odporu. 707. tankový prápor musel ostať vo Vossenacku, pretože cesta cez Kall bola pre tanky absolútne neprejazdná. Pechota ostala bez tankovej podpory a opäť sa musela spoliehať sama na seba. 3. prápor obsadil mesto Schmidt. Pri útoku boli zaznamenané iba malé straty. 1. prápor obsadil Kommerschmidt bez väčších problémov.

Po americkom dobytí Schmidtu dokázali Nemci zareagovať. Nemeckí velitelia a štábni dôstojníci sa stretli na veliteľstve poľného maršala Modela kde začali rozoberať situáciu a odhadovať ďalšie miesto amerického útoku v oblasti Hürtgen - Schmidt. Model sa rozhodol prejsť do protiútoku. 116. tanková divízia, ktorá bola práve prezbrojená dostala rozkaz zaútočiť. 110. pluk 28. divízie medzitým nedokázal splniť žiadnu zo svojich úloh a 112. vybudoval v mestách Schimdt a Vossenack obranné pozície. 4. Novembra začal nemecký protiútok. 1055. pluk z 89. pešej divízie, podporovaný tankami zo 116. divízie mal za úlohu zaútočiť na Američanov, ktorí sa nachádzali za Kall, čím by ich úplne izoloval od ostatných Americkým jednotiek v danej oblasti. Potom sa mal obrátiť a znovu dobiť Vossenack. Vzhľadom na obrovské množstvo nemeckej pechoty a tankov sa americká obrana v Schmidte zrútila behom niekoľkých minút a príslušníci 3. práporu, ktorým sa podarilo nemecký útok prežiť sa okamžite stiahli do Kommerschmidtu. Nemci začali ihneď po dobytí mesta pripravovať útok na Kommerschmidt. Útoku sa mal zúčastniť 1. a 3. prápor 1055. pluku. Pechotu naďalej podporovali tanky zo 116. divízie.

Reklama

Tesne pred útokom sa do Kommerschimdtu dostavila tanková čata poručíka Fleiga z roty A, 707. tankového práporu. Trom tankom typu Sherman sa za sedem hodín predsa len podarilo zdolať cestu cez Kall. Žiadnemu inému tanku z roty A sa však prejsť nepodarilo. Americkí ženisti sa za pomoci lopát pokúšali cestu opraviť, ale trvalo im to dlho. Nemecké tanky a pechota nepretržite postupovali na Kommerschmidt, ale potom čo dosiahli mesto boli predsa len odrazení, najmä vďaka Fleigovým tankom, ktorým sa podarilo vyradiť štyri nemecké tanky typu Panther. O niekoľko minút však nasledoval ďalší útok. K Americkým obrancom sa pripojilo niekoľko stíhacích lietadiel P-47 a spolu s Fleigovou čatou a niekoľkými vojakmi, ktorí boli vyzbrojení bazukami, sa im podarilo zničiť ďalšie nemecké tanky. Nemci sa po druhom neúspešnom útoku okamžite stiahli do Schmidtu a do konca dňa už nepodnikali žiadne protiútoky.

Noc bola kľudná a ticho občas prerušovala delostrelecká paľba oboch strán. 5. Novembra, o 07:00 podnikli Nemci ďalší protiútok na Kommerschmidt. 1055. pluk vyrazil, ale tanky zo 116. divízie dostali rozkaz neskôr a vyrazili v čase keď sa už 1055. pluk nachádzal pred mestom. Nemecká pechota sa tak na istý čas ocitla bez tankovej podpory. Fleigové Shermany naďalej tvorili hlavné jadro Americkej obrany v meste a spôsobili 1055. pluku značné straty. Potom čo tanky dorazili a stratili ďalší Panther sa spolu s pechotou museli stiahnuť. Tretí nemecký útok na Kommerschmidt neuspel.

Nemci odbočili od svojho pôvodného plánu a to tým, že už nepodnikli žiadny frontálny útok na mesto. Časti 1056. pluku boli vyslané na druhú stranu rieky Kall, aby sa spojili s prieskumným práporom so 116. divízie, ktorý postupoval zo severovýchodu. Mali tak obkľúčiť Amerických obrancov v Kommerschmidte. Občas narazili na Amerických ženistov, ktorí neustále pracovali na oprave cesty cez Kall a ich postup sa spomalil. Do konca dňa sa už neodohral žiadny väčší útok, obe strany akurát podnikali prieskumné akcie a presúvali ranených z bojiska.

6. Novembra nariadil major generál Cota presun 3. práporu zo 110. pluku do priestoru 112. pluku. Prápor mal posilniť 112. pluk pri útoku na znovu dobytie mesta Schmidt. Počas presunu bol spojený s 839. práporom tankových stíhačov, ktorý prekročil cestu cez Kall, ktorá bola opravená. Táto zmiešaná jednotka dostala meno Ripple, podľa veliteľa 839. práporu.

Nemci medzitým podnikli ďalší útok. 60. pluk tankových granátnikov zaútočil, tentoraz na Vossenack. Útoku predchádzala ťažká delostrelecká paľba, ktorá trvala takmer 2 dni. 6. Novembra, o 06:00, 2. prápor zo 112. pluku podľahol ťažkej delostreľbe, utrpel ťažké straty a musel sa stiahnuť z Vossenacku. V meste ostala iba rota C zo 707. pluku a 893. prápor. 1. a 3. prápor zo 112. pluku a 3. zo 110. boli takmer úplne izolované a tak Cota nasadil svoje posledné zálohy. Rota A a C zo 146. ženijného práporu prekročila rieku Kall a mala posilniť americkú obranu vo Vossenacku. Nakoniec sa, spolu s tankami musela z mesta stiahnuť.

Útok zmiešanej jednotky Ripple na Schmidt bol plánovaný na 6. Novembra, o 12:00. 839. práporu zostávalo iba 7 stíhačov tankov a muži zo zdecimovaného 3. práporu, zo 112. pluku boli následkom tvrdých bojov na pokraji svojich síl. Plukovník Ripple si to všimol a útok odvolal. Toto rozhodnutie bolo správne, pretože ďalší útok by pravdepodobne viedol k záhube 3. práporu. 28. divízia si musela priznať porážku a začala sťahovať svojich „zbitých“ a unavených vojakov na druhú stranu Kall.

Boje o Vossenack a Kommerschmidt pokračovali ďalších desať dní. 12. pluk zo 4. pešej divízie podnikol niekoľko útokov na znovu dobytie týchto miest. Všetky boli odrazené tankovými granátnikmi z 89. divízie a pre Američanov sa skončili krvavou porážkou. Neskôr bola nemecká 116. tanková divízia stiahnutá z oblasti Hürtgenu, aby bola prezbrojená a pripravená na nadchádzajúcu nemeckú ofenzívu v Ardénach.

Straty 28. pešej divízie boli ohromné. Počas mesiaca stráveného v Hürtgene stratila 5684 mužov. Najhoršie dopadol 112. pluk, ktorý stratil 2093 vojakov a dôstojníkov. Spolu so 4. divíziou, ktorá zvádzala v inej časti lesa rovnako kruté boje, bola presunutá do Ardén, na odpočinok a prezbrojenie. Frontu v Ardénach sa hovorilo „front duchov“, pretože sa tu takmer nič nedialo. Obe strany akurát vysielali prieskumné hliadky, ktoré sa vracali s tým, že všade panuje kľud. K divízii bolo pridelených takmer 1000 neskúsených nováčikov. Útrapy pre mužov ani zďaleka neskončili. Za necelý mesiac sa toto miesto stalo dejiskom poslednej nemeckej ofenzívy na západnom fronte.

Použitá literatúra
Whiting Ch.: The Battle of Hürtgen Forest, New York, Pocket Books 1989
Kronika Druhej Svetovej Vojny, Bratislava, Fortuna Print 2000
John Keegan: Druhá světová válka, Praha – Plzeň, Edice historie 1996

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více