Dvěstě let pospolu - Alexandr Solženicyn

Dějiny rusko-židovských vztahů

Diskuse

Dvěstě let pospolu - Alexandr Solženicyn
Dějiny rusko-židovských vztahů 1795-1916 a 1917-1955(2. diel)


Dvojdielna kniha
Vydalo: Academia, nakladatelství Akademie věd České republiky, 2005
Väzba: pevná
Prvé vydanie
ISBN 80-200-1267-2


V auguste roku 2008 prebehla médiami správa, že snáď najvýznamnejší ruský spisovateľ 20. storočia, Alexandr Isajevič Solženicyn, zomrel. V správach o Solženicynovi, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru, bolo vždy uvádzané jeho najvýznamnejšie dielo Súostrovie GULAG a tiež jeho najkontroverznejšie dielo Dvěstě let pospolu. Práve čítaním tohto diela som strávil niekoľko zimných týždňov.
Dvěstě let pospolu predstavuje dvojdielnu knihu s podtitulmi Dejiny rusko-židovských vztahů v letech 1795-1916 a 1917-1955 (druhý diel).
Oba diely obsahujú kapitolu "Pro objasnění", v ktorej autor operuje s otázkami "Kto je Žid? Koho máme považovať za Žida?" a uvádza na ne odpovede a interpretácie rôznych autorov. Vlastnú formuláciu už necháva na čitateľovi. Oba diely obsahujú vysvetlivky k českému vydaniu. Druhý diel tiež obsahuje menný register oboch dielov.
Dej prvého dielu začína v druhej polovici 18. storočia, keď pred ruskou vládou vyvstala otázka riešenia problému s niekoľkomiliónovou židovskou komunitou, ku ktorej sa po rozdelení Poľska pridali ešte poľskí židia.
Čitateľ sa dozvedá o neľahkom život na ruskom vidieku, o tom s akými obmedzeniami sa Židia stretávali (pásmo osídlenia, percentuálna norma židovských študentov na univerzite) ale aj o tom ako s každou vládou menil postoj k Židom a ako postupne získavali rovnoprávnosť. Prvý diel sa sústreďuje aj na opis protižidovských pogromov a udalosťami po vypuknutie prvej svetovej vojny a účasť židovských vojakov počas bojov. Tu prvý diel končí a začína druhý diel, ktorý pokračuje udalosťami po októbrovej revolúcii, medzivojnovým obdobím, obdobím Stalinizmu až po nedávnu minulosť 90tych rokov.
Informačne ide o skutočne rozsiahle dielo nielen historického ale aj kultúrneho charakteru. Autor pri písaní využil množstvo archívnych záznamov a literárnych diel, pričom citované diela uvádza v poznámkach pod čiarou.
Solženicyn sa v práci často odvoláva na práce ruských/sovietskych autorov, kultúrne a politické osobnosti a udalosti, ktoré však drvivej väčšine neruských čitateľov nepovedia takmer vôbec nič, čím sa stráca istý kontext. Pre mňa to bol najmä prípad prvého dielu, keď som sa musel niektorými pasážami doslova prehrýzať. Naopak druhý diel, je veľmi cenný náhľadom do vládnuceho režimu v Sovietskom zväze, na vzájomné súperenie a čistky vo vlastných radoch straníckeho aparátu ale aj medzi bežnými občanmi.
Konrtoverzná stránka diela Dvěstě let pospolu tkvie v Solženicynovom opise Židov a v ich úlohe v ruských dejinách. V prvom diele Židov opisuje ako neprispôsobivý národ, ktorý často neovládal ruský jazyk (a sa ho ani nechcel učiť), žili z úžerníctva a výroby alkoholu na úkor bežných Rusov.
Hlavná vlna kritiky sa však zdvihla kvôli priamemu spájaniu ruského židovstva s komunistickými zverstvami. Autor venuje židovskej účasti na fungovaní sovietskeho režimu veľkú časť knihy a opisy priamej účasti Židov na terore voči ruskému ľudu, vzbudzujú občas pocit antisemitizmu. Odsudzuje, že veľká časť židovsky najmä vzdelaných ľudí poskytla svoje služby boľševikom. Treba však uviesť, že rovnako ako Solženicyn kritizuje židovských socialistov, tak naopak s obdivom píše o židovských umelcoch a ich dielach, o ich vlastenectve a tiež, že množstvo ruských židov pochopili zvrátenosť komunizmu a bojovali proti nemu.
Kniha na mňa spravila veľký dojdem, aj keď kvôli povinnostiam som ju čítal po etapách. Je to jednoznačne ostré odsúdenie komunistického režimu a všetkých jeho prisluhovačov.
Solženicyn pri písaní tejto knihy nenechal na ruskom národe a ruských židoch jedinú nitku suchú, za čo ho postihla silná vlna negatívnych kritík. Zároveň však splnil to čo si pri písaní predsavzal; ukázať, že národy a štáty sa musia najprv zbaviť svojich „kostlivcov v skrini“ aby vzájomnému pochopeniu nebránili čierne miesta dejín národov.
URL : https://www.valka.cz/Dveste-let-pospolu-Alexandr-Solzenicyn-t79569#292086 Verze : 0
Páči sa mi, ako Solženicyn vyskreslil negatíva aj pozitíva židovského národa. O Židoch je známe, že z ich radov vynikali úžasní umelci, lekári a vedci. A že boli neprispôsobiví? Za takých majú aj domorodcov na Novom Zélande i v Austrálii, ktorí odmietajú modernú kultúru. Prečo by sa mali národy navzájom prispôsobovať? práve kvôli kultúrnej i rasovej rozdielnosti sa národy vôbec rozlišujú.keby sme boli všetci rovnakí, nebolo by treba občianskych preukazov- všetci by sme boli "občania zemegule". knihy Alexandra Solženicyna sú literárne skvosty a za túto konkrétnu knihu Dvěste let spolu si Nobelovú cenu zaslúžil právom.
URL : https://www.valka.cz/Dveste-let-pospolu-Alexandr-Solzenicyn-t79569#370757 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více